Mesto Rimavská Sobota spolu s Miestnym odborom Matice slovenskej opäť oživuje jednu z najkrajších jarných tradícií – stavanie mája.

Udalosť sa uskutoční 30. apríla o 17:00 na Hlavnom námestí a sľubuje nielen príjemnú atmosféru, ale aj aktívne zapojenie verejnosti.

Článok pokračuje pod reklamou

"Minulý rok sme organizovali stavanie mája prvýkrát v novodobej histórii mesta. Náš miestny odbor si túto tradíciu už dlhé roky pripomínal v areáli Domu Matice slovenskej," poznamenal člen výboru MO MS Rimavská Sobota Ing. Jozef Mlynár.

"Minulý rok sme iniciovali spoluprácu s primátorom Rimavskej Soboty Jozefom Šimkom, ktorý náš návrh prijal s veľkým pochopením. Prvý ročník mal veľmi dobrú odozvu a vysokú účasť, čo nás motivovalo pokračovať. Po spoločnej dohode sme sa rozhodli túto tradíciu udržať a podujatie organizovať aj v tomto roku,“ uviedol Mlynár.

Záujemcovia sa môžu stať súčasťou symbolického zvyku Stužku májke darujem. Stačí do 28. apríla 2025 priniesť 3-metrovú stuhu do Turistického informačného centra (TIC) v budove mestského úradu. Nielenže ich stužka ozdobí máj, ale budú automaticky zaradení do žrebovania o ceny spojené s touto tradíciou.

"Navštívili sme školy aj škôlky, kde sme deti a pedagógov povzbudili, aby priniesli vlastné stužky. Minulý rok sa takto podarilo vyzbierať viac než 40 stužiek, ktoré sa tradične viažu na máj pred jeho postavením. Je to spôsob, ako sa do osláv môže aktívne zapojiť aj verejnosť," vysvetlil Mlynár.

Po stavaní mája bude program pokračovať večernou ľudovou veselicou v Hoteli Tatra. Vstupné je 10 eur pre dospelých a 5 eur pre mládež. Lístky je možné zakúpiť v predpredaji v TIC.

"Kedysi sa na majálesoch stretávali celé komunity. Ľudia si nosili vlastné koláče a tradičné jedlá, ktoré si medzi sebou navzájom ponúkali a vymieňali – so susedmi, priateľmi. Bolo to veľmi pekné gesto spolupatričnosti,“ spomína Mlynár. "A keďže tentokrát nebude zabezpečené občerstvenie, len stánok s nápojmi, ľudia môžu túto tradíciu oživiť – priniesť niečo malé z domu a podeliť sa s ostatnými. Dodá to podujatiu ešte väčší komunitný rozmer."

"Boli by sme veľmi radi, keby bola účasť čo najvyššia. Veríme, že sa nám podarí osloviť všetky generácie, a že sa táto krásna tradícia bude prenášať ďalej – na deti, vnúčatá, aby sa nezabudla a žila aj v budúcnosti,“ dodal na záver Mlynár.

Toto podujatie ponúka ideálnu príležitosť pre obyvateľov aj návštevníkov mesta zažiť kultúrne bohatstvo regiónu, stretnúť sa v kruhu rodiny či priateľov a podporiť zachovávanie ľudových tradícií. Rimavská Sobota sa aj vďaka takýmto podujatiam stáva miestom, kde folklór stále žije.

ĎALŠIE SPRÁVY Z REGIÓNU

• Inteligentná starostlivosť o záhradu: moderné technológie pre váš trávnik
• Posuňte svoju kariéru online štúdiom z Lučenca
• Meď, plast alebo plastohliník? Porovnanie materiálov na rozvody vody

The post Rimavská Sobota ožije tradíciou: Príďte si užiť stavanie mája a ľudovú veselicu first appeared on Echoviny.sk - regionálne spravodajstvo | Regionálne správy | Hnúšťa | Tisovec | Revúca | Klenovec | Hrachovo | Kokava nad Rimavicou.

Miestna akčná skupina MALOHONT (MAS Malohont) otvorila svoje brány v rámci podujatia Deň otvorených dverí, ktorý sa konal 9. apríla.

Práve Hnúšťa sa stala prvým zastavením tohto dňa, keďže program odštartoval o 14:00 pri historickej Petrivaldského vile – jednom z projektov, ktorý MAS podporila a pomohla oživiť.

Článok pokračuje pod reklamou

Účastníci mali možnosť priamo na mieste vidieť výsledky spolupráce medzi samosprávou a iniciatívou MAS, ktoré sa zameriavajú na udržateľný rozvoj regiónu. Vila, ktorá dlhé roky chátrala, dnes opäť dýcha životom – slúži ako kultúrny a komunitný priestor s potenciálom na ďalšie využitie pre občanov Hnúšte.

Slávnostného otvorenia sa zúčastnil aj primátor Hnúšte, Mgr. Martin Pliešovský, ktorý vo svojom príhovore zdôraznil význam partnerstva medzi mestom a MAS MALOHONT.

"Ja som veľmi rád, že vôbec niečo takéto vzniklo, že sa MAS MALOHONT zapojila do výzvy a že prijali pozvanie významné osobnosti – štátni tajomníci a riaditelia sekcií, ktorí majú čo povedať k téme cestovného ruchu a k MAS," uviedol primátor.

"Čo sa týka návštevy Petrivaldského vily, tak si myslím, že sú ohlasy dobré. Budova bola určite dosť zanedbaná, bola v asanačnom pásme kvôli sídlisku Centrum II, a nakoniec sa podarilo zapísať ju do zoznamu národných kultúrnych pamiatok, čím sa otvorila možnosť získať financie na jej renováciu. Rekonštrukcia bola etapovitá, ale v konečnom dôsledku úspešná."

Na otázku, kedy je naplánované otvorenie vily pre verejnosť, primátor dodal:

"Poňali sme to symbolicky, chceme otvoriť ku 1. júnu, ku dátumu narodenia Jána Francisciho-Rimavského, a tak smerujeme aj Dni mesta. Chceli by sme teda otvárať už 31. mája."

Po úvodnom programe sa hostia presunuli do sídla MAS MALOHONT v Hrachove, kde nasledovala prezentácia činnosti MAS – od úspešných projektov cez vízie do budúcnosti až po diskusie s odborníkmi a partnermi.

Záver dňa patril Salašu pod Maginhradom, kde sa v priestoroch predajne Špeciality z farmy uskutočnila ochutnávka regionálnych produktov a ukážky zrealizovaných projektov.

Podujatie svojou návštevou podporili aj zástupcovia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Ministerstva cestovného ruchu a športu SR, medzi nimi:

• PaedDr., PhD. Dušan Gábor, generálny riaditeľ sekcie rozvoja vidieka a priamych platieb
• Ing. Marek Rumanovský, hlavný štátny radca
• Ing. Vladimír Vnuk, štátny tajomník
• Ing. Martin Krnáč, štátny tajomník pre cestovný ruch
• Mgr. Nina Kotlebová, riaditeľka kancelárie štátneho tajomníka pre cestovný ruch

Deň otvorených dverí MAS MALOHONT ukázal, že vidiecke regióny ako Malohont a mesto Hnúšťa majú potenciál rásť a rozkvitať, ak sa spojí vôľa samosprávy, podpora štátu a iniciatíva miestnych ľudí.

ĎALŠIE SPRÁVY Z REGIÓNU

• Inteligentná starostlivosť o záhradu: moderné technológie pre váš trávnik
• Posuňte svoju kariéru online štúdiom z Lučenca
• Meď, plast alebo plastohliník? Porovnanie materiálov na rozvody vody

The post FOTO: Oživená Petrivaldského vila privítala hostí aj odborníkov first appeared on Echoviny.sk - regionálne spravodajstvo | Regionálne správy | Hnúšťa | Tisovec | Revúca | Klenovec | Hrachovo | Kokava nad Rimavicou.

Víkend 22. – 23. marca sa stal pre hráčov a hráčky z Bedmintonového klubu Rimavská Sobota príležitosťou na účasť v dvoch turnajoch Grand Prix.

Tréner klubu, Peter Oros, zhodnotil vystúpenie svojich zverencov a priniesol podrobnosti z ich výkonov.

Článok pokračuje pod reklamou

Turnaj Grand prix B U15

"V sobotu sme sa zúčastnili turnaja v Ilave, kde sme mali skvelé zastúpenie, aj keď nám dvaja hráči chýbali kvôli zraneniam alebo chorobám. Napriek tomu sme mali v kategórii tri hráčky, vrátane našej novej posily Vilmy Vailingovej (BK Rimavská Sobota), ktorá mala svoju premiéru v našich farbách. Najprv sa hrali zmiešané štvorhry. Lara Tömösváryová (BK Rimavská Sobota) hrala v dvojici s Martinom Kazárikom (SC Pohoda Trnava), pretože jej bežný spoluhráč Brezovský je momentálne zranený," zhodnotil na úvod tréner BK Rimavská Sobota Peter Oros.

"Vilma mala premiéru s Jánom Ďurikom z Trenčína. Túto dvojicu sme dali dokopy po prvýkrát. Hru dvojice hodnotím celkom dobre, na to, že spolu ešte nehrali a neboli zohratí, tak to bolo celkom slušné. Budeme pokračovať v spolupráci aspoň na nasledujúcich dvoch turnajoch, uvidíme, ako sa zladia," dodal tréner.

Petra Orosová (BK Rimavská Sobota) a Michal Orlovský predviedli silný výkon a bez problémov postúpili do semifinále, kde čelili náročnej dvojici. Tento zápas bol veľmi ťažký, ale nakoniec sa im podarilo vybojovať postup do finále. Vo finálovom zápase proti dvojici Denyell Lucas Papp a Terézia Sopková z Prešova dominovali a vyhrali 2:0.

"Po tomto úspechu nasledovali náročné zápasy v dvojhrách, ktoré neboli jednoduché, najmä vzhľadom na to, že sa pred nimi odohrali náročné zápasy zmiešaných štvorhier. Petra tým, že bola nasadená, hrala až druhé kolo, kde však dostala Púchovčanku Bystriansku, ktorá je šikovná. Síce to bol celkom vyrovnaný zápas, nakoniec súperke v druhom sete 26:24 podľahla. Lara Tömösváryová aj Vilma Vailingová mali ťažké losy na prvé kolo. Lara vypadla v druhom kole a Vilma v prvom. Avšak pri Lare to neberieme vôbec tragicky, nakoľko Lara je viac zameraná na štvorhry," zhodnotil dvojhrové zápasy Oros.

"Pri štvorhrách si už každý brúsil zuby na predné priečky. Vilma Vailingová mala vo dvojici domácu hráčku Kolmanovú z Ilavy a nakoľko neboli úplne zohraté, tak sa to, žiaľ, prejavilo aj vo výsledku," popísal priebeh švorhier.

