Menu
Takmer 300-ročná tradícia železiarní v Tisovci preslávila obec v celom Uhorsku. Mesto patrilo v minulosti medzi významné lokality nielen gemerského železiarstva.
História výroby železa v tejto lokalite však siaha až do stredoveku, kedy tu boli slovenské pece na tavenie železnej rudy. Obdobie rokov 1695 – 1965 sa nazýva aj hutnícka éra Tisovca. Všetko sa odohrávalo v mestskej časti Hámor, ktorá bola v minulosti samostatná osada.
Azda najzaujímavejším výrobkom, ktorý sa tu vyrábal, boli delové gule. Tie sa v Tisovci-Hámri odlievali koncom 17. storočia. Spoločne aj s delami boli určené pre kurucké vojská, ktoré viedol sedmohradský veľmož František II. Rákoczi. Ten v roku 1795 odkúpil celé železiarne, no v tom istom roku sa stali majetkom štátu.
Výrobný proces týchto gulí pre Echoviny.sk priblížila historička z Gemersko-Malohontského múzea Ľudmila Pulišová. „Železná ruda sa musela pred vložením do pece najskôr pražiť, následne sa v určitom pomere zmiešala s rozdrvenou rudou – daná vsádzka sa v peci tavila približne 6 -8 hodín. Vzduch do pece sa vháňal pomocou dúchadiel, najskôr kožených, neskôr drevených, ktoré pracovali na vodný pohon. Produktom tavby bola hruda železa nazývaná vlk, ktorá sa po nahriatí ďalej spracúvala v skujňovacích hámroch,“ opísala historička.
Tieto delové gule a ďalšie zbrane sa tu podľa nej vyrábali hlavne preto, že v Tisovci boli vhodné podmienky v podobe dostatku rudy, dreva a vodných zdrojov. Ďalším dôvodom bola kúpa týchto železiarní, ktorú zrealizoval spomínaný František II. Rákoczi.
Vývoj železiarní v Tisovci
V roku 1695 vznikla v meste železiarska huta (závod na výrobu kovov z rúd a na ich ďalšie spracúvanie, pozn. red.) a hámor, ktoré boli kráľovským majetkom. V tej dobe sa vyrábalo tyčové, kované