Menu
29. novembra 1869 smerujú kroky mnohých ľudí do Rimavského Brezova. Koná sa tu zasadnutie seniorátu, na ktorom prebiehajú aj voľby. Za dekana je opätovne zvolený Andrej Antalík, evanjelický kňaz z Kraskova. Zápisnicu zo zasadania vyhotovuje Ľudovít Kubányi, o ktorom uhorské dobové noviny píšu, že je významným slovenským básnikom. Osudy týchto dvoch ľudí sú navzájom poprepletané.
Andrej Antalík je švagrom Ľudovíta Kubányiho a zároveň aj krstným otcom jeho detí. Po zasadnutí smerujú kroky zúčastnených do miestneho pohostinstva, kde sa podáva obed. K večeru sa spoločnosť začína rozchádzať, niektorí však sadajú za stôl a hrajú karty. V neskorých večerných hodinách dochádza ku konfliktu medzi Ľudovítom Kubányim a Andrejom Antalíkom, ktorý vyťahuje vreckový nôž a bodne Kubányiho do hrude. Tento padá k zemi a svojmu zraneniu na mieste podľahne.
Článok pokračuje pod reklamou
Andrej Antalík je zaistený a na druhý deň prevezený do väzby vo väznici v Rimavskej Sobote. Svoju vinu priznáva a na svoju obranu uvádza, že ho Kubányi vyprovokoval nevyberanými slovnými útokmi. Andrej Antalík sa mal vo väznici niekoľkonásobne pokúsiť o samovraždu, ale dozorcovia vždy včas zasiahli.
6. apríla 1870 v čase o 10.00 hod. sa na súde v Rimavskej Sobote koná prvé pojednávanie s Andrejom Antalíkom. Okolnosti, ktoré vražde predchádzali sa opisujú úplne inak, ako je vyššie uvedené, ale ponechávame obe verzie.
Senátu predsedá druhý podžupan Abrahám Bodon. Na úvod prečíta zápisnicu, ktorú vyhotovil vyšetrujúci slúžny s vdovou a týka sa finančného odškodnenia za vraždu jej manžela. Na otázku predsedajúceho potvrdzuje, že si nárokuje od Andreja Antalíka odškodné, výšku však nešpecifikuje a ponecháva to na uváženie súdu. Pred súd sú jednotlivo volaní svedkovia a z ich výpovedí vyplýva tento dej:
Andrej Antalík 29. novembra 1869 v školskej záležitosti navštívil Rimavské Brezovo, kde v hostinci s viacerými obedoval. Poobede so svojimi spolusediacimi sa vybrali k mužovi menom Ondrej Jármy, aby mu zagratulovali k meninám. Jármy bol ešte slobodným mládencom, a tak spoločnosť nevedel doma primerane pohostiť. Zabezpečil však, aby jeho meniny boli primerane oslávené v pohostinstve. Spomedzi oslavujúcich si štyria sadli ku kartárskemu stolíku a začali hrať karty. Počas hry sa Antalík s Kubányim pohádali na výhre. Antalík vytiahol z vrecka nôž a nervózne sa s ním zaháňal. Kubányi ho od seba odstrčil, na čo sa Antalík ešte viac rozčúlil a bodol Kubányiho priamo do srdca. Ten v priebehu štvrť hodiny svojmu zraneniu podľahol. Mŕtveho uložili do jednej miestnosti v hostinci a do tej istej miestnosti zavreli aj Antalíka, ktorý tam zaspal a spal pokojne až do rána.
Smrteľné bodnutie priamo nevidel ani jeden svedok. Niektorí zbadali len to, že Antalík mal zakrvavené ruky. Jeden svedok si najskôr myslel, že sa na rukách sám poranil a až o niekoľko minút zbadal, ako z hrude Kubányiho silno tečie krv. Hneď k nemu utekali na pomoc, ale on už povedal len niekoľko nezrozumiteľných slov a napriek pomoci, ktorú mu poskytli, o pár minút zomrel.
Všetci svedkovia jednohlasne tvrdili, že na Antalíkovi nezbadali taký stav opitosti, aby sa dalo uviesť, že vraždu spáchal pod vplyvom omámenia z vína. Traja svedkovia uviedli, že im Antalík povedal, prečo bodol Kubányiho. Dôvod mal byť ten, že ho mal udrieť do tváre. Všetci svedkovia zložili prísahu, že vypovedali pravdivo.
Do súdnej siene privádzali Andreja Antalíka, bolo na ňom vidieť, že ním vykonaný skutok otriasol. Predseda senátu čítal posudok z dekanátu. Stojí tam, že Antalík si vždy riadne vykonával povolanie kňaza a viac ako 20 rokov zastáva post dekana.
Po tomto sa prečítala jeho zápisnica z výsluchu učinená pred slúžnym. Predseda senátu sa ho pýtal, či je výpoveď v poriadku, alebo ju chce pozmeniť príp. doplniť. Antalík odpovedal, že sú tam veci, ktoré sa nie tak stali, alebo sa vôbec nestali.
Sudca – ktoré sú to veci?
Antalík – rozpráva o okolnostiach, prečo prišiel do Rimavského Brezova. K popíjaniu uvádza, že už obed bol dosť rušný. Na útraty dekanátu sa nielen jedlo, ale aj konzumovalo víno. On potom dal pri príležitosti oslavy priniesť ešte viac vína. Následkom toho sa dostal do stavu, že sa na mnoho vecí vôbec nepamätá.