"Čo sa týka Lary Tömösváryovej, tak vo dvojici s Laurou Fiľovou (Družstevník Klenovec) držali sa až do semifinále, rovnako ako dvojica Petra Orosová s Teréziou Sopkovou (BC Prešov). Lara s Laurou si zahrali proti hráčkam z Dolného Kubína, Patrícii Stašovej a Linde Ťapajákovej (SP Dolný Kubín), ktoré boli druhou nasadenou dvojicou turnaja, a boli, žiaľ, aj lepšie. Čiže Lara s Laurou sa umiestnili na krásnom treťom mieste."

Petra a Terézia zdolali v semifinále dvojicu Soňa Pápežová a Júlia Vojtíšková (KBŠ Dolný Kubín / CEVA Trenčín) a postúpili priamo do finále, kde sa stretli so súperkami Lary a Laury.

"Finále bolo veľmi ťažké, boli tam naozaj krásne výmeny, bolo to vyrovnané, no v závere, okolo 17. bodu, sa to lámalo a naše dievčatá, žiaľ, prehrali. Získali tak cenné druhé miesto," dodal k sobotnému turnaju tréner.

Turnaj Grand Prix C U11-U17

V nedeľu 23. marca sa hráči BK Rimavská Sobota zúčastnili turnaja Grand Prix C v Rozhanovciach, kde si zmerali sily v dvojhrách v kategóriách U11, U13, U15 a U17.

"To som sľúbil všetkým našim deťom, že ich vezmem na turnaj za hranice nášho mesta. Niektoré sa, žiaľ, nemohli zúčastniť z rodinných alebo zdravotných dôvodov, ale nakoniec nás bolo sedem. Bolo to super, držali sa skvelo," pochválil výkon všetkých hráčov tréner.

V kategórii U15 sa Lea Kosorínová prebojovala až do semifinále a vybojovala si tretie miesto. Tomáš Kašo obsadil 11. miesto po prehre s nasadenou jednotkou, hráčom Loko Košice Zhuofanom Qi. Samuel Krnáč sa umiestnil na 17. mieste.

V kategórii U13 sa Nina Fabriciusová prebojovala až do finále, kde sa stretla s nasadenou jednotkou Klárou Štofovou (KPŠ Košice). "Zápas bol dramatický a napínavý až do tretieho setu, no Nina nakoniec tesne prehrala, čím získala krásne druhé miesto," zhodnotil Oros.

V kategórii U11 sa predstavil Jakub Hoffman. "Je výborným hráčom na domácej pôde, no tento turnaj bol jeho prvým mimo Rimavskej Soboty. Prejavila sa u neho nervozita a stres, ktoré sa však dajú postupne odbúrať ďalšími turnajovými skúsenosťami," dodal Oros. Jakub sa nakoniec po prehre s Danielom Hajtášom (Loko Košice) umiestnil na šiestom mieste.

"S výsledkami som spokojný, vždy sa to dá posúvať vyššie. Hlavným cieľom turnaja však bolo uviesť rodičov do turnajového systému. Progres u detí sa dosahuje nielen tréningami ale podiel na tom majú aj rodičia, ktorí začnú žiť tým bedmintonom a zaujímajú sa o dianie vo zväze a aj chodia s deťmi na turnaje, za čo im patrí veľká vďaka," uviedol na záver Oros.

ĎALŠIE SPRÁVY Z REGIÓNU

• Inteligentná starostlivosť o záhradu: moderné technológie pre váš trávnik
• Posuňte svoju kariéru online štúdiom z Lučenca
• Meď, plast alebo plastohliník? Porovnanie materiálov na rozvody vody

The post Bedmintonisti z regiónu zožali úspech na víkendových turnajoch, domov si odniesli cenné kovy first appeared on Echoviny.sk - regionálne spravodajstvo | Regionálne správy | Hnúšťa | Tisovec | Revúca | Klenovec | Hrachovo | Kokava nad Rimavicou.

S nástupom zimných mesiacov sa výrazne zvyšuje výskyt chrípky a ďalších respiračných ochorení. Tento rok lekári evidujú aj prípady covidu-19, zápalov priedušiek, zápalov pľúc a dokonca čierneho kašľa.

Rizikovými skupinami sú najmä deti, seniori a osoby s oslabenou imunitou. Prevencia a včasné rozpoznanie príznakov zohrávajú kľúčovú úlohu pri zvládaní chrípkovej sezóny.

Článok pokračuje pod reklamou

O tom, ako sa účinne chrániť pred chrípkou, aké liečivá je dobré mať doma, aké sú najčastejšie chyby pri samoliečbe a kedy je nevyhnutné vyhľadať lekára, poskytla rozhovor pre redakciu Rimava.sk odborníčka na liečivá, Viera Sihelská.

Ako rozpoznať ochorenie a kedy vyhľadať lekára?

"V súčasnosti sa okrem chrípky a covidu-19 objavujú aj čierny kašeľ a zápaly dýchacích ciest. Čierny kašeľ si vyžaduje špeciálnu diagnostiku, pričom na chrípku a covid-19 sú dostupné testy. Lekári používajú CRP testy, ktoré pomáhajú určiť, či je potrebné nasadiť antibiotiká alebo nie," vysvetlila na úvod farmaceutka Sihelská.

Ak ide o ochorenia ako angína či zápal pľúc, návšteva lekára je nevyhnutná. "Mnohí pacienti majú v súčasnosti pľúcne chlamýdie alebo plesňové infekcie. Antibiotiká treba užívať presne podľa odporúčaní, dodržiavať intervaly a súčasne brať probiotiká, aby sa predišlo tráviacim ťažkostiam. Nesprávne užívanie antibiotík môže viesť k ich zníženej účinnosti a komplikáciám," upozornila odborníčka.

Prevencia je kľúčová

Pri prevencii chrípky a iných infekcií zohrávajú dôležitú úlohu vitamíny a minerály. "Základom je dostatočný príjem vitamínu C, vitamínu D, selénu a zinku. Vitamín C je najúčinnejší s postupným uvoľňovaním, pričom B-komplexpomáha predchádzať infekciám v ústach, ako sú kútiky alebo afty," radí Sihelská.

Aké lieky pomáhajú pri chrípke?

Na trhu je široká škála prípravkov proti chrípke – od práškových foriem, ktoré účinkujú rýchlejšie (napr. Teraflu, Coldrex, Paralen Grip), až po tabletové formy. "Treba si však uvedomiť, že niektoré z týchto prípravkov nie sú vhodné pre ľudí s vysokým krvným tlakom. V takýchto prípadoch sú alternatívou napríklad HerbalMed drinky, bylinkové čaje so zázvorom, echinaceou alebo šípkami," vysvetlila odborníčka.

Farmaceutka tiež upozorňuje na správne dávkovanie: "Pri kombinovaných liekoch proti chrípke, ako sú Teraflu alebo Paralen Grip, je potrebné dbať na to, aby pacient súčasne neužíval ďalšie lieky s obsahom paracetamolu, aby sa predišlo predávkovaniu."

Liečba zápalu priedušiek a pľúc

Pri zápaloch priedušiek a pľúc sa často nasadzujú antibiotiká a lieky na vykašliavanie, ako Solmucol či Erdomed. 

"Existujú aj silnejšie lieky, ktoré už musí predpisovať lekár. V niektorých prípadoch sú potrebné antihistaminiká a spreje na dýchanie, ktoré sú taktiež na lekársky predpis. Ak však pacient nereaguje na ambulantnú liečbu, môže byť nevyhnutná hospitalizácia a podávanie antibiotík injekčne," uviedla na záver odborníčka.

V chrípkovom období je preto dôležité dbať na prevenciu, včasnú diagnostiku a správne užívanie liekov. V prípade vážnejších príznakov netreba návštevu lekára odkladať, aby sa predišlo komplikáciám.

Zdroj titulnej foto: Echoviny.sk

ĎALŠIE SPRÁVY Z REGIÓNU

• Inteligentná starostlivosť o záhradu: moderné technológie pre váš trávnik
• Posuňte svoju kariéru online štúdiom z Lučenca
• Meď, plast alebo plastohliník? Porovnanie materiálov na rozvody vody

The post Farmaceutka radí: Čo pomáha pri chrípke a aké ochorenia nás teraz trápia first appeared on Echoviny.sk - regionálne spravodajstvo | Regionálne správy | Hnúšťa | Tisovec | Revúca | Klenovec | Hrachovo | Kokava nad Rimavicou.

Hnúšťa sa dočkala otvorenia nového obchodného reťazca, ktorý prinesie obyvateľom väčší komfort nakupovania a konkurenciu na miestnom trhu. Primátor mesta Martin Pliešovský označil tento moment za "udalosť roka" a zdôraznil, že mesto sa aktívne podieľalo na tom, aby k otvoreniu došlo.

"Dúfam, že to bude zdravá konkurencia k obchodným reťazcom, ktoré v Hnúšti pôsobia, a že to prinesie väčší komfort nakupovania pre celú spádovú oblasť, ktorá zahŕňa okolo 22 tisíc obyvateľov na severe okresu Rimavská Sobota," uviedol primátor.

Článok pokračuje pod reklamou

Novootvorená predajňa Lidl je v poradí štvrtou na Slovensku, ktorá sa spustila tento rok, a nasleduje po obchodoch v Starej Turej, Dunajskej Lužnej a Hlohovci. Podľa primátora Pliešovského sa očakáva, že v týchto dňoch pribudne aj pobočka v Prešove.

Otvorenie nového obchodu prinesie obyvateľom možnosť nakupovať v domácom prostredí bez nutnosti cestovať do Rimavskej Soboty. "Obyvatelia nebudú musieť chodiť nakupovať do Rimavskej Soboty, čo určite mnohých poteší," dodal Pliešovský.

Nová predajňa ponúkne široký sortiment produktov a konkurenčné ceny, čo môže pozitívne ovplyvniť aj cenovú hladinu v ostatných obchodoch v regióne.

Slávnostné otvorenie bude sprevádzať viaceré aktivity, ktoré trvajú do 16.00 hodiny. Pre návštevníkov bude pripravený welcome coffee drink a ďalšie prekvapenia, ktoré sú uvedené na plagáte. Obyvatelia sa tak môžu tešiť nielen na nové možnosti nakupovania, ale aj na priateľské otvorenie spojené s pohostinnosťou a komunitnou atmosférou.

Aj Andrej Bičan otvoril novú predajňu Lidl v Hnúšti: „Tento región má inú frekvenciu života”

Známy moderátor Andrej Bičan sa stal tvárou slávnostného otvorenia novej predajne Lidl, tentokrát v regióne, ktorý navštívil po prvý raz. "Toto je deviata predajňa, ktorú som otváral, a musím povedať, že ma to stále baví. Otvorenie vždy vytvorí rozruch, a to mám rád,“ povedal Bičan s úsmevom. Priznal, že do regiónu pricestoval už nadránom: "Vstával som o tretej, ale oplatilo sa, páči sa mi tu.“

Bičan zároveň ocenil atmosféru mesta a pomalšie tempo života, ktoré považuje za obrovskú devízu pre turistiku. "Tento región má inú frekvenciu života ako veľké mesto. Postavil by som celú Hnúšťu na tom, že je tu pokojnejšie. Pozval by som sem ľudí, ktorí chcú vystúpiť z kolotoča povinností,“ vysvetlil.

