Kto by ju nepoznal...malá, ale o to zaujímavejšia národná kultúrna pamiatka v Hnúšti, ktorá svojím netypickým vzhľadom dotvára kolorit mesta a ako jeden z mála zachovaných historických objektov pripomína pozostatky meštianskej architektúry. Reč je o Petrivaldského vile, ktorá už desiatky rokov čaká na svoju rekonštrukciu. Pomôžte nám nájsť účel, na ktorý by mohla byť využitá.
Po viacerých neúspešných pokusoch o rekonštrukciu, prenájom či predaj Petrivaldského vily schválili poslanci Mestského zastupiteľstva v Hnúšti v rozpočte mesta na rok 2016 aj finančné prostriedky na spracovanie projektovej dokumentácie potrebnej k rekonštrukcii vily. Stalo sa tak na podnet členov Komisie podnikateľskej činnosti, správy majetku mesta, obchodu a služieb a regionálnej politiky pri Mestskom zastupiteľstve v Hnúšti, ktorej snahou je ponechať vilu v majetku mesta a opätovne sa pokúsiť o jej rekonštrukciu, aby sa stala pýchou mesta a prezentovala ho v pozitívnom svetle.
Najprv je však potrebné dospieť k dohode o jej následnom využití, aby po rekonštrukcii neostala zívať prázdnotou, k čomu sa teraz môžete pripojiť aj Vy - obyvatelia mesta, rodáci i priaznivci mesta Hnúšťa. Vaše podnety a názory na to, ako by mala byť Petrivaldského vila využitá, môžete posielať do 10.10.2016 prostredníctvom elektronického formuláru - kliknite sem. Možno práve Váš nápad sa stane námetom na projekt, ktorým sa bude mesto Hnúšťa v najbližších rokoch uchádzať o finančnú podporu na obnovu vily, preto neváhajte, zapojte sa a pošlite túto informáciu ďalej.
Pohľad do histórie
Secesná Neoklasicistická* dvojpodlažná vilka, postavená okolo roku 1830, bola dokladovateľne majetkom rodiny Petrivaldských už v roku 1867. Navrhli ju stavitelia z Rožňavy s nepravidelným pôdorysom a typickou vežičkou. Priečelie je obložené kvalitnou piešťanskou pálenou signovanou tehlou. „Podarilo sa mi nájsť na rube dvoch rôznych rozpolených tehál značku – v ľavej časti elipsy písmeno „U“ a v pravej časti uzatvárajúcej elipsu písmeno „T“, čo by podľa katalógu signovaných tehál na Slovensku malo udávať výrobcu. V tomto prípade Uzsicskay Téglagyár pri Piešťanoch,“ priblížil milovník histórie Martin Pliešovský z Hnúšte. V pristavenom zadnom trakte bolo v minulosti umiestnené zariadenie na výrobu a plnenie sódovky do uzatvárateľných 3 a 5-litrových fliaš. „Generácia strieda generáciu a vo virvare súčasného rýchleho životného tempa sa len málokedy pozastavíme nad človekom z minulosti. Pankrác Petrivaldský, prezývaný Dundy, bol povolaním lekárnik. Keď sa 2. mája 1909 narodil v Hnúšti, matrikár ho zapísal v maďarčine ako Pongrácz Atilla, hoci bol evanjelikom a materinskej reči slovenskej,“ uviedol Martin Pliešovský. Nie je známe, odkiaľ pochádzali jeho starí rodičia Ján a Mária, rodená Likovecová, isté však je, že jeho otec sa narodil v Rimavských Zalužanoch 13. Novembra 1870 a umrel v Hnúšti v roku 1954. Povolaním bol zámočník. Matka Pankráca Petrivaldského, Mária, rodená Kolesárová, sa narodila 16. Septembra 1885 a umrela v Hnúšti 17. Decembra 1967. Martin Pliešovský na záver dodáva: „Hoci toto priezvisko nemá na Slovensku početné zastúpenie, vyskytuje sa. Mnohokrát sa mýlime v jeho písaní a uvádzame ho ako Petrivalský - bez písmena „d“. Tento problém opravil v matričnej knihe v roku 1931 matrikár Duda, ale znovu sa objavil v roku 1976, kedy 30. augusta bolo v knihe úmrtí zapísané meno Pankráca. Ten už nemal žiadnych pokračovateľov.“