Črpák Milana Stieranku by ste našli aj v Číne. Umelecký rezbár chce krásu slovenskej ľudovej tvorivosti zachovať aj pre ďalšie generácie

12. septembra 2022 | 16:46 |  | | | |  |

KLENOVEC - Majster ľudovoumeleckej výroby Milan Stieranka sa drevorezbe venuje od roku 1984. Už ako malý chlapec obdivoval črpáky. Tie sú v súčasnosti v jeho tvorbe dominantné.

K rezbárstvu sa dostal postupne. Najskôr sa venoval výrobe praciek na opasky, ako aj podlievaným prackám na veľké zvonce. „Skúšal som aj obrazy v dreve a keďže sa mi to javilo, že je to zaujímavé, postupne som prechádzal od kovu k drevu,“ povedal rezbár Milan Stieranka, ktorý si pamätá aj na svoje prvé výrobky. Kým nabral odvahu ich niekomu ukázať, zmajstroval toho veľa.

„Medzi prvé výrobky, ktoré som sa odvážil aj niekomu ukázať, patrili drevené obrázky podľa fotografií Karola Plicku z knihy Zlatá brána. V súčasnosti sa venujem hlavne rezbe črpákov, a to zo všetkých regiónov Slovenska. Robím aj pastierske betlehemy, soľničky, formy na oštiepky, črpačky a pre deti koníky, medvede, vlky, psíky, ovce, barany, poprípade kto čo chce,“ vymenoval.

Článok pokračuje pod reklamou



K výrobe črpákov sa nedostal len tak náhodou – spomienka z detstva sa v ňom ukotvila natoľko, že dnes môžeme povedať, že ovplyvnila celý jeho život. „Črpáky som obdivoval od malička. Chodil som na žinticu na salaš pod Sincom a tam mal bača vystavené krásne vyrezávané črpáky. Keď prišiel na salaš vzácny hosť, vždy ho ponúkli žinticou z krásneho črpáka. No a ja, keďže som bol malý, som dostal žinticu tiež, ale z plechového hrnčeka. Vtedy som si povedal, až raz budem veľký, takýto črpák si spravím sám. A stalo sa.“

Sada detvianskych črpákov.

V súbore bačovského riadu zastávajú črpáky popredné miesto. Milan Stieranka ich dokonalo pozná. „V jednotlivých regiónoch Slovenska sa odlišujú stavbou a výzdobou, možno vymedziť tri základné typy: severoslovenský, stredoslovenský a východoslovenský,“ vymenoval držiteľ čestného titulu Majster ľudovej umeleckej výroby, ktorý mu v roku 2017 udelilo Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV).

Ako ďalej vysvetlil Milan Stieranka, severoslovenský typ črpákov pochádza z oblasti Liptova a Oravy. „Je charakteristický tým, že ucho je nasadené na puterku rybinou zarezanou v stene nádoby. Tvar črpáka je zvislo pretiahnutý, puterka sa smerom nadol zužuje, rúčka vysoko prevyšuje úroveň puterky. Výzdoba na uchu zvyčajne zobrazuje konskú alebo kohútiu hlavu s korunkou, je zahnutá smerom do stredu črpáka. Toto zahnutie slúžilo pri vešaní črpáka,“ priblížil.

Stredoslovenský typ črpákov by ste našli v okolí Hornej Nitry, Detvy a Horehronia. „Nazýva sa tiež skladaný. Rúčka sa pomocou výstupku nasadzuje na horný okraj puterky, dole sa rúčka upevňuje mosadznou obrúčkou alebo dreveným lúbkom. Tvar črpáka je rozložený vodorovne do šírky, puterka sa zužuje smerom nahor,“ opísal Milan Stieranka. Vo výzdobe hornonitrianskych črpákov sa podľa jeho slov uplatňuje kružnica a srdce, pri detvianskych črpákoch je to architektonický motív vežičky, stĺpiky či okienka. „Pri horehronských črpákoch je výzdoba figurálna s motívmi prírody a života na salaši,“ dodal.

Východoslovenský typ črpákov pochádza z Gemera a Spiša. Od ostatných typov sa odlišujú tým, že rúčka a puterka sú vyrobené z jedného kusa. „Majú vysokú štíhlu líniu, nadol mierne zúženú. Rúčku väčšinou zdobí motív psíkov. Všetky typy črpákov majú spoločné, že puterka nie je zhotovená z jedného kusa. Má vkladané dno, ktoré je vyrobené z iného dreva a vložené tak, aby vlákna dna boli kolmé na vlákna stien puterky. Puterka sa najčastejšie vyrába z javora, prípadne zo svora. Na zhotovenie dna sa používa ihličnaté drevo,“ vysvetlil umelecký rezbár, ktorý nemá obľúbený typ črpákov. Rád robím všetky, lebo sa mi všetky páčia,“ doplnil.

Črpačky z rôznych druhov dreva.

Pri výrobe črpákov drží svoju fantáziu na uzde, dôsledne dodržiava konštrukciu a stavbu jednotlivých typov. „Hlave preto, aby sa do budúcna zachovali v pôvodnej podobe. Výzdoba – tá je už voľnejšia, ale aj tam sa snažím pridržiavať tradičným vzorom v mojom prevedení,“ vysvetlil Milan Stieranka. Črpáky vyrezáva z javora i čerešne, prípadne aj z iných ovocných drevín, pokiaľ sa k ním dostane. Betlehemy a zvieratká vznikajú v jeho dielni z lipy.