Podľa neho má oblasť veľký potenciál prilákať návštevníkov, ktorí hľadajú alternatívu k preplneným turistickým atrakciám.

ĎALŠIE SPRÁVY Z REGIÓNU

• Inteligentná starostlivosť o záhradu: moderné technológie pre váš trávnik
• Posuňte svoju kariéru online štúdiom z Lučenca
• Meď, plast alebo plastohliník? Porovnanie materiálov na rozvody vody

The post LIDL V HNÚŠTI JE OTVORENÝ: Nová predajňa privítala zákazníkov, primátor hovorí o udalosti roka first appeared on Echoviny.sk - regionálne spravodajstvo | Regionálne správy | Hnúšťa | Tisovec | Revúca | Klenovec | Hrachovo | Kokava nad Rimavicou.

Pacienti sa v posledných mesiacoch častejšie stretávajú s problémom dostupnosti niektorých liekov. Výpadky sa netýkajú antibiotík, ktoré sú dlhodobým problémom, ale predovšetkým očných mastí a ďalších dôležitých prípravkov.

Situáciu nám priblížila PharmDr. Viera Sihelská z lekárne Verapharm v Hnúšti.

Článok pokračuje pod reklamou

V lekárňach je dlhodobý nedostatok očných mastí, ako sú obyčajná Opthalmo-Framykoinová masť či Opthalmo-Septonexová masť. "Dostávame len pár kusov, podobne je to aj pri Opthalmo-Hydrocortizónovej masti, čo je obzvlášť problematické v období prichádzajúcej jari a sezóny alergií vrátane očných,“ vysvetľuje Sihelská.

Problémom je aj občasný výpadok liekov ako Spiriva, Spiolto či Sulfasalazin, ktorý sa používa pri zápalových ochoreniach tráviaceho traktu a čriev. Mnohé lieky sa dajú získať iba prostredníctvom emergentného systému, ktorý však výrazne zaťažuje lekárnikov administratívne. "Nemôžeme si len tak objednať drahší liek, musíme najprv skenovať recept, poslať ho firme, čakať, kým nám ho pošlú, a to trvá aj deň či dva. Medzitým pacient liek potrebuje,“ dodáva Sihelská.

Lekárnici sa denne stretávajú s niekoľkými takýmito receptami, ktoré musia posielať na rôzne miesta, pričom pacienti sú nútení čakať. Tento systém spôsobuje nielen administratívne brzdenie lekární, ale zároveň pacientov vystavuje zbytočnému kontaktu s vírusmi, najmä v chrípkovom období. Niektoré lieky sa dajú nahradiť inými, avšak pri špecifických prípravkoch, ako sú očné masti, alternatíva často chýba. "Napríklad masť na oko sme nemali dlhšie aj v čase očnej chrípky,“ podotýka Sihelská.

Na druhej strane vitamíny a sirupy proti chrípke sú v dostatočnom množstve. Problém s dostupnosťou niektorých liekov však v istých obdobiach pretrváva a pacienti sa musia pripraviť i na možné čakanie a zvýšenú administratívnu záťaž lekární.

Zdroj: Titulná ilustračná foto - Freepik.com

ĎALŠIE SPRÁVY Z REGIÓNU

• Inteligentná starostlivosť o záhradu: moderné technológie pre váš trávnik
• Posuňte svoju kariéru online štúdiom z Lučenca
• Meď, plast alebo plastohliník? Porovnanie materiálov na rozvody vody

The post Dlhodobý výpadok niektorých liekov komplikuje situáciu v lekárňach first appeared on Echoviny.sk - regionálne spravodajstvo | Regionálne správy | Hnúšťa | Tisovec | Revúca | Klenovec | Hrachovo | Kokava nad Rimavicou.

TISOVEC - Športové dobrovoľníctvo ponúka jedinečnú príležitosť spojiť vášeň pre šport s pomocou iným, pričom vytvára priestor na nové priateľstvá, získavanie skúseností a rozvoj osobných zručností.

Či už ide o podporu pri organizácii miestnych bežeckých pretekov, pomoc v športových kluboch alebo koordináciu veľkých medzinárodných podujatí, dobrovoľníci sú často nenápadnými hrdinami, bez ktorých by sa mnohé aktivity nemohli uskutočniť.

Článok pokračuje pod reklamou

Spájame dobrovoľníkov po celom Slovensku je heslo, ktorým sa riadi občianske združenie (OZ) Bee Volunteer.
Združenie vedú Andrej Mrena a Michaela Dvorská, aby dali mladým ľuďom možnosť zažiť dobrovoľníctvo, niečo nové sa naučiť, nebáť sa robiť chyby a aj tým sa stať lepšími.

Súčasťou dobrovoľníckeho tímu sa stali aj mladí ľudia z Hnúšte, Tisovca a okolia - Victoria Strelníková, Tamara Sýkorová, Šimon Koncoš, Patrik Šagúl, Lukáš Stieranka.

Jedna z tímu dobrovoľníkov, Zdenka Urbancová, poskytla pre redakciu Echoviny.sk exkluzívny rozhovor.

„Občianske združenie bolo založené v októbri 2022 a spolupracuje so Slovenským atletickým zväzom, Slovenským zväzom florbalu, Technickou univerzitou vo Zvolene, Slovenským zväzom malého futbalu, Autokros Môľča, či Marathon BB,“ uviedla na začiatok rozhovoru Zdenka.

Aké sú hlavné výhody dobrovoľníckej činnosti pre mladých dobrovoľníkov?

"Dobrovoľníci majú možnosť preukázať svoje schopnosti, čo posilňuje ich sebadôveru a povzbudzuje ich k prekonávaniu výziev. Činnosť v tíme a interakcia s rôznymi ľuďmi im pomáha získať široké pohľady na rôzne otázky a situácie, čo prispieva k ich osobnostnému rastu," vysvetlila dobrovoľníčka. Dobrovoľníci sa učia efektívne rozhodovať a zvládať dynamické situácie pod tlakom.

"Zároveň nadobudnú nové organizačné a komunikačné zručnosti, a taktiež plánujú a organizujú podujatia, čo im poskytuje cenné skúsenosti v oblasti projektového manažmentu a organizácie," povedala s uznaním Zdenka.

Dobrovoľnícka činnosť ponúka príležitosť na spoluprácu s rôznymi členmi tímu, športovcami a návštevníkmi podujatí, čím prispieva k rozvoju komunikačných zručností a schopnosti vyjednávať. Zároveň umožňuje vytvárať nové priateľstvá a profesionálne kontakty, ktoré môžu byť cenné pre budúcu kariéru aj osobný život.

Aké sú najbežnejšie podujatia dobrovoľníckej činnosti v oblasti športu? Je potrebná príprava?

"V aktuálnom roku OZ BeeVolunteer pripravuje príležitosti pre dobrovoľníkov na športových podujatiach: Banskobystrický maratón, Autokros Môlča, atletický míting P-T-S, Majstrovstvá Slovenska v malom futbale a iné," vybrala z množstva aktivít Zdenka. Ako uviedla, OZ sa venuje aj vzdelávaniu a organizuje rozvojové vzdelávacie konferencie v rámci projektu BVx.

"Vedúci OZ Michaela Dvorská a Andrej Mrena sú osoby, ktoré sa dohodnú s organizátormi na podmienkach športového podujatia," povedala o postupe činnosti dobrovoľníka.

Na základe dohodnutých požiadaviek sa vytvorí udalosť, na ktorú sa dobrovoľníci môžu prihlásiť. Po prihlásení absolvujú online stretnutie, kde získajú potrebné informácie o podujatí a svojej pozícii.

Ich činnosť predstavuje významný prínos pre konkrétne športové podujatie, pričom každé podujatie je jedinečné, no všetky spája športová aktivita a komunita športových nadšencov.

Aké prínosy má dobrovoľnícka činnosť pre športovú komunitu a samotné športové podujatia?

"Dobrovoľníci na športových podujatiach zabezpečujú pomocné činnosti v rôznych oblastiach: administrácia, registrácie, akreditácie, bezpečnosť, šport a infraštruktúra, doprava, antidoping, mediálne služby, ceremoniály, catering a mnoho ďalších," podrobne popísala činnosti dobrovoľníkov.

Ako uviedla dobrovoľníčka, na podujatiach je dôležité vedieť správne informovať divákov, športovcov a médiá. Dobrovoľník je častokrát osoba, ktorá príde do kontaktu s účastníkmi ako prvá a svojím prístupom vie poradiť, prípadne zistiť požadované informácie.

"Naši dobrovoľníci aktívne prispeli pri organizácii 60. Silvestrovského behu Piešťany, organizovali Medzinárodné Župné hry 2024 (medzinárodné podujatie v Banskej Bystrici), Majstrovská Európy v atletike do 18 rokov (medzinárodné podujatie v Banskej Bystrici), Autokros Môlča - Majstrovstvá zóny strednej Európy v autokrose (Môlča), Behaj okolo hradu (Slovenská Ľupča) a Niké Majstrovstvá Slovenska v malom futbale (Banská Bystrica)," pochválila tím dobrovoľníkov.

Dobrovoľnícka činnosť sa často stretáva s rôznymi prekážkami, ktoré si vyžadujú efektívnu komunikáciu a schopnosť riešiť problémy.

Mladí ľudia sú neraz zvyknutí, že problémy za nich riešia iní, no dobrovoľníctvo ich učí prekonávať tieto výzvy. Pri riešení situácií im pomáhajú koordinátori, ktorí dohliadajú na jednotlivé pozície, pracovné smeny a spoluprácu v rámci celého tímu.

Každé podujatie je jedinečné a vyžaduje si koordinované úsilie dobrovoľníkov, ktorí svojou prácou prispievajú k zlepšeniu kvality života v komunite, kde žijú.

Dobrovoľníctvo pomáha budovať silnejšie komunity, motivuje ostatných k pozitívnym zmenám a mladým ľuďom poskytuje príležitosť učiť sa, rásť a vzájomne sa podporovať.

ĎALŠIE SPRÁVY Z REGIÓNU

• Inteligentná starostlivosť o záhradu: moderné technológie pre váš trávnik
• Posuňte svoju kariéru online štúdiom z Lučenca
• Meď, plast alebo plastohliník? Porovnanie materiálov na rozvody vody

The post Tím dobrovoľníkov pomáhal na Majstrovstvách Európy first appeared on Echoviny.sk - regionálne spravodajstvo | Regionálne správy | Hnúšťa | Tisovec | Revúca | Klenovec | Hrachovo | Kokava nad Rimavicou.

