Menu
Vyše 70-ročnou históriou sa môže pochváliť Dychová hudba mesta Hnúšťa, ktorá bez prerušenia funguje už od 40. rokov 20. storočia. Podľa slov jej terajšieho vedúceho Karola Teichera má hlavnú zásluhu na jej vzniku miestny učiteľ Ondrej Štefko.
„Ešte pred vojnou zriadil v Hnúšti žiacky orchester, ktorý však neskôr, počas vojnových rokov, nefungoval. Po Štefkovi nastúpil Jozef Majoroš starší, ktorý dychovku obnovil. Chlapci, ktorí hrali v žiackom orchestri, prešli na dychové nástroje a on ich viedol. Odvtedy sa vlastne datuje história dychovej hudby v Hnúšti,“ priblížil vedúci dychovej hudby s tým, že bez prerušenia kapela funguje od roku 1946.
Ďalším dôležitým míľnikom bol nástup Jozefa Benka, ktorý vystriedal Majoroša. „Veľmi veľa mladých ľudí naučil hrať na dychové nástroje. V tom čase nás bolo v dychovej hudbe až 27. Bolo to približne od roku 1963 do začiatku 70. rokov. Pomáhal mu Ladislav Tököly, ktorý sa neskôr stal aj dirigentom. Po jeho smrti som taktovku prevzal ja,“ dodal Teicher s tým, že umeleckým vedúcim je v súčasnosti Peter Majoroš, pedagóg, pôsobiaci na hnúšťanskej Základnej umeleckej škole.
Kapela podľa neho dnes existuje len vďaka aktivite a snahe riaditeľky MsKS. „Naozaj jej ďakujem, že sa o nás tak stará. Z tých vedúcich pracovníkov, ktorých som zažil, je najlepšia. Všemožne nám pomáha a vypracovala napríklad projekt, vďaka ktorému sa podarilo ušiť nám nové uniformy. Môžem dokonca povedať, že v súčasnosti sme aj vďaka jej pomoci lepší ako Tisovčania,“ zdôraznil Teicher.
Aktuálne má hnúšťanská dychovka 16 členov, poslední dvaja ju posilnili len prednedávnom. „Som naozaj veľmi rád, že k nám začínajú prichádzať i mladí ľudia. Sú fakt dobrí a pre dychovku prínosom. Nie sú to len Hnúšťania, niektorí pochádzajú i z okolitých dedín. Máme tak členov z Rimavskej Píly, Tisovca i Sirku, ale aj z Rimavskej Soboty či Rimavskej Seči,“ konkretizoval vedúci s tým, že vekové rozpätie „dychovkárov“ je široké - najstarší člen František Hradovský má 85 rokov, najmladší bol doteraz deviatak a od septembra ide na konzervatórium.
Dychovka mala v minulosti rôzne názvy – Robotnícka dychová hudba, Dychová hudba Baník Hnúšťa či Baník – Chémia, až po dnešné pomenovanie. Vo svojej histórii tiež patrila pod viacero závodov a inštitúcií. Boli to napríklad Rudné bane, lesný závod, píla neskôr aj Slovenské lučobné závody, až sa nakoniec sa pridalo aj mesto.
„Všade vtedy z platov sťahovali jednu korunu na dychovú hudbu a z takto získaných peňazí nás platili. Samozrejme, keď nejaký zamestnanec týchto závodov zomrel, šli sme mu na pohreb zahrať zadarmo,“ doplnil Teicher.
V súčasnosti dychovka hráva na mestských akciách v Hnúšti a navštevuje s programom i domovy dôchodcov v okolí. „Hrávame tiež na dňoch obcí a cez fašiangy pri pochovávaní basy. Koncom septembra hrávame na memoriáli Lacka Tökölyho s názvom Tečkova trúbka a v októbri na zábave pri príležitosti mesiaca úcty starším,“ zakončil vedúci K. Teicher.
Ako spomína riaditeľka D. Vojenčiaková, pri jej nástupe do funkcie pred tromi rokmi ju mrzelo, že dychovka má už len sedem členov, ktorí sa stretávali iba málo. „Oslovila som preto pána Teichera, ktorý dychovku skutočne oživil. Postupne sa nám podarilo zlepšiť jej vybavenie, okrem nových viest sme im kúpili i nové stojany na noty a niektoré nástroje. Pochopiteľne, boli by treba aj ďalšie investície, napríklad do novších nástrojov, na takéto účely je však ťažké nájsť vhodnú výzvu. Určite sa však budeme snažiť,“ uzavrela Vojenčiaková.
