Menu
Betlehem v nadživotnej veľkosti, rozprávkové postavičky, postavy svätých či rôzne historické postavy a mnoho iných diel s rôznou tematikou, to všetko boli motívy tohoto ľudového umelca z Vrboviec v rimavskosobotskom okrese.
Dušan Šarkan sa práci s drevom venoval vyše tridsať rokov. Jeho sochy môžeme obdivovať nie len v regióne v k torom žil, ale aj v rôznych iných kútoch Slovenska. Známe sú jeho sochy v obci Drienčany, betlehem v nadživotnej veľkosti na jeho dvore pri rodinnom dome vo Vrbovciach. Jeho práca neostala nepovšimnutá ani médiami, ako v prípade, keď vytvoril sochu gigantického pastiera len za tri dni na "Dni Slovákov" v obci Ratka, kde jedinou jeho podmienkou bolo, aby mu "zoťali niekde poriadny dub".
Dušan Šarkan *1952 - †2014 - Vyštudoval Strojnícku fakultu v Bratislave, pracoval ako odborný referent hygieny a odpadového hospodárstva. Popri práci sa venoval svojim záľubám, medzi ktoré bezpochyby patrilo drevo. Niekoľko rokov viedol dialóg s drevom, skalou a mramorom. Pozorne vnímal okolitý svet, absorboval podnety a premietal si ich vo svojom vnútornom „kine“. Keď prišiel ten správny okamih, uzavel sa do dielne v rodičovskom dome vo Vrbovciach, aby v tichu vyznievali jeho pocity, ktoré prenášal do sôch a reliéfov. Na to, aby mohol tvoriť, potreboval rodinné zázemie, slnko, priestor a pohodu. Tematika jeho prác siahala od sakrálnych motívov cez historické výjavy po námety späté s prírodou. Inšpiráciu čerpal z obdobia osídľovania nášho územia Slovanmi a prenikania kresťanstva. Z týchto inšpirácií stvárnil Gorazda, kráľa Svätopluka. Tvorivú atmosféru si vytváral cez deň. Každý námet v ňom zrel, aby mohol zozbierať úrodu svojej tvorivosti. Prepracovával sa cez štúdie, kresby a plastiky k horizontu sebazdokonaľovania a vyjadrovania tých svetov a námetov, ktoré vyvreli na povrchu jeho vnútra. Na ploche nechával vyniknúť rezbársky rukopis opracovania dlátkom. (Zdroj: Martin Mešša: Kresané do dreva)
Majster Dušan Šarkan pri soche sv. Floriána Rimavských Zalužanoch. Zdroj: J. Ďurišová