RIMAVSKÁ SOBOTA – Banskobystrický župan Ondrej Lunter aktívne navštevuje stredné školy v kraji. Ako uviedol pre redakciu Echoviny.sk, jeho cieľom je osobne sa presvedčiť, či pilotný program prevencie šikany, ktorý kraj realizuje, naozaj funguje.

Župan navštevuje školy každé dva týždne a v tomto úsilí plánuje pokračovať až do konca školského roka. Vo štvrtok, 12. decembra navštívil Strednú odbornú školu obchodu a slubžieb (SOŠ OS) v Rimavskej Sobote.

„Záleží mi na tom, aby som sa priamo od riaditeľov, školských tímov a samotných študentov dozvedel, či opatrenia, ktoré zavádzame, majú zmysel. Pýtam sa, či sa cítia bezpečne a či majú na koho sa obrátiť, ak potrebujú pomoc. Ak by náš program fungoval iba formálne, chcem to vedieť priamo od ľudí, ktorých sa to týka,“ vysvetlil Lunter.

Zároveň zdôraznil, že považuje prevenciu šikany za svoju osobnú zodpovednosť, najmä vzhľadom na stúpajúci počet tragických prípadov obetí šikany.

Článok pokračuje pod reklamou

Aký postup bol zvolený?

V rámci prevencie kraj zriadil školské podporné tímy, ktoré sa zameriavajú na psychické zdravie študentov. Tieto tímy dopĺňajú regionálne centrá SPACE, kde pôsobia psychológovia a mentori.

„Deti sa môžu obrátiť na tieto centrá počas voľného času a získať pomoc, ak ju potrebujú,“ dodal Lunter.

Program prevencie šikany je prioritou Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK), ktorý sa usiluje zlepšiť psychickú pohodu a bezpečie mladých ľudí na školách.

„Vytvorili sme nástroje, ktoré školám pomáhajú postupovať jednotne a efektívne,“ pokračoval Lunter.

„Tieto manuály a tzv. semafory umožňujú učiteľom, riaditeľom i školským podporným tímom vedieť, ako reagovať na konkrétny problém. Zároveň presne určujú, na koho sa môžu obrátiť o pomoc a aké kroky podniknúť na riešenie prípadu,“ dodal župan.

Lunter tiež predstavil novinku, ktorú kraj zaviedol v spolupráci s ministerstvom školstva. „Na dvadsiatich školách, vrátane tejto v Rimavskej Sobote, sme spustili aplikáciu. Študenti cez ňu môžu anonymne nahlasovať problémy, ktoré ich trápia, pričom nie sú nútení odhaliť svoju identitu,“ vysvetlil.

„Tieto prípady potom preberajú profesionáli, ktorí postupujú podľa jasne stanovených štandardov,“ dodal.

Tieto kroky majú podľa Luntera za cieľ vytvoriť bezpečné prostredie, kde sa študenti môžu cítiť komfortne a chránení. „Nejde len o formálne opatrenia. Snažíme sa vytvoriť systém, ktorý skutočne funguje,“ dodal na záver.

Článok pokračuje pod reklamou

Poznáte nejaký konkrétny prípad školy z regiónu?

„Aj dnes som sa dozvedel, že na tejto škole sa v posledných troch mesiacoch riešil konkrétny prípad cez našu aplikáciu,“ pokračoval Lunter.

„Deti ju začínajú aktívne využívať, a čo ma potešilo najviac, je to, že problém, ktorý bol nahlásený anonymne, sa riešil okamžite. Dieťa zostalo v anonymite, no jeho problém sa vyriešil, čo považujem za veľmi povzbudzujúce,“ dodal s uznaním župan.

Zároveň však upozornil, že problém šikany nemusí byť vždy viditeľný. „Nemožno si byť istý, že problém neexistuje, keď tu reálne je, len ho často nevidíme. Jediné, čo môžeme robiť, je vynakladať maximálnu snahu na to, aby sme zabezpečili, že deti dôverujú dospelým, na ktorých sa môžu obrátiť. Títo dospelí musia byť navyše pripravení a vedieť, ako s podobnými prípadmi pracovať, “ zdôraznil.

Má BBSK štatistiku šikanovaných detí?

Lunter pre Echoviny.sk uviedol, že štatistické údaje o šikane na školách existujú za predchádzajúce roky. „Práve tieto údaje nás podnietili začať konať. Štatistika bola jednoznačná – žiadna šikana sa na našich školách nevyskytuje. To je však, podľa môjho názoru, rovnaké, ako keby niekto tvrdil, že v politike neexistuje korupcia. Ide o varovný signál, že niečo nie je v poriadku,“ uviedol Lunter.

Zdôraznil, že práve preto začali konať a overovať, či systémy na prevenciu šikany nie sú len formalitou, ale naozaj fungujú.

„Hovoriť, že šikana neexistuje, znamená, že máme problém. Dospelá inštitúcia musí vedieť priznať existenciu problému a otvoriť diskusiu o tom, ako ho riešiť. Táto téma nesmie byť tabuizovaná, ale predmetom aktívneho dialógu,“ doplnil.

Ako prebiehal rozhovor v triede?

Lunter na návšteve SOŠ OS viedol aktívny dialóg so študentmi, počas ktorého sa venovali otázkam občianskej výchovy a aktívneho zapojenia do spoločenského života. Na úvod sa študentov spýtal, ako vnímajú svoju budúcnosť v regióne.

„Žiaľ, drvivá väčšina odpovedala, že chce odísť z Rimavskej Soboty, a ako hlavné dôvody uviedli nedostatok pracovných príležitostí a chýbajúcu perspektívu dobrého života,“ uviedol.

Spolu so študentmi analyzoval príčiny tohto stavu a diskutovali o možnostiach, ktoré by mohli zmeniť situáciu.

„Rozobrali sme si to na drobné a zhodli sme sa, že aktívne politiky štátu môžu vytvárať podmienky pre príchod investorov. Hovorili sme o tom, že v Rimavskej Sobote vďaka politikom so záujmom vznikol priemyselný park. Vďaka aktívnej politike štátu sem prichádza prvý investor a vďaka našej krajskej politike máme zmodernizované školy a kvalifikovanejších študentov,“ dodal.

Predseda BBSK zároveň informoval o pláne na vytvorenie tréningového centra v regióne, ktorého cieľom bude rekvalifikovať dlhodobo nezamestnaných a zvýšiť ich šance na uplatnenie na trhu práce.

Na záver sa Lunter so študentmi venoval aj kritickému pohľadu na problémy súčasnej demokracie. Poukázal na fakt, že mladí ľudia čerpajú svoje hlavné informácie zo sociálnych sietí, pričom si často uvedomujú, že tento zdroj môže byť problematický.

„Dostávajú sa k nim aj správy, ktoré nie sú pravdivé, a zároveň im chýbajú pozitívne správy. To môže viesť k tomu, že sa do politiky posúvajú ľudia, ktorých vplyv na dianie na Slovensku nemusí byť vždy pozitívny,“ vyjadril sa.

Župan ďalej zdôraznil potrebu vzdelávania mladých v oblasti kritického myslenia a informačnej gramotnosti, aby dokázali lepšie rozlišovať medzi spoľahlivými a nespoľahlivými zdrojmi.

ĎALŠIE SPRÁVY Z REGIÓNU

• Inteligentná starostlivosť o záhradu: moderné technológie pre váš trávnik
• Posuňte svoju kariéru online štúdiom z Lučenca
• Meď, plast alebo plastohliník? Porovnanie materiálov na rozvody vody

The post Tvrdiť, že šikana neexistuje je rovnaké ako tvrdenie, že v politike neexistuje korupcia first appeared on Echoviny.sk - regionálne spravodajstvo | Regionálne správy | Hnúšťa | Tisovec | Revúca | Klenovec | Hrachovo | Kokava nad Rimavicou.

HNÚŠŤA – Zimné mesiace prinášajú nielen sviatky pokoja, ale aj potrebu zvýšenej starostlivosti o domácich miláčikov. Zverolekárka MVDr. Stanislava Galandáková pre redakciu Echoviny.sk poskytla cenné rady, na čo si treba dať pozor pri starostlivosti o zvieratá v zimnom období.

Termoregulácia u psov a mačiek je výrazne odlišná od tej u ľudí a preto psy nemajú rovnaký mechanizmus potenia ako ľudia. Ich potné žľazy sú rozmiestnené len na niektorých miestach, ako sú vankúšiky na nohách, takže potenie nie je ich primárnym spôsobom ochladzovania.

Článok pokračuje pod reklamou

Hlavným spôsobom regulácie teploty je u nich dýchanie. Pri vysokých teplotách psy začnú zrýchlene dýchať, čo pomáha ochladzovať telo odparovaním vody z úst a jazyka. Termoreguláciu avšak z veľkej miery ovplyvňuje aj srsť, ktorá zviera chráni pred vonkajšími vplyvmi.

"Psy a mačky majú dva typy srsti, a to kryciu povrchovú srsť, ktorá slúži na odvádzanie vody, a podsadu, ktorej funkciou je tepelná izolácia, " vysvetľuje zverolekárka. Dlhá alebo hustá srsť môže zadržiavať teplo, zatiaľ čo krátkosrsté plemená môžu lepšie regulovať teplotu.

Starostlivosť o psíka žijúceho na záhrade sa preto výrazne líši od toho žijúceho v byte.

"Psíkom žijúcim na záhrade by mali majitelia zabezpečiť dobre zateplený prístrešok, vyhrievanú podložku, prípadne pri nízkych vonkajších teplotách aj prístup do vnútra bytu na noc," informuje MVDr. Stanislava Galandáková. Majitelia domácich miláčikov tak vedia často predísť nevyhnutnej návšteve zverolekára spôsobenej podchladením zvieraťa, čo je častý problém, s ktorým sa zverolekári v zimnom období stretávajú.

Krátkosrstým psom a domácim miláčikom žijúcim v byte, odporúča zverolekárka zabezpečiť pred pobytom vonku teplé oblečenie a ošetriť im labky. "Majitelia majú na výber veľké množstvo voskov a krémov, ktoré je možné si zadovážiť buď v lekárni, u zverolekára alebo na e-shopoch. Možnosťou je aj biela vazelína dostupná bežne v drogériách."

Psíčkari a majitelia mačiek by mali dbať aj na výživu zvierat v zime. "Zvieratá by mali mať stály prístup k vode izbovej teploty, a ak je možné, vymieňať im ju aspoň raz denne. Dôležitým aspektom je aj dodržiavanie pestrej stravy," dodáva zverolekárka.

Ak sa nejaký bod v starostlivosti o zviera v zimnom období podcení, nastávajú u zvierat rôzne zdravotné problémy. Medzi najčastejšie problémy patria u psov žijúcich vonku podchladenie a dýchacie problémy prejavujúce sa kašľom a výtokom z nosa. Na druhej strane u bytových domácich miláčikov sú časté gastrointestinálne ťažkosti spôsobené priberaním zvieraťa.

