Menu
Je tu ten čas, kedy sa vraciame domov, ku svojim blízkym a rodine. Čas, kedy sa deti nevedia dočkať svojich vysnívaných darčekov a kedy sa gazdinky nezastavia, aby bolo všetko "tip top" a pripravené na pokojné prežitie najväčších sviatkov v roku, Vianoc.
Vianoce u západných kresťanov
Vianoce boli zavedené v 4. storočí namiesto pohanskej slávnosti zimného slnovratu (okolo 22. decembra). V rímskokatolíckej cirkvi je druhým najhlavnejším sviatkom Sviatok narodenia Pána alebo Prvý sviatok vianočný, ktorý sa podľa gregoriánskeho kalendára slávi 25. decembra. Od reformácie sa Vianoce začínajú sláviť už deň vopred, na Štedrý večer (24. decembra). Oslava narodenia Ježiša Krista sa takto rozkladá do o niečo dlhšieho času. Kým protestanti sústreďujú svoju oslavu na podvečerné bohoslužby počas Štedrého dňa a na ranné bohoslužby na 25. decembra, tak rímski katolíci sústreďujú svoju oslavu najmä k času, keď odbije polnoc medzi 24. a 25. decembrom. Omša sa takto slávi priamo o polnoci a preto sa nazýva polnočná omša.
Gréckokatolíci a pravoslávni
V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa Narodenie podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista, ako sa tento sviatok presne nazýva, slávi 25. decembra, má 4 dni predsviatku (od 20. decembra) a 7 dní posviatku (do 31. decembra). Na slávenie sviatku sa veriaci pripravujú 40-dňovým pôstom nazývaným Filipovka. Niektoré východné cirkvi (katolícke i nekatolícke) slávia Vianoce podľa juliánskeho kalendára, teda 7. januára gregoriánskeho kalendára, kedy podľa juliánskeho kalendára pripadá 25. december.
Tradičné zvyky
Kresťania aj nekresťania slávia Vianoce vzájomným obdarovávaním sa. Tento zvyk je v protestantskom prostredí doložený od 16. storočia. V katolíckych rodinách sa darčeky naopak rozdávali na sviatok sv. Mikuláša. Medzi ďalšie vianočné zvyky a symboly patrí ľudová dramatizácia vianočného príbehu (od 11. storočia), stavanie jasličiek (od 13. storočia, sv. František z Assisi), adventný veniec (1839), vyzdobený vianočný stromček (od 19. storočia). Mnohé krajiny majú ďalšie špecifické vianočné zvyky.
Slovo Vianoce (podobne ako české Vánoce) pravdepodobne vzniklo z nemeckého Weihnachten, a to doslovným preložením druhej polovice slova a prevzatím a prispôsobením prvej polovice. V nemčine je toto slovo v podobe wîhe naht prvýkrát doložené až roku 1170.
Vianoce sú azda najkrajšími sviatkami v roku. Sú to sviatky oslavy zrodenia Pána, pokoja a radosti medzi ľuďmi.
Zaujímavosti
Viete, že len na Slovensku, v Česku, Maďarsku a v Rakúsku nosí darčeky Ježiško?
V Rusku obdarúva Dedo Mráz, v Anglicku Father Christmas, v Nemecku Weihnachtsmann. V Škandinávii a v USA rozváža darčeky na sobom záprahu Santa Claus.
Na Santa Clausa si robia nároky všetky európske severské krajiny. Podľa Nórov býva v ich meste Dröbak, má tam dokonca vlastný poštový úrad, kam mu píšu deti prosby o darčeky. Švédi sú presvedčení, že žije v ich mestečku Mora. Dáni veria, že Santa Claus žije v Grónsku a Fíni, že jeho domovom je osada Rovaniemi za polárny kruhom.
Tradícia ozdobovania stromčekov pochádza z Nemecka. Jedna z prvých správ o vianočnom 
stromčeku je v brémskej kronike z roku 1570. Jedľu zdobili cukrovinky, ďatle a kvetiny z papiera. Vianočné stromčeky sa najskôr udomácnili v cechových a remeselníckych domoch. Ozdobovali ich jabĺčkami, perníkmi a orechmi.
Viete, že obľúbené medovníky majú už niekoľkotisícročnú tradíciu? Perníky sa prinášali ako obetné dary božstvám, neskôr slúžili ako ozdoba na vianočný stromček a ponúkali ich koledníkom. Už dlho pred Vianocami mali majstri medovnikári podľa tajných receptov zamiesené cesto, ktoré zrelo celé mesiace. Do koláčikov dávali až 90 druhov korenia!
Vznik vianočných pohľadníc sa pripisuje Henrymu Coleovi. Tento riaditeľ múzea v Londýne koncom roka 1843 zabudol poslať svojim známym tradičné listy so želaním všetkého dobrého, preto zobral obrázok s vianočným motívom, dal ho vytlačiť na papier a rozoslal do sveta prvé pohľadnice.
Neodmysliteľné ozdoby vianočného stromčeka - sklenené gule - majú už vyše storočnú tradíciu. V roku 1889 si ich výrobu patentoval Francúz Pierre Dupont. Najskôr vyrábal jednofarebné fúkané gule z jemného skla a zakrátko rozšíril sortiment aj o farebné, s ornamentmi, hviezdičkami, vločkami či s kresbami kvetov.
Jedna z najkrajších vianočných dekorácii - rozkvitnutá "vianočná hviezda" - pochádza z Mexika. Jej názov znie v španielčine Noche buena, čiže Svätá noc. V časoch Aztékov bola symbolom nového života pre mŕtvych bojovníkov. Vianočná hviezda vraj očarila aj istého amerického veľvyslanca, ktorý ju odviezol do Ameriky a odvtedy zdobí sviatočne prestreté stoly miliónov ľudí sveta.
Legenda hovorí, že imelo bolo kedysi stromom, z ktorého dreva bol zhotovený kríž a na ňom zomrel Kristus. Strom od hanby zoschol, premenil sa na rastlinu a zahŕňa dobrom tých, čo pod ňou prejsú. Imelo nosí šťastie tomu, kto je ním obdarovaný, nie tomu, kto si ho sám kúpi.
Tichá noc - najznámejšia vianočná koleda má už 200 rokov a spieva sa v 300 rôznych jazykoch. Po prvýkrát zaznela na Vianoce v roku 1818 v kostolíku v rakúskom Oberndorfe. Text napísal duchovný Joseph Mohr, učiteľ Franz Gruber skomponoval melódiu.
Najväčší vianočný darček v dejinách by sa sotva zmestil pod stromček. Je ním totiž slávna americká Socha slobody. Na Vianoce roku 1886 ju Francúzi darovali Američanom na znak priateľstva a pomoci, ktorú poskytlo Francúzsko americkým osadníkom v boji za nezávislosť od Británie. Socha slobody aj s podstavcom meria 93 metrov a váži úctyhodných 205 ton. Dnes existuje aj jej zmenšená kópia v Paríži ako pripomenutie je francúzskeho pôvodu.
Titul najpredávanejšej vianočnej piesne si vyslúžila skladba "Do They Know It´s Christmas?" v podaní Band Aid. Vianočný hit, ktorý v roku 1984 napísal sir Bob Geldof, sa stal symbolom boja oroti hladomoru v Etiópii. Band Aid tvorili Phil Collins, Paul Mc Cartney, David Bowie a Bono.
Redakcia Echovín Vám praje príjemné prežitie sviatkov, veľa pohody a samozrejme bohatého Ježiška!