Pri svojej práci spolupracuje najmä s Ústredím ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV), ktoré jeho prácu ocenilo priznaním osvedčenia Ľudového umeleckého výrobcu. „Zúčastňujem sa Dní majstrom ÚĽUV, Gemersko-malohontských folklórnych slávností v Klenovci, Nezabudnuteľných remesiel v Banskej Štiavnici, Slávnosti pod Poľanou v Detve, vo Východnej na Myjave, Banskej Bystrici...  Svoje výrobky dodávam do siete predajní ÚĽUV. Robím aj na objednávku podľa predstáv tých, ktorí si chcú dať niečo vyrobiť,“ vysvetlil umelecký rezbár. A kam všade sa dostali jeho diela? Obdivujú ich aj v Číne.

„Výrobky sú v zbierkach múzeí v Rimavskej Sobote, v Detve, ako aj v Ovčiarskom múzeu Liptovský Hrádok a múzeu nehmotného kultúrneho dedičstva provincie Zhejiang v Číne. Pastiersky betlehem bol v čase vianočného obdobia 2016 na medzinárodnej výstave betlehemov ‚100 Presepi' v Ríme, ktorá sa koná každý rok vo výstavných priestoroch pri Bazilike Santa Maria del Popolo v centre Ríma na námestí  Piazza del Popolo,“ povedal Milan Stieranka.

Aj keď práca s drevom nie je jeho povolaním, je jeho záľubou. Robí ju pre svoje potešenie a potešenie tých, ktorí jeho výrobky dostanú. Ďalšou jeho veľkou motiváciou pre pokračovanie v tejto záľube je skutočnosť, že si uvedomuje potrebu zachovať aj pre ďalšie generácie krásu slovenskej ľudovej tvorivosti.

Zdroj foto: FB Milan Stieranka


ĎALŠIE SPRÁVY Z REGIÓNU

Zdieľať príspevok
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
Aktuálne
NajčítanejŠie

DO POZORNOSTI

Výzva pre malých a stredných podnikateľov, získať môžete až 9 600 eur na marketing
Využite príležitosť a získajte poukážku na procesný audit vašej podnikateľskej činnosti. Ďalej...
21.sep.2022 - Využite príležitosť a získajte poukážku na procesný audit vašej podnikateľskej činnosti. Ďalej...

Šport

Kokava získala bod v závere zápasu, Hnúšťa remizovala s Čebovcami
19.sep.2022 - Trojlístok mužstiev z nášho regiónu má za sebou ďalšie súťažné vystúpenie. Ďalej...
19.sep.2022 - Trojlístok mužstiev z nášho regiónu má za sebou ďalšie súťažné vystúpenie. Ďalej...
VIDEO: Dnes prejdú cez naše okresy elitní cyklisti v kráľovskej etape
16.sep.2022 - Tí najlepší cyklisti prejdú cez naše okresy v rámci 66. ročníka medzinárodných cyklistických UCI pretekov Okolo Slovenska. Ďalej...
FUTBAL: Hnúšťa rozbila Jesenské, Tisovec na Tomášovce nestačil
12.sep.2022 - Ako sa v sobotu a nedeľu darilo našim? Pozrite si výsledky. Ďalej...

FUTBAL: Hnúšťa, Kokava ani Tisovec nebodovali

5.sep.2022 - V prvý septembrový víkend (3. a 4. 9.) sa odohrali zápasy piateho kola. Ďalej...

Hnúšťa, Tisovec aj Kokava svojich súperov zdolali

29.aug.2022 - Pozrite sa, ako hrali tri tímy z nášho regiónu. Ďalej...

REGIÓN A POLITIKA

Voľby v našich obciach: Kto bude kandidovať na starostov a poslancov v obciach Jesenské, Hrachovo, Lukovištia či Klenovec?
16.sep.2022 - Pozrite si zoznamy kandidátov z obcí Jesenské, Hrachovo, Lukovištia či Klenovec. Ďalej...
16.sep.2022 - Pozrite si zoznamy kandidátov z obcí Jesenské, Hrachovo, Lukovištia či Klenovec. Ďalej...

Rozhovor

Črpák Milana Stieranku by ste našli aj v Číne. Umelecký rezbár chce krásu slovenskej ľudovej tvorivosti zachovať aj pre ďalšie generácie
12.sep.2022 - Črpáky obdivoval už ako malý chlapec. Ďalej...
12.sep.2022 - Črpáky obdivoval už ako malý chlapec. Ďalej...

Kultúra

V Hnúšti otvorili nové banícke múzeum, zameriava sa na históriu baníctva v Malohonte
13.sep.2022 - Na projekte spolupracovali samospráva mesta Hnúšťa, štátna správa a Banskobystrický samosprávny kraj. Ďalej...
13.sep.2022 - Na projekte spolupracovali samospráva mesta Hnúšťa, štátna správa a Banskobystrický samosprávny kraj. Ďalej...

Zaujímavosti z regIónu

Sedacie vaky – zábavka a zároveň dobrý relax
19.sep.2022 - Možno by ste sa čudovali, no aj pri sedení je dôležitá kvalita. Ďalej...
19.sep.2022 - Možno by ste sa čudovali, no aj pri sedení je dôležitá kvalita. Ďalej...
©2022 Gemerská mediálna spoločnosť, s.r.o., Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Akékoľvek rozmnožovanie časti alebo celku textov, fotografií, grafov akýmkoľvek spôsobom, v slovenskom, ale aj v inom jazyku bez písomného súhlasu vydavateľa je zakázané.
©2022 Gemerská mediálna spoločnosť, s.r.o., Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Akékoľvek rozmnožovanie časti alebo celku textov, fotografií, grafov akýmkoľvek spôsobom, v slovenskom, ale aj v inom jazyku bez písomného súhlasu vydavateľa je zakázané.
cross
linkedin facebook pinterest youtube rss twitter instagram facebook-blank rss-blank linkedin-blank pinterest youtube twitter instagram