Častým problémom sú aj popáleniny spôsobené soľou a chemickým posypom ciest a chodníkov. "Pri vytvorení popálenín je potrebné postihnuté miesta očistiť, zvoliť teplý kúpeľ, tlmiť bolesť a na postihnuté miesto použiť hydrogély. V prípade zhoršenia stavu je nutné navštíviť ambulanciu zverolekára," upozorňuje zverolekárka. "Celoročným problémom sú u zvierat parazity ako kliešte a blchy, a ani v zimnom období netreba podceniť prevenciu a je potrebné zviera sledovať."

Chovatelia hlodavcov (škrečky, zajace, morské prasiatka) by sa mali vyvarovať prerastaniu zubov. Nápomocné v tomto prípade môže byť pridanie menších konárikov alebo sépiovej kosti do klietky.

Nie všetci ľudia však obľubujú klasických domácich miláčikov a niektorí volia skôr exotické formy. Či už ide o hady, jaštery, pavúky alebo ryby, je potrebné naštudovať si dôkladne starostlivosť o konkrétny typ zvieraťa.

Medzi najčastejší problém u chovateľov exotických zvierat patrí nesprávne zazimovanie zvieraťa. Voľba správneho osvetlenia (UV, teplo) má kľúčovú úlohu pri živote daného živočícha. Príkladom môže byť hypovitaminóza (stav nedostatku určitého vitamínu v tele, ktorý môže viesť k rôznym zdravotným problémom) v prípade ak chovateľ nepoužije lampu s UV, vďaka ktorému sa v tele živočícha vytvára potrebný vitamín. Medzi príznaky zanedbania výživy exotických zvierat patrí:

• apatickosť
• mäknutie kostí a panciera (u korytnačiek)
• mäkká sánka (u jašterov)

"Spomenuté stavy sú často nezvratné a nepomôže veľakrát ani návšteva ambulancie zverolekára," upozorňuje zverolekárka.

ĎALŠIE SPRÁVY Z REGIÓNU

• Inteligentná starostlivosť o záhradu: moderné technológie pre váš trávnik
• Posuňte svoju kariéru online štúdiom z Lučenca
• Meď, plast alebo plastohliník? Porovnanie materiálov na rozvody vody

The post Zverolekár radí, ako sa správne starať o domácich miláčikov v zimnom období first appeared on Echoviny.sk - regionálne spravodajstvo | Regionálne správy | Hnúšťa | Tisovec | Revúca | Klenovec | Hrachovo | Kokava nad Rimavicou.

HNÚŠŤA – Obyvatelia Hnúšte si v tohtoročných komunálnych voľbách zvolili ich nového zástupcu. Spomedzi troch kandidátov na post primátora – Martin Pliešovský, Roman Lebeda a Peter Fačka, získal najväčší počet hlasov prvý menovaný.

Pliešovský už s Mestským úradom v Hnúšti v predchádzajúcich rokoch skúsenosti mal. Stál po boku niekdajšieho primátora Michala Bagačku ako viceprimátor.

Prečo sa rozhodol kandidovať na post primátora na najbližšie štvorročné volebné obdobie? Čo chce zmeniť po nástupe na úrad a čo prežíval, keď sa po sčítaní volebných lístkov dozvedel, že sa stal novým primátorom Hnúšte? Aj tieto otázky sme položili Martinovi Pliešovskému.

Pre náš partnerský web Rimava.sk sa vyjadril, že do kandidatúry sa púšťal bez akýchkoľvek očakávaní. "Niekto si povie, že ide do boja s jasnou víziou víťazstva. Ja ak vchádzam, vchádzam do súťaže. S otvorenou mysľou a istou dávkou pokory, že vždy je to 50 na 50."

Článok pokračuje pod reklamou

Po vyhlásení oficiálnych výsledkov strávil predĺžený víkend so svojou rodinou. Uznal, že volebnú noc nedokázal prespať, pretože mu to nedovolil ani jeho mobilný telefón. "Po absorbovaní plnohodnotných informácií ma potešil fakt, ktorý hovoril o výraznom rozdiele medzi kandidátmi na primátorský post (Pliešovský získal hlasy 1 447 voličov, jeho protikandidát a končiaci primátor Roman Lebeda mal 815 platných hlasov – pozn. red.). Až v utorok po návrate som si uvedomil silu daného mandátu a tým i obrovskú zodpovednosť," doplnil.

Jeho prvé kroky by podľa neho mali viesť k riadiacim zamestnanom škôl, školským zariadeniam, ktorých zriaďovateľom je mesto, mestským podnikom, športovým klubom a aj spoločenským organizáciám pôsobiacich na území mesta. "V neposlednom rade mám záujem sa stretnúť aj s kolegami, novo či znova, zvolenými primátormi a starostami v rimavskej, rimavickej, blžskej a sušianskej doliny," dodal.

Na otázku, či chystá v prvých mesiacoch niečo zmeniť v meste alebo na mestskom úrade, odpovedal jednoznačne a stručne – áno.

A aké sú teda jeho plány?

"V dnešných, pokovidových a predkrízových časoch je hovoriť o plánoch na ´roky´ veľmi odvážne. Prioritami najbližších dní je pripraviť plán pre mestské podniky a inštitúcie v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta, na čo najúčinnejšiu elimináciu dopadov energetickej krízy a s najväčšími zamestnávateľmi riešiť tento problém s čo najmenšími dopadmi na ich zamestnancov. Ďalej je potrebné zastabilizovať a systematizovať činnosť Technických služieb mesta Hnúšťa, zároveň riešiť zvoz, likvidáciu a uloženie odpadu v tretej, na to určenej, kazete. A samozrejme zostaviť rozpočet, ktorý by sa čo najviac približoval realite. Neskutočne šťastný by som bol, ak by sa podarilo v budúcnosti vyriešiť problém s domovom sociálnych služieb pre našich seniorov," opísal novozvolený primátor.

Miesta v mestskom zastupiteľstve v Hnúšti si obhájilo niekoľko poslancov z predošlého volebného obdobia, ale voliči si vybrali na zastupovanie aj nové tváre. Ako si teda nový primátor predstavuje spoluprácu s nimi? "Najvyšším stupňom priority je pre primátora bezproblémová spolupráca s poslancami, aby sa zabezpečil hladký chod a rozvoj mesta. Spoluprácu, vidiac zloženie poslancov zastupiteľského zboru, si predstavujem ako aktívnu, plodnú a bezkonfliktnú."

Záverečné slová pre obyvateľov Hnúšte

"Drahí spoluobčania, milí priatelia, ďakujem vám predovšetkým za hlasy, ktoré ste odovzdali v sobotňajších voľbách mne a mojim kolegom. Dali ste mi do rúk mandát, ktorý ma nesmierne povzbudil. S úctou a pokorou ho prijímam s pevným presvedčením nesklamať!"

Poslaneci zastupiteľského zboru na najbližšie 4 roky v meste Hnúšťa:
Michal Bagačka, Danka Kiráľová, Marián Petrok, Marianna Balašková, Hilda Ginisová,Filip Rohárik, Michal Macháček, Miroslava Vargová, Viktor Brádňanský, Katarína Moncoľová a Erika Morová.

ĎALŠIE SPRÁVY Z REGIÓNU

• Inteligentná starostlivosť o záhradu: moderné technológie pre váš trávnik
• Posuňte svoju kariéru online štúdiom z Lučenca
• Meď, plast alebo plastohliník? Porovnanie materiálov na rozvody vody

The post Uvedomujem si silu získaného mandátu, hovorí nový primátor Hnúšte first appeared on Echoviny.sk - regionálne spravodajstvo | Regionálne správy | Hnúšťa | Tisovec | Revúca | Klenovec | Hrachovo | Kokava nad Rimavicou.

KLENOVEC - Majster ľudovoumeleckej výroby Milan Stieranka sa drevorezbe venuje od roku 1984. Už ako malý chlapec obdivoval črpáky. Tie sú v súčasnosti v jeho tvorbe dominantné.

K rezbárstvu sa dostal postupne. Najskôr sa venoval výrobe praciek na opasky, ako aj podlievaným prackám na veľké zvonce. „Skúšal som aj obrazy v dreve a keďže sa mi to javilo, že je to zaujímavé, postupne som prechádzal od kovu k drevu,“ povedal rezbár Milan Stieranka, ktorý si pamätá aj na svoje prvé výrobky. Kým nabral odvahu ich niekomu ukázať, zmajstroval toho veľa.

„Medzi prvé výrobky, ktoré som sa odvážil aj niekomu ukázať, patrili drevené obrázky podľa fotografií Karola Plicku z knihy Zlatá brána. V súčasnosti sa venujem hlavne rezbe črpákov, a to zo všetkých regiónov Slovenska. Robím aj pastierske betlehemy, soľničky, formy na oštiepky, črpačky a pre deti koníky, medvede, vlky, psíky, ovce, barany, poprípade kto čo chce,“ vymenoval.

Článok pokračuje pod reklamou

K výrobe črpákov sa nedostal len tak náhodou – spomienka z detstva sa v ňom ukotvila natoľko, že dnes môžeme povedať, že ovplyvnila celý jeho život. „Črpáky som obdivoval od malička. Chodil som na žinticu na salaš pod Sincom a tam mal bača vystavené krásne vyrezávané črpáky. Keď prišiel na salaš vzácny hosť, vždy ho ponúkli žinticou z krásneho črpáka. No a ja, keďže som bol malý, som dostal žinticu tiež, ale z plechového hrnčeka. Vtedy som si povedal, až raz budem veľký, takýto črpák si spravím sám. A stalo sa.“

V súbore bačovského riadu zastávajú črpáky popredné miesto. Milan Stieranka ich dokonalo pozná. „V jednotlivých regiónoch Slovenska sa odlišujú stavbou a výzdobou, možno vymedziť tri základné typy: severoslovenský, stredoslovenský a východoslovenský,“ vymenoval držiteľ čestného titulu Majster ľudovej umeleckej výroby, ktorý mu v roku 2017 udelilo Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV).

Ako ďalej vysvetlil Milan Stieranka, severoslovenský typ črpákov pochádza z oblasti Liptova a Oravy. „Je charakteristický tým, že ucho je nasadené na puterku rybinou zarezanou v stene nádoby. Tvar črpáka je zvislo pretiahnutý, puterka sa smerom nadol zužuje, rúčka vysoko prevyšuje úroveň puterky. Výzdoba na uchu zvyčajne zobrazuje konskú alebo kohútiu hlavu s korunkou, je zahnutá smerom do stredu črpáka. Toto zahnutie slúžilo pri vešaní črpáka,“ priblížil.