Sudca – Vy sa nepamätáte na to, že keď spoločnosť odišla do domu k Ondrejovi Jármy, tak Vy ste prednášali prejav k jeho meninám?
Antalík – Na to sa pamätám, že spoločné prianie som ja prednášal, ale nepamätám sa, čo som hovoril. Jeden svedok má uvádzať, že s mojou rečou neboli veľmi spokojní.
Sudca – Od Jármyho ste išli do hostinca a hrali ste karty. Vyhrali ste alebo prehrali?
Antalík – Nepamätám sa.
Prísediaci súdu Ján – Na čo sa pamätáte?
Antalík – Len na to, že ma pán Kubányi udrel na líce.
Sudca – Vy ste pri výsluchu priznali, že Kubányi Vás preto udrel, lebo ste mu pri kartách nevyberane nadávali.
Antalík – Zostávam pri tom tvrdení.
Prísediaci súdu Ján – Pokiaľ ste bol v takom stave, že ste o sebe nevedel, ako ste zistil, že Vás udrel na líce.
Antalík – Podľa toho, že to bolelo.
Potom došlo ku konfrontácii medzi obvineným a svedkami. Svedkovia uvádzali, že Antalík mohol mať najviac dobrú náladu, ale neboli na ňom viditeľné znaky opitosti. Antalík sa bránil a dodával, že nechce svedkom ublížiť, lenže oni pili spolu s ním, a tak sa veľmi tiež nemôžu na tie udalosti pamätať. Predseda senátu však poznamenal, že sú aj svedkovia, ktorí vôbec nekonzumovali víno a tvrdia presne to isté.
Predseda senátu, prísediaci súdu Ján ako aj Fornet postupne vyvracali tvrdenia Antalíka, ktorý na záver uviedol, že má pokojné svedomie a skutok spáchal v takom stave, že ho nemohol ovplyvniť. Nešlo o úmyselnú vraždu a ani o pomstu.
Prokurátor žiadal senát, aby sa začalo súdne konanie vo veci úmyselnej vraždy, ktorá bola vykonaná z chamtivosti a pre peniaze. Senát sa odobral na poradu a následne vyniesol ortieľ, že sa nariaďuje hlavné pojednávanie a Antalíka dali previezť späť do väzby.
1.júla 1870 sa konalo hlavné pojednávanie. Kráľovský prokurátor vo svojej záverečnej reči uviedol, že Antalík spáchal taký skutok, aký sa nedá nájsť v celej histórii Uhorska. On ako kňaz, zabudol na svoje postavenie a zabil si švagra z najnižších pohnútok, a to pre „smäd za peniazmi“. Jednoznačne to preukázali svedkovia a nejestvujú žiadne poľahčujúce okolnosti. Prokurátor žiadal, aby súd vyniesol nasledujúci rozsudok. Priznal vdove 100 forintov mzdy za krv, 2 000 forintov na výchovu detí zavraždeného a nad Antalíkom vyniesol trest smrti.
Obhajca Gyula Kishonti vo svojej reči vyzdvihol skutočnosť, že z výpovedí nevyplýva skutočnosť, že by jeho mandant mal vraždiaci úmysel. Práve naopak, s Kubányim mal veľmi dobrý pomer. Boli švagrovia, on sám nemal deti, tak vychovával jedného jeho syna. Vraždil v stave opitosti a o tom, že nevnímal dianie, svedčí aj skutočnosť, že prespal v miestnosti s mŕtvym pokojne celú noc. Vôbec si neuvedomoval, čo sa stalo. Mohol by takéto niečo spraviť príčetný človek? Obhajca žiadal svojho klienta oslobodiť spod obžaloby a mzdu z krvi znížiť zo 100 na 20 forintov. Sumu 2 000 forintov pre deti zrážať z jeho mzdy. Zároveň upozorňoval súd, že Antalík sa pripravoval na celoživotné poslanie kňaza a teda neovláda žiadne remeslo. Už je dosť potrestaný tým, že navždy bol vylúčený z radov duchovných.
Po tejto reči museli všetci opustiť súdnu sieň a senát sa poradil. Pri opätovnom otvorení dverí bol vynesený nasledovný rozsudok. Andrej Antalík bol uznaný za vinného a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov, pričom každý týždeň počas jeho pobytu vo väzení bude mať dvakrát pôst. Vdove prisudzuje 100 forintov mzdy za krv. Antalík musí znášať súdne trovy a zaplatiť svojmu advokátovi 30 forintov. Vo veci priznania 2 000 forintov na výchovu detí senát odkazuje vdovu, aby si požiadavku uplatnila v občiansko-právnom konaní.
Voči rozsudku sa odvolal prokurátor ako aj odsúdený. Pokračovanie sporu sme však v archívoch doposiaľ nenašli...
Zdroje:
Protestáns egyházi és iskolai lapok zo dňa 12. 12. 1869
Nefelejts zo dňa 12. 12. 1869
Melléklet a Vasárnapi Ujság 50 – ik számához zo dňa 12. 12. 1869
Politikai Ujdonságok zo dňa 13. 7. 1870
Politikai Ujdonságok zo dňa 27. 4. 1870
