Menu
Kedysi najväčšie ložisko železnej rudy v Uhorsku a miesto opradené takmer desiatkou povestí, dnes lokalita, ktorá sa postupne stáva jednou z turistických zaujímavostí Gemera. Všetky tieto prívlastky sa vzťahujú na 814 metrov vysoký vrch Železník v Revúckom okrese.
Spomínaný kopec je situovaný západne od mesta Jelšava, obklopený niekdajšími baníckymi dedinami Turčok, Sirk, Rákoš a Nandraž. Je dobre viditeľný z viacerých strán, zrejme najlepšie však jeho silueta vynikne zo západu, pri pohľade od obce Ratková.
Podľa povesti bol Železník obor
Tento výrazný krajinný prvok neunikol ani pozornosti pospolitého ľudu. Podľa jednej z povestí vznikol „Zelezník“ - tak sa nazýval v miestnom nárečí - z pozostatkov ozrutného chlapa, ktorý v boji podľahol psovi menom Mocný. Príbeh zaznamenal v Prostonárodných slovenských povestiach Pavol Dobšinský, ktorý pôsobil v neďalekých Drienčanoch a jeho otec bol dokonca vlastníkom dvoch miestnych štôlní.
„Rozbehol sa Zelezník zase proti vŕbe a hádam by ju bol už z koreňa vyvrátil, keby nie Mocný. Ten odtrhol sa z reťaze naposled a bil sa so Zelezným za pol dňa. Raz ho predsa otrepal o zem tak, čo iba hlina ostala z neho. A to toľko tej hliny sa tam navalilo, že z toho povstal celý vrch. Ale to bola hlina len na povrchu, tam dnu bola samá merná ruda na železo. Od tých čias potom nazvali ten vrch Zelezníkom a kopali aj kopú v ňom rudu na železo,“ uvádza Dobšinský.
V dobovej poznámke k povesti píše, že mu ju sprostredkoval miestny obyvateľ Milan Laciak. „Na železnú rudu prebohatý vrch Zelezník leží asi v strede Gemerskej a Malohontskej stolice, medzi mestečkami Veľkou Revúcou a Ratkovou. Pod ním samým k juhu dedina Rákoš so zrumami dakedajšieho hradu, k severu dedina Turčok a k západu dedina Sirk s dolinou Turiec. Tu rodisko M. Laciaka, kde prítomnú poviestku naučil sa,“ konkretizuje Dobšinský.
Najväčšie ložisko železnej rudy v Uhorsku
Ako uvádza Gustáv Frák v knihe Baníctvo v Železníku, ruda v tejto oblasti sa ťažila pravdepodobne už v rímskych časoch, možno aj skôr, ale priame dôkazy sa o tom nezachovali. „Prvá písomná zmienka o ťažbe železnej rudy v Železníku je z roku 1570. Vtedy bolo v Rákoši osem baní a od každej platili zemepánovi štyri denáre týždenne,“ uvádza Frák.
Medzi ďalšími míľnikmi spomína obdobie okolo roku 1730, keď nadobudol bane v Železníku štát a rudou z nich zásoboval svoju železiareň v Tisovci, prípade rok 1852, kedy vznikla Rimavsko-muránska železiarska spoločnosť, ktorá bola podľa dobových údajov najväčším výrobcom železa v Uhorsku.
O dôležitosti Železníka svedčí podľa autora i podiel tejto banskej oblasti na ťažbe a výrobe železa v roku 1856, kedy sa ho v celom Uhorsku vyrobilo približne 71 129 ton. „Z toho na Gemer pripadlo 47,4 percenta a na oblasť zásobovanú rudou zo Železníka 23,3 percenta,“ podotýka Frák s tým, že šlo o najväčšie ložisko v Uhorsku a štvrté najväčšie v celej rakúsko-uhorskej monarchii.
Ťažba v Železníku prebiehala celé storočia a v časoch najväčšieho rozmachu dávali tamojšie bane prácu zhruba 1300 ľuďom. Ložisko sa však postupne vyčerpávalo a kvalitnej rudy ubúdalo, až nakoniec v roku 1965 došlo k zastaveniu ťažby.
Potenciál pre turizmus
Niekdajšiu slávu pripomínajú dnes už len vchody do štôlní a domy v bývalej baníckej kolónii v osade Železník, ktorá je v súčasnosti rozdelená do katastrov dvoch dedín – Turčoka a Sirka. Zachovali sa i pozostatky niektorých technických stavieb. Jednou z nich je napríklad vysoká pec v Sirku-Červeňanoch, postavená v roku 1871, či stanica lanovky, ktorá prepravovala železnú rudu až do Likiera, Lubeníka či Tisovca, vzdialeného vzdušnou čiarou 14-kilometrov.
Jedným z miestnych spolkov, ktoré sa snažia nadviazať na zašlú slávu Železníka, je občianske združenie (OZ) Rákošská cächa. „Snažíme sa tento kraj spropagovať, jeho historické zaujímavosti aj prírodné krásy. V roku 2016 sa nám napríklad podarilo vyznačiť žltú turistickú trasu Rákoš – Železník – Sirk. Ďalšia skupina, s ktorou sme sa spojili, vyznačila trasu Polom – Sirk, ktorá sa potiahla až do Rákoša a vytvoril sa taký okruh,“ objasnil pre TASR Július Pavelko z OZ.
Ako pokračoval, predvlani ukončili ďalší projekt, nazvaný Náučný chodník malých netopierov. „Ten je zameraný viac na deti a mládež. Nachádzajú sa na ňom staré banské diela, ktoré sú zabezpečené a našli sa v nich vzácne netopiere, ktoré v nich zimujú. V roku 2014 ich napočítali až 7000,“ priblížil Pavelko.