Stredoslovenský typ črpákov by ste našli v okolí Hornej Nitry, Detvy a Horehronia. „Nazýva sa tiež skladaný. Rúčka sa pomocou výstupku nasadzuje na horný okraj puterky, dole sa rúčka upevňuje mosadznou obrúčkou alebo dreveným lúbkom. Tvar črpáka je rozložený vodorovne do šírky, puterka sa zužuje smerom nahor,“ opísal Milan Stieranka. Vo výzdobe hornonitrianskych črpákov sa podľa jeho slov uplatňuje kružnica a srdce, pri detvianskych črpákoch je to architektonický motív vežičky, stĺpiky či okienka. „Pri horehronských črpákoch je výzdoba figurálna s motívmi prírody a života na salaši,“ dodal.

Východoslovenský typ črpákov pochádza z Gemera a Spiša. Od ostatných typov sa odlišujú tým, že rúčka a puterka sú vyrobené z jedného kusa. „Majú vysokú štíhlu líniu, nadol mierne zúženú. Rúčku väčšinou zdobí motív psíkov. Všetky typy črpákov majú spoločné, že puterka nie je zhotovená z jedného kusa. Má vkladané dno, ktoré je vyrobené z iného dreva a vložené tak, aby vlákna dna boli kolmé na vlákna stien puterky. Puterka sa najčastejšie vyrába z javora, prípadne zo svora. Na zhotovenie dna sa používa ihličnaté drevo,“ vysvetlil umelecký rezbár, ktorý nemá obľúbený typ črpákov. „Rád robím všetky, lebo sa mi všetky páčia,“ doplnil.

Pri výrobe črpákov drží svoju fantáziu na uzde, dôsledne dodržiava konštrukciu a stavbu jednotlivých typov. „Hlave preto, aby sa do budúcna zachovali v pôvodnej podobe. Výzdoba – tá je už voľnejšia, ale aj tam sa snažím pridržiavať tradičným vzorom v mojom prevedení,“ vysvetlil Milan Stieranka. Črpáky vyrezáva z javora i čerešne, prípadne aj z iných ovocných drevín, pokiaľ sa k ním dostane. Betlehemy a zvieratká vznikajú v jeho dielni z lipy.

Pri svojej práci spolupracuje najmä s Ústredím ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV), ktoré jeho prácu ocenilo priznaním osvedčenia Ľudového umeleckého výrobcu. „Zúčastňujem sa Dní majstrom ÚĽUV, Gemersko-malohontských folklórnych slávností v Klenovci, Nezabudnuteľných remesiel v Banskej Štiavnici, Slávnosti pod Poľanou v Detve, vo Východnej na Myjave, Banskej Bystrici...  Svoje výrobky dodávam do siete predajní ÚĽUV. Robím aj na objednávku podľa predstáv tých, ktorí si chcú dať niečo vyrobiť,“ vysvetlil umelecký rezbár. A kam všade sa dostali jeho diela? Obdivujú ich aj v Číne.

„Výrobky sú v zbierkach múzeí v Rimavskej Sobote, v Detve, ako aj v Ovčiarskom múzeu Liptovský Hrádok a múzeu nehmotného kultúrneho dedičstva provincie Zhejiang v Číne. Pastiersky betlehem bol v čase vianočného obdobia 2016 na medzinárodnej výstave betlehemov ‚100 Presepi' v Ríme, ktorá sa koná každý rok vo výstavných priestoroch pri Bazilike Santa Maria del Popolo v centre Ríma na námestí  Piazza del Popolo,“ povedal Milan Stieranka.

Aj keď práca s drevom nie je jeho povolaním, je jeho záľubou. Robí ju pre svoje potešenie a potešenie tých, ktorí jeho výrobky dostanú. Ďalšou jeho veľkou motiváciou pre pokračovanie v tejto záľube je skutočnosť, že si uvedomuje potrebu zachovať aj pre ďalšie generácie krásu slovenskej ľudovej tvorivosti.

Zdroj foto: FB Milan Stieranka

ĎALŠIE SPRÁVY Z REGIÓNU

• Inteligentná starostlivosť o záhradu: moderné technológie pre váš trávnik
• Posuňte svoju kariéru online štúdiom z Lučenca
• Meď, plast alebo plastohliník? Porovnanie materiálov na rozvody vody

The post Črpák Milana Stieranku by ste našli aj v Číne. Umelecký rezbár chce krásu slovenskej ľudovej tvorivosti zachovať aj pre ďalšie generácie first appeared on Echoviny.sk - regionálne spravodajstvo | Regionálne správy | Hnúšťa | Tisovec | Revúca | Klenovec | Hrachovo | Kokava nad Rimavicou.

RIMAVSKÁ SOBOTA - Na jeho fotografiách sa nájde nejeden skôr narodený Soboťan. Alebo na nich spoznáte svojich rodičov či starých rodičov. S fotoaparátom v ruke by ste ho kedysi mohli vidieť na všetkých akciách v regióne. Dnes si vďaka nemu môžete zaspomínať na staré časy, pozrieť sa, ako kedysi vyzerala nielen Rimavská Sobota, ale aj okolité mestá či obce, ako ľudia oslavovali významné míľniky, ako sa zabávali na akciách a koncertoch, ako pracovali vo vtedajších fabrikách – skratka – ako sa tu kedysi žilo.

Fotil odmalička

Jozef Tokár pracoval v rokoch 1971 – 1993 ako metodik pre fotografiu a film na vtedajšom Okresnom osvetovom stredisku v Rimavskej Sobote. Dokumentoval všetko dôležité, čo sa v regióne dialo. Aj keď časť jeho fotografií ostala poškodená po požiari, jeho archív je napriek tomu nesmierne bohatý a vzácny – ukrýva sa v ňom zhruba 35-tisíc negatívov. V tej dobe fotoaparát nemal každý vo svojom vrecku. Aj preto sa rozhodol, že sa o svoje snímky bude deliť s ľuďmi na sociálnej sieti. Ako hovorí, to, že sa niekto na fotkách nájde, alebo na nich objaví príbuzných, ho vždy veľmi poteší.

Článok pokračuje pod reklamou

Ak by sme sa pozreli do minulosti, Jozefa Tokára by sme videli s fotoaparátom značky Pionier už ako 10-ročného. Na jeden film vedel vtedy urobiť 12 záberov – musel si dobre premyslieť, ktoré momenty chce na fotkách uchovať.

„Na základnú školu som chodil do vtedajšieho Šafárikova. Chodil som do modelárskeho krúžku a fotokrúžku, ale zaúčal ma aj pán farár. Doma som fotky vyvolával v tanierikoch, mištičkách,“ zaspomínal si Jozef Tokár. Prvý lepší fotoaparát dostal ku birmovke, keď mal okolo 14 rokov. „To bol už vážny stroj česko-slovenskej výroby – Flexaret II. Dlho a dobre mi slúžil.“

Ako hovorí, fotografovanie bolo v tej dobe náročnejšie. Fotograf si musel dobre premyslieť, čo odfotí, pretože plytvať zábermi si nemohol dovoliť. A výsledné fotky videl až po ich vyvolaní. Dôležité bolo aj zmerať expozíciu, na čo slúžil expozimeter. „Teraz všetko spraví aj automat,“ hovorí s úsmevom.

Po maturite v Šafárikove sa prihlásil na pomaturitné štúdium fotografie v Brne. Krátky čas potom pôsobil jednu divadelnú sezónu ako pomocný fotograf v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. V roku 1965 sa vrátil do Rimavskej Soboty a nastúpil od práce vo vtedajšom Československom tabakovom priemysle – tabakovej továrni. Pracoval ako majster a kultúrno-osvetový referent. „Mali dobré vybavenie. Viedol som tam aj fotografický krúžok. Tabaková továreň bola veľmi vychýrená, bola jedna z najväčších fabrík v Česko-Slovensku. Nikde inde sa nevyrábal ľuľkový tabak, len u nás v Rimavskej Sobote,“ povedal.

V tabakovej továrni pracoval sedem rokov – jeho kroky potom viedli na Okresné osvetové stredisko v Rimavskej Sobote. Počas svojej kariéry v roli fotografa vystriedal zhruba 7 fotoaparátov, pracoval so stále novšou a novšou technikou. „Aparáty vtedy boli drahé. Jeden fotoaparát stál aj tri mesačné platy.“

Bol pri všetkom dôležitom v meste

Fotografia má veľmi blízko k výtvarnému umeniu, a preto sa nemôžeme čudovať ani tomu, že Jozef Tokár viedol na osvete aj výtvarné štúdio. „Chodil k nám aj Maňo Lacko. Prišiel s nápadom, aby sme sa ako výtvarníci stretávali. Najskôr sme sa stretávali na Kurinci. Vždy sa to zväčšovalo, až sa z toho stal medzinárodný tábor umelcov - Letavy,“ prezradil.

Jozef Tokár ako fotograf pôsobil v celom okrese, zakladal aj krúžky na závodoch pre dospelých. „Mali sme fotoštúdio, robili sme výstavy. Zaznamenával som všetko, čo sa dalo, a to nielen v Rimavskej Sobote, ale aj v okolí. Bol som napríklad pri výstavbe Teplého vrchu, ropovodov, každých 5 rokov bola spartakiáda... Samozrejme, nechýbali ani prvé máje, na to sa tešil každý. Na sáčkovú limonádu, cukrovú vatu... Pred tabakovú továreň chodievali cirkusy, kolotoče. Robili sa mierové slávnosti, dožinkové slávnosti. Štyrikrát do roka boli akadémie – vystupovali školy, folkloristi – malo to však politický podtón. To už dnes nie je.“

Spomína si aj na svoju prvú vážnejšiu reportáž – v roku 1971 zdokumentoval veľké oslavy 700. výročia prvej písomnej zmienky o Rimavskej Sobote. Natočil vtedy asi 20-minútový záznam. Ako hovorí, scenár reportáže musel mať dopredu dobre premyslený. Na 30-metrový film vedel zachytiť len zhruba 7 minút. Až koncom 80. rokov začal pracovať s videom, VHS kazetami, na ktoré sa dalo natočiť 90 až 180 minút.

Článok pokračuje pod reklamou

Mesto aj v tom čase zažívalo koncerty známych slovenských aj českých interpretov. „Keď malo prísť nad 500-600 ľudí, koncerty boli v kine (budova medzi súčasným Kinom Orbis a obchodným centrom Kaufland, kde dnes sídli čínsky obchod, pozn. red.). Inak boli na osvete, kultúrny dom ešte nebol. Každý mesiac prišla nejaká hudobná skupina. Okrem Karla Gotta bol z vtedajších česko-slovenských spevákov u nás každý,“ poznamenal a spomenul napríklad mená ako Karel Hála, Maja Velšicová, Jožko Zíma či Milan Chladil.

Medzi najväčšie akcie, ktoré mesto zažilo od 70. rokov minulého storočia, zaradil oslavy 700. výročia prvej písomnej zmienky mesta, každých 5 rokov bola v meste spartakiáda, spomenul tiež majstrovstvá Európy v šachu.

