Menu
BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ – Zastupiteľstvo Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) včera, 16. januára, upozornilo na závažné nedostatky, pri výbere lokalít pre hlbinné úložisko jadrového odpadu.
Ako uvádza župa, z piatich lokalít sú až štyri na území BBSK, týka sa to okresov Detva, Brezno, Poltár, Rimavská Sobota a Lučenec. Vzhľadom na závažnosť témy, prinášame vám tlačovú správu nezmenenú:
"Zastupiteľstvo Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) dnes upozornilo na závažné nedostatky, ktoré sprevádzajú proces výberu lokality pre hlbinné úložisko jadrového odpadu. Z piatich lokalít, s ktorými štát uvažuje, sú až štyri na území BBSK. Na výzvu župy, aby do celého procesu boli v zmysle zákona zapojené aj dotknuté obce, nikto adekvátne nereagoval. Zastupiteľstvo teraz apeluje na príslušné ministerstvá, aby konali zákonne a transparentne a prerokovania zopakovali aj za účasti obcí a verejnosti.
Spolu 32 obcí v okresoch Detva, Brezno, Poltár, Rimavská Sobota a Lučenec vynechal štát z rozhodovania o výbere lokality, kde by malo byť v budúcnosti uložené vyhoreté jadrové palivo. To aj napriek tomu, že sa to ich obyvateľov bytostne týka. Proces prípravy hlbinného úložiska jadrového odpadu sa totiž už rozbehol a štyri z piatich uvažovaných lokalít sú práve na území BBSK.
“Predseda kraja Ondrej Lunter a poslanci krajského zastupiteľstva dnes upozornili, že takýto postup je nezákonný a netransparentný.
„Podľa aktualizovaných záväzkov Slovenskej republiky sme povinní takéto úložisko mať. Je to jedna z podmienok, aby sa jadrová energia, od ktorej sme závislí, dala považovať za čistú. Ide o zásadný projekt za niekoľko miliárd eur a štátny úrad už spustil prvý proces, na ktorom majú participovať dotknuté samosprávy. Tie však z neho úplne vynechal, niektoré o ňom ani nevedeli,“ vysvetľuje banskobystrický župan.
Strategický dokument pod názvom “Vnútroštátny program nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v Slovenskej republike” si objednal Národný jadrový fond, finálne vybratú lokalitu, vrátane záložnej, chce mať pritom Slovensko už v roku 2030, do roku 2038 aj s územným rozhodnutím.
Téme sa dnes venovalo aj krajské zastupiteľstvo a poslanci prijali uznesenie, v ktorom vyzvali príslušné ministerstvá – ministerstvo životného prostredia a ministerstvo hospodárstva, aby zabezpečili zákonnosť procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Župa žiada zopakovanie prerokovania, vrátane verejného prerokovania za účasti obcí, ktorých sa lokality pre hlbinné úložisko týkajú.
„My ako BBSK, sme o zapojenie obcí do tohto procesu žiadali už v auguste 2023 a táto žiadosť bola zamietnutá s absurdným dodatočným vysvetlením, že „práca s verejnosťou a dotknutými obcami je jednou z kľúčových fáz pre výber prieskumnej lokality hlbinného úložiska a následnej práce na projektovej a realizačnej činnosti“ - teda v podstate s tým, že niekedy v ďalších fázach,“ hovorí Ondrej Lunter.
Verejné prerokovanie samotnej Správy o hodnotení sa uskutočnilo vlani v októbri v Bratislave a v rámci diskusie sa zástupcovia BBSK opäť domáhali dôvodov a vysvetlenia, prečo v procese posudzovania tohto strategického materiálu neboli oslovené dotknuté obce.
„Odpovede boli vyhýbavé, nekonkrétne. Ako kraj sme si uplatnili k správe o hodnotení naše stanovisko, v ktorom sme požadovali dodržanie procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Zo zákona jasne vyplýva, že obce, ktoré sú alebo môžu byť dotknuté, musia byť účastníkmi procesu,“ doplnil banskobystrický župan.
Nakoľko však dotknuté obce na území kraja oslovené neboli, tieto nemali ani možnosť dodržať povinnosť, ktorá im zo zákona vyplýva, a informovať verejnosť o strategickom dokumente a správe o hodnotení. Verejnosť tak bola informovaná len formálne, zverejnením Správy o hodnotení na Enviroportáli.
„Tu nie je reč o pár úradníkoch. Bavíme sa o obrovských a bohatých štátnych firmách, ktoré utrácajú státisíce len na vlastnú prezentáciu. A napriek tomu tam nikomu nenapadlo, že by možno bolo dobré investovať trochu času a peňazí, aby ľuďom v dotknutých lokalitách vysvetlili, o čo ide. A čo bude nasledovať? Zúrivý odpor, informačná vojna, ohadzovanie sa blatom,“ upozornil Ondrej Lunter.
Takáto situácia podľa jeho slov bráni racionálnej diskusii o možnostiach a výhodách projektu, ktoré by mohli prispieť k rozvoju postihnutých lokalít bez zásadnejšieho negatívneho vplyvu na život v nich.
„Takto zas a znovu štát problém nerieši, ale vlastným babráctvom ho znásobuje. Lebo si zas a znovu niekto nespravil domácu úlohu. Výsledkom bude len ďalšia žlč, zlosť a pocit, že štát na ľudí kašle,“ uzavrel Ondrej Lunter."
ĎALŠIE SPRÁVY Z REGIÓNU
