Menu
KLENOVEC - Majster ľudovoumeleckej výroby Milan Stieranka sa drevorezbe venuje od roku 1984. Už ako malý chlapec obdivoval črpáky. Tie sú v súčasnosti v jeho tvorbe dominantné.
K rezbárstvu sa dostal postupne. Najskôr sa venoval výrobe praciek na opasky, ako aj podlievaným prackám na veľké zvonce. „Skúšal som aj obrazy v dreve a keďže sa mi to javilo, že je to zaujímavé, postupne som prechádzal od kovu k drevu,“ povedal rezbár Milan Stieranka, ktorý si pamätá aj na svoje prvé výrobky. Kým nabral odvahu ich niekomu ukázať, zmajstroval toho veľa.
„Medzi prvé výrobky, ktoré som sa odvážil aj niekomu ukázať, patrili drevené obrázky podľa fotografií Karola Plicku z knihy Zlatá brána. V súčasnosti sa venujem hlavne rezbe črpákov, a to zo všetkých regiónov Slovenska. Robím aj pastierske betlehemy, soľničky, formy na oštiepky, črpačky a pre deti koníky, medvede, vlky, psíky, ovce, barany, poprípade kto čo chce,“ vymenoval.
Článok pokračuje pod reklamou
K výrobe črpákov sa nedostal len tak náhodou – spomienka z detstva sa v ňom ukotvila natoľko, že dnes môžeme povedať, že ovplyvnila celý jeho život. „Črpáky som obdivoval od malička. Chodil som na žinticu na salaš pod Sincom a tam mal bača vystavené krásne vyrezávané črpáky. Keď prišiel na salaš vzácny hosť, vždy ho ponúkli žinticou z krásneho črpáka. No a ja, keďže som bol malý, som dostal žinticu tiež, ale z plechového hrnčeka. Vtedy som si povedal, až raz budem veľký, takýto črpák si spravím sám. A stalo sa.“
V súbore bačovského riadu zastávajú črpáky popredné miesto. Milan Stieranka ich dokonalo pozná. „V jednotlivých regiónoch Slovenska sa odlišujú stavbou a výzdobou, možno vymedziť tri základné typy: severoslovenský, stredoslovenský a východoslovenský,“ vymenoval držiteľ čestného titulu Majster ľudovej umeleckej výroby, ktorý mu v roku 2017 udelilo Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV).
Ako ďalej vysvetlil Milan Stieranka, severoslovenský typ črpákov pochádza z oblasti Liptova a Oravy. „Je charakteristický tým, že ucho je nasadené na puterku rybinou zarezanou v stene nádoby. Tvar črpáka je zvislo pretiahnutý, puterka sa smerom nadol zužuje, rúčka vysoko prevyšuje úroveň puterky. Výzdoba na uchu zvyčajne zobrazuje konskú alebo kohútiu hlavu s korunkou, je zahnutá smerom do stredu črpáka. Toto zahnutie slúžilo pri vešaní črpáka,“ priblížil.
Stredoslovenský typ črpákov by ste našli v okolí Hornej Nitry, Detvy a Horehronia. „Nazýva sa tiež skladaný. Rúčka sa pomocou výstupku nasadzuje na horný okraj puterky, dole sa rúčka upevňuje mosadznou obrúčkou alebo dreveným lúbkom. Tvar črpáka je rozložený vodorovne do šírky, puterka sa zužuje smerom nahor,“ opísal Milan Stieranka. Vo výzdobe hornonitrianskych črpákov sa podľa jeho slov uplatňuje kružnica a srdce, pri detvianskych črpákoch je to architektonický motív vežičky, stĺpiky či okienka. „Pri horehronských črpákoch je výzdoba figurálna s motívmi prírody a života na salaši,“ dodal.
Východoslovenský typ črpákov pochádza z Gemera a Spiša. Od ostatných typov sa odlišujú tým, že rúčka a puterka sú vyrobené z jedného kusa. „Majú vysokú štíhlu líniu, nadol mierne zúženú. Rúčku väčšinou zdobí motív psíkov. Všetky typy črpákov majú spoločné, že puterka nie je zhotovená z jedného kusa. Má vkladané dno, ktoré je vyrobené z iného dreva a vložené tak, aby vlákna dna boli kolmé na vlákna stien puterky. Puterka sa najčastejšie vyrába z javora, prípadne zo svora. Na zhotovenie dna sa používa ihličnaté drevo,“ vysvetlil umelecký rezbár, ktorý nemá obľúbený typ črpákov. „Rád robím všetky, lebo sa mi všetky páčia,“ doplnil.
Pri výrobe črpákov drží svoju fantáziu na uzde, dôsledne dodržiava konštrukciu a stavbu jednotlivých typov. „Hlave preto, aby sa do budúcna zachovali v pôvodnej podobe. Výzdoba – tá je už voľnejšia, ale aj tam sa snažím pridržiavať tradičným vzorom v mojom prevedení,“ vysvetlil Milan Stieranka. Črpáky vyrezáva z javora i čerešne, prípadne aj z iných ovocných drevín, pokiaľ sa k ním dostane. Betlehemy a zvieratká vznikajú v jeho dielni z lipy.
Pri svojej práci spolupracuje najmä s Ústredím ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV), ktoré jeho prácu ocenilo priznaním osvedčenia Ľudového umeleckého výrobcu. „Zúčastňujem sa Dní majstrom ÚĽUV, Gemersko-malohontských folklórnych slávností v Klenovci, Nezabudnuteľných remesiel v Banskej Štiavnici, Slávnosti pod Poľanou v Detve, vo Východnej na Myjave, Banskej Bystrici... Svoje výrobky dodávam do siete predajní ÚĽUV. Robím aj na objednávku podľa predstáv tých, ktorí si chcú dať niečo vyrobiť,“ vysvetlil umelecký rezbár. A kam všade sa dostali jeho diela? Obdivujú ich aj v Číne.
„Výrobky sú v zbierkach múzeí v Rimavskej Sobote, v Detve, ako aj v Ovčiarskom múzeu Liptovský Hrádok a múzeu nehmotného kultúrneho dedičstva provincie Zhejiang v Číne. Pastiersky betlehem bol v čase vianočného obdobia 2016 na medzinárodnej výstave betlehemov ‚100 Presepi' v Ríme, ktorá sa koná každý rok vo výstavných priestoroch pri Bazilike Santa Maria del Popolo v centre Ríma na námestí Piazza del Popolo,“ povedal Milan Stieranka.
Aj keď práca s drevom nie je jeho povolaním, je jeho záľubou. Robí ju pre svoje potešenie a potešenie tých, ktorí jeho výrobky dostanú. Ďalšou jeho veľkou motiváciou pre pokračovanie v tejto záľube je skutočnosť, že si uvedomuje potrebu zachovať aj pre ďalšie generácie krásu slovenskej ľudovej tvorivosti.
Zdroj foto: FB Milan Stieranka
ĎALŠIE SPRÁVY Z REGIÓNU