Ľudia sa však nestretávali len na týchto akciách, vychytenými miestami boli napríklad aj Kurinec či mestská záhrada. „Plážové kúpalisko bolo ohromné. Koncom týždňa, cez víkend, to bolo preplnené. Bolo tam živo, bola tam muzika. Vtedy diskotéky neboli, ale boli čajové večierky. Koncom 70. rokov sme v Rimavskej Sobote mali 7 kapiel, 4-5 členné. Každý deň, okrem pondelka, sa všade hralo,“ zaspomínal si a pripomenul, že aj prvý slovenský DJ, Fero Hora, pochádzal z tohto regiónu.

Jozef Tokár ako fotograf spolupracoval aj časopisom Obzor Gemera či s Gemerskými zvesťami. „V Gemerských zvestiach mali len redaktorov, a tak som pre nich fotil ja. Boli to rôzne udalosti, ale fotil som aj vzorných pracovníkov, športovcov alebo aj vzorných študentov, matku roka. Film sa posielal poštou alebo autobusom do Banskej Bystrice do Neografie. Tam fotky vyvolali, spravili štočok, negatív obrazu vyleptaný do kovovej dosky, a poobede ho poslali autobusom naspäť. Na autobusovej stanici čakal redaktor alebo pracovník tlačiarne, zobral štočok a ten sa vkladal do sadzača, ktorý vytlačil obrázok,“ priblížil. Keď potrebovali mať štočok čím skôr v rukách, museli ísť do Banskej Bystrice sami.

„Najviac práce sme mali počas víkendov, vtedy sa konalo najviac akcií. Bolo to časovo náročné. Rodina mi to musela tolerovať,“ zhodnotil. Vďaka svojej práci mohol byť pri dôležitých udalostiach, pozrieť sa aj za hranice krajiny, stretnúť mnoho ľudí a najmä uchovať spomienky pre ďalšie generácie.

Aj keď dnes už aktívne nefotí, táto jeho vášeň mu stále zaberá mnoho času – svoj archív totiž postupne digitalizuje. Niektoré udalosti má živo pred očami, stále spoznáva tváre, ktoré kedysi zvečnil. Je to mravenčia práca, no výsledok je neoceniteľný. Aj preto bol Jozef Tokár tento rok nominovaný na Cenu mesta 2022.

The post Kedysi mapoval dianie v regióne, dnes archívnymi fotkami teší ľudí. Archív Jozefa Tokára ukrýva okolo 35 000 negatívov first appeared on Echoviny.sk - regionálne spravodajstvo | Regionálne správy | Hnúšťa | Tisovec | Revúca | Klenovec | Hrachovo | Kokava nad Rimavicou.

Rómsky aktivista, športovec a umelec. Vladimír Sendrei z Kokavy nad Rimavicou je známy hneď v niekoľkých oblastiach života. Angažuje sa v pomoci menej rozvinutým okresom a rómskej komunite. Ako sa podľa neho zmenil život Rómov na Slovensku za posledných 20 rokov? A čo treba v regiónoch zmeniť, aby sa pohlo nielen s touto problematikou? Aký nový projekt chcú rozbehnúť?

Článok pokračuje pod reklamou

Iniciatíva Výkrik z regiónov Vlada Sendreia vyspovedala. Okrem odpovedí na otázky o regionálnom rozvoji si zaspomínal aj na chvíle, keď spolu so svojou kapelou tvorili hudbu pre film Sherlock Holmes: Game of Shadows. Tiež prezradil,čo zažili pri premiére tohto filmu a aké to bolo stáť na červenom koberci s veľkými hviezdami.

Pozrite si celý rozhovor vo videu:

The post Táto práca je veľmi ťažká, výsledok nie je vidieť hneď. Život Rómov sa nedá meniť zo dňa na deň, hovorí V. Sendrei first appeared on Echoviny.sk - regionálne spravodajstvo | Regionálne správy | Hnúšťa | Tisovec | Revúca | Klenovec | Hrachovo | Kokava nad Rimavicou.

Rimava.sk, Echoviny.sk a Novohradské.sk. Tri portály, ktoré sa tento rok spojili pod jednou značkou. Rimava si vo februári ako najväčší spravodajský web v Gemeri a Malohonte prešla niekoľkými významnými zmenami. Tou hlavnou bolo spojenie síl s rimavskosobotskou digitálnou marketingovou agentúrou Prognessa, ktorá sa postarala o skvalitnenie služieb v oblasti reklamy a dizajnu spravodajských webov.

O mesiac neskôr do mediálneho portfólia pribudli Echoviny a v lete sa ponuka spravodajských webov rozšírila aj do susedného regiónu vďaka Novohradské.sk.

Aká je návštevnosť webov? Chcú sa rozšíriť aj do ďalších regiónov? Čo ponúkne nový rok a čo prinesie značka Mediálna.sk, ktorá spojí tri regionálne weby?

Aj tieto otázky sme položili Danielovi Csúrovi, zakladateľovi značky Mediálna.sk.

Článok pokračuje pod reklamou

Vo februári tohto roka ste prebrali portál Rimava.sk. Prečo?

Vnímal som, že Rimava má dlhoročnú tradíciu, je čítaná a veľmi obľúbená. Keďže naša agentúra predtým s portálom spolupracovala, uvedomil som si, že by sme spojením mohli našim zákazníkom ponúknuť kvalitnejší priestor na reklamu. Bývalé vedenie a redakcia urobili kus dobrej roboty. My sa na tom snažíme stavať a prinášať nové veci.

Ako sa prevzatie odrazilo na forme a obsahu oboch portálov?

Začali sme sa viac venovať technickej stránke. Najväčšou zmenou prešli Echoviny, ktoré dostali kompletný redizajn. Je pravda, že máme ešte čo zlepšovať, ale Echoviny sú na tom z pohľadu návštevnosti omnoho lepšie ako predtým.

Vďaka Prognesse sa k redaktorom dostalo kvalitnejšie technické vybavenie. Tiež sme rozšírili redakciu o nových členov, vďaka čomu sa zvýšili čísla čítanosti a návštevnosti. Echoviny majú dnes o 50-60 percent viac zobrazení ako predtým, dobre rozbehnutá Rimava porástla o ďalších približne 20 percent.

O akých konkrétnych číslach čítanosti hovoríme?

Echoviny mesačne číta necelých 10-tisíc ľudí, Rimava má okolo 130-tisíc unikátnych návštevníkov a Novohradské medzi 30- až 40-tisíc.

Vedeli ste?

- že portál Rimava.sk prevádzkuje najväčší inzertný portál na juhu Slovenska inzercia.rimava.sk?
- že pod Rimavu patrí aj menu.rimava.sk, kde môžete nájsť najnovšiu ponuku reštaurácií z Rimavskej Soboty?
- že všetky weby (rimava.sk, echoviny.sk, novohradske.sk, inzercia.rimava.sk a menu.rimava.sk) mesačne číta viac ako 200-tisíc ľudí a spolu dosahujú vyše 1 milión zobrazení stránok?

V júni do portfólia pribudol portál Novohradské.sk. Prečo ste sa rozhodli rozšíriť aj na tento región?

V Novohrade fungoval a dodnes funguje portál zo siete MY, ktorý patrí pod veľké vydavateľstvo. Chýbal mi tam však ďalší lokálny web, následkom čoho bol Novohrad informačne podvyživený. Novohradské.sk sme postavili na úspešnom koncepte Rimavy a lučenec.online, takže obsah tvoria autorské články a nie prevzaté texty z tlačových agentúr.

Naším cieľom je spravodajsky pokryť región od Veľkého Krtíša po Rožňavu, hoci si uvedomujeme, že niekde je pokrytie silnejšie a niekde slabšie. Napriek tomu takto dokážeme prinášať informácie z rôznych miest a obcí šiestich okresov a našim klientom poskytnúť omnoho väčší priestor a kvalitnejšiu reklamu s veľkým pokrytím, ktorá je aj naďalej odlíšená od spravodajského obsahu.

Keďže cena reklamy sa počíta na základe počtu zobrazení, som rád, že Rimava, Echoviny aj Novohradské sú v tomto nastavené férovo a výhodnejšie ako konkurenčné portály.

Znamená to, že by ste sa chceli rozšíriť aj na ďalšie regióny?

Plány i priestor na rozvoj stále sú, ale to je otázka budúcnosti. Vieme, že na juhu Banskobystrického kraja sme silným hráčom. V Lučenci je silná konkurencia, no v rámci Rimavy a Echovín sme vysoko najčítanejší. Preto sa chceme sústrediť najmä na udržanie a zlepšovanie kvality už existujúcich portálov.

Koľko ľudí pracuje v redakcii?

Dovedna v celom tíme pracuje osem ľudí, ktorí majú na starosti obsah, reklamu, manažment alebo technickú stránku. Najväčšiu časť tvoria redaktori.

Pomaly budete mať za sebou rok vo svete médií, ktoré poznačila pandémia. Mnoho firiem a obchodníkov muselo šetriť aj na úkor reklamy alebo mali zavreté prevádzky. Dotklo sa to ekonomickej stránky webov?

Pandémia mala negatívny vplyv, ale sme stabilizovaní. Potvrdzuje to nárast počtu portálov či rozšírenie redakcie. Rimava má za sebou svoj najlepší a najčítanejší rok od založenia, a to čiastočne aj vďaka pandémii, keďže ľudia boli hladní po nových informáciách, ktoré sme im my pravidelne prinášali. Zároveň sme navýšili denný počet správ aj z iných oblastí a oslovili čitateľov aj z iných regiónov.

Na druhej strane, väčšinu našich zákazníkov tvoria firmy, organizácie a obchodníci z tohto mesta a regiónu, ktorí museli bojovať s opatreniami a následkami pandémie. S mnohými však máme vytvorené dlhodobé korektné vzťahy a fungujeme ako komunita.

Na základe toho nám spokojní miestni podnikatelia poskytujú určitý rozpočet, za ktorý dostávajú reklamný priestor a aj komfort v podobe rýchlych, kvalitných a čerstvých informácií z prvej ruky. Všetkým našim partnerom preto ďakujem, že sú s nami aj v týchto časoch.

Niektoré celoslovenské médiá postupne pristúpili k spoplatňovaniu obsahu formou online predplatného. Plánujete sa vydať touto cestou?

Je pravda, že v malých regiónoch je veľmi náročné uživiť redakciu, keďže najväčšia časť z mesačného rozpočtu ide na platy redaktorov. Veľké médiá už dávno pochopili, že sa nedá udržať web len z príjmov z reklamy a vydali sa smerom online predplatného.

V budúcnosti niečo také nevylučujem. Neviem, čo nám doba prinesie a ako sa zmení ekonomická situácia. Momentálne ale na spoplatňovanie obsahu nevidím priestor.

Aké sú vaše plány na ďalší rok?

V roku 2022 chceme zaviesť jednu značku, ktorá by zastrešovala a podporovala všetky portály v našom portfóliu. Pod Mediálna.sk sa tak budú združovať Rimava.sk, Echoviny.sk aj Novohradské.sk.

Webov sa táto zmena nijako nedotkne, ostanú v nezmenenej podobe. V značke Mediálna.sk vidím najmä viac zaujímavých možností pre našich reklamných partnerov, ktorí takto budú môcť osloviť aj ľudí zo susedných okresov a budeme im môcť ponúknuť širší záber.

Máme energiu portály ďalej rozvíjať tak, aby rástli a aby sme vedeli prinášať obyvateľom našich regiónov to najkvalitnejšie spravodajstvo.

The post Aký bol rok 2021 v našej redakcii? Echoviny, Rimavu a Novohradské mesačne čítalo okolo 200-tisíc ľudí first appeared on Echoviny.sk - regionálne spravodajstvo | Regionálne správy | Hnúšťa | Tisovec | Revúca | Klenovec | Hrachovo | Kokava nad Rimavicou.

RIMAVSKÁ SOBOTA – Hovorí o sebe, že je echt Gemerčanka. Narodila sa v Hnúšti, celý mladý život prežila v Rimavskej Sobote a študovala na Evanjelickom bilingválnom gymnáziu v Tisovci.

Vo svojich sedemnástich rokoch sa rozhodla zariskovať a za vysokoškolským štúdiom vycestovala do Londýna.

Evelyn Kéryovú (26) prijali na medicínu aj na štúdium žurnalistiky a médií. Po dlhom zvažovaní sa rozhodla pre druhú možnosť.

Dnes žije v Spojenom kráľovstve už takmer desiaty rok. Venuje sa doktorandskému štúdiu, učí na Middlesex University v Londýne a pracuje pre prestížny spravodajský denník The Guardian.

Aká bola jej doterajšia študentská a kariérna cesta ďaleko od domova? Ako sa dostala do britského média s celosvetovým dosahom a aká je náplň jej práce? Kde vidí svoju budúcnosť? Úspešná Rimavskosoboťanka Evelyn Kéryová odpovedala aj na tieto otázky.

Článok pokračuje pod reklamou.

Do sveta ste sa vybrali už v sedemnástich. Neobávali ste sa veľkomesta a života ďaleko od domova?

Obavy boli a sú vždy. V Londýne som predtým bola iba raz, počas študentského zájazdu. V meste som nikoho nepoznala, nemala som tu žiadnu rodinu a ani priateľov. Ako sa však hovorí, mladosť-pochabosť, a tak aj u mňa nad obavami prevážila zvedavosť a očakávania.

Od študentov zahraničných univerzít často počuť, že si popri škole musia zarábať alebo sa snažia získať nejaké štipendium. Bol to aj váš prípad?

Štipendium som nemala, keďže je veľmi náročné ho získať. V Anglicku je veľa študentov, ktorí sem pricestovali z horších podmienok, ako máme na Slovensku. Kritériá sú preto veľmi prísne. Na školné, ktoré je v Londýne dosť vysoké, som dostala výhodnú študentskú pôžičku.

Živobytie som si však musela hradiť sama, preto som pracovala na rôznych brigádach a tiež mi veľmi pomohli rodičia, za čo som im vďačná. Nebolo to jednoduché, lebo som sa musela rýchlo naučiť, kde lacno nakupovať a ako si ušetriť. Človek v takýchto podmienkach rýchlejšie dospeje a začne si vážiť to, čo má.

Prijali vás aj na medicínu. Prečo ste si zvolili žurnalistiku a médiá?

Predchádzalo tomu veľa rozhovorov s rodičmi. Mamina nebola za, pretože v tomto odbore nie je jednouché nájsť si uplatnenie, hlavne na Slovensku. Rovnako aj z pohľadu zabezpečenia živobytia víťazila medicína. Rozhodla som sa podľa toho, čo by ma bavilo viac.

Poslala som si prihlášky aj na slovenské univerzity, no vedela som, že v zahraničí počas štúdia uprednostňujú prax, kým u nás sa veľký dôraz kladie aj na teóriu, akou sú napríklad dejiny žurnalistiky.

Potvrdilo sa to?

Áno. Počas bakalárskeho štúdia na Middlesex University v Londýne sme produkovali písané aj televízne reportáže, v uliciach mesta sme museli komunikovať s cudzími ľuďmi a hľadať zaujímavé témy. Chodili sme na exkurzie do médií ako BBC či The Guardian, v ktorých sme mohli robiť mimoškolské projekty.

Stážovala som v denníku The Times & The Sunday Times. Magisterské štúdium na City University som mala zamerané na investigatívnu žurnalistiku a tam toho bolo ešte viac.

Hovorí sa, že dobrí novinári sú najmä tí, ktorí neštudujú žurnalistiku, ale iné odbory, v ktorých sa stanú špecialistami.

Neviem to zhodnotiť, keďže som vyštudovaná žurnalistka. (smiech) Je však pravda, že mnoho mojich kolegov do redakcie prišlo z iných odvetví ako kultúra, politológia či medzinárodné vzťahy. V Spojenom kráľovstve sa na diplom a odbor nepozerajú tak veľmi ako na nadobudnuté praktické skúsenosti.

V súčasnosti pracujete pre svetoznámy denník The Guardian. Ako ste sa tam dostali?

Po úspešnom magisterskom štúdiu som prišla na návštevu na Slovensko. Počas tejto doby som poslala viacero žiadostí do zamestnania. Absolventka City University, kde som študovala, ktorá v The Guardian pracovala, mi poslala kontakt na človeka, ktorý hľadal nových ľudí do tímu, hoci som o práci v Guardiane ako cudzinka bez rodnej angličtiny ani nesnívala.

Z konkurzu, ľudí a prostredia som však bola nadšená. Prešla som testom znalostí i zručností a aj pohovorom a ani sama neviem ako, dostala som sa do redakcie. (smiech)

Ako cudzinka bez rodnej angličtiny ste pochybovali o tom, že uspejete. Boli ste na ostrovoch ako žena zo strednej Európy v nevýhodnejšej pozícii?

Keď som si hľadala prácu, tak som si to myslela, keďže som dostala veľa zamietavých odpovedí. Cudzinci môžu byť v médiách oproti domácim na horšej štartovacej čiare, pretože neovládajú ich rodný jazyk tak dokonale.

To môže platiť v Spojenom kráľovstve aj na Slovensku a úplne tomu rozumiem. V Guardiane som však nikdy nemala pocit, že by som bola akokoľvek znevýhodnená oproti iným zamestnancom.

Pracujú v redakcii aj iní Slováci?

Pokiaľ viem, som tu jediná Slovenka, pokiaľ nepočítam externých spolupracovníkov.

Akými pozíciami ste si prešli?

Od začiatku pracujem v oddelení digitálnych aplikácií. Začínala som na editorskej pozícii, kde som mala na starosti hľadanie a opravy chýb v texte, vytváranie nadpisov či vyberanie správnych fotografií. Tiež som mala na starosti výber vhodných článkov do našej aplikácie.

Bola som posledným človekom, ktorý videl článok pred zverejnením. Po roku som sa stala čiastočnou zodpovednou vedúcou tímu. Preto čiastočnou, lebo sme sa na tejto pozícii každý deň striedali. Vlani v máji som vyhrala konkurz na pozíciu zástupkyne šéfeditorky oddelenia digitálnych aplikácií a momentálne som zodpovedná za vedenie celého tímu.

Nechýba vám práca s respondentami v teréne?

Počas štúdií som veľa písala o školstve, kultúre či Slovákoch v zahraničí pre rôzne online médiá. Neskôr som nastúpila na doktorandské štúdium a zároveň som začala pracovať pre The Guardian. Na písanie článkov mi tak neostal čas. Okrem toho, doktorandské štúdium a s tým spojený výskum si vyžadujú veľa písania akademických textov. Neskôr sa však k práci v teréne chcem vrátiť, lebo ma to napĺňa.

Myslíte, že by ste dosiahli rovnaké kariérne úspechy, ak by ste sa rozhodli pre štúdium na Slovensku?

To je ťažké porovnávať, keďže som na Slovensku nikdy neštudovala. Občas však nad tým premýšľam. Som priebojná, preto si myslím, že by sa mi podarilo dostať sa do významného mienkotvorného média.

V akom jazyku premýšľate?

Toto sa ma stále pýta aj mamina. (smiech) S rodičmi a priateľom som v kontakte každý deň, takže materinský jazyk používam pravidelne. Okrem toho, že žijem v Anglicku a pracujem v Guardiane, tiež vyučujem na Middlesex University v Londýne.

Učím žurnalistiku, konkrétne ako písať dlhé a investigatívne články a som konzultantka pre študentov záverečných ročníkov bakalárskeho štúdia, takže angličtinu používam stále. Vždy to záleží od konkrétnej situácie. Raz premýšľam po slovensky, inokedy po anglicky.

Článok pokračuje pod reklamou.

V Londýne ste od roku 2012. Zvažovali ste niekedy návrat domov?

Počas štúdií nie. Som hrdý človek a chcela som najmä sebe dokázať, že na to mám a že svoju misiu dokončím, aj keď začiatky boli ťažké. Veľkým šokom boli najmä akademické texty v angličtine. (smiech) Pochybnosti prišli až po skončení štúdia, pretože prácu som si hľadala asi štyri mesiace.

Prihlášky som poslala aj do slovenských médií. Keď som však na jednom pohovore pre jednu televíziu počula výšku platu, tak som sa rozhodla vyskúšať Anglicko. (smiech) Dnes som naklonená tomu, že by som sa o pár rokov vrátila domov. Chcem pomôcť rodičom a založiť si na Slovensku rodinu.

Guardian nastavil latku vysoko. Viete si predstaviť, že sa v domovine uplatníte na podobnej pozícii v podobne silnom médiu?

Snáď áno, aj keď si o sebe nemyslím nič extra len preto, že pracujem v Guardiane. Či pracujeme pre celosvetové alebo regionálne médium, stále sme takí istí žurnalisti a mali by sme byť rovnako zanietení a profesionálni. Rada by som na Slovensko priniesla nadobudnuté poznatky, pracovné skúsenosti a know how a chcela by som pomôcť zmeniť našu krajinu k lepšiemu, ale to je beh na dlhé trate.

Čo by ste odkázali mládeži, ale možno aj rodičom, ktorí váhajú, či pustiť svoje ratolesti do zahraničia.

Aby ich určite pustili. Človek sa na škole alebo v práci v zahraničí veľa naučí. Bez ohľadu na to, či vycestuje do Anglicka alebo Česka. Aj ja som tu veľmi rýchlo dospela. Ďaleko od domova sa človek musí starať sám o seba a veľa sa naučí o svete a aj sám o sebe.

The post Bývalá študentka tisovského gymnázia dnes učí na univerzite v Londýne a pracuje pre prestížny The Guardian first appeared on Echoviny.sk - regionálne spravodajstvo | Regionálne správy | Hnúšťa | Tisovec | Revúca | Klenovec | Hrachovo | Kokava nad Rimavicou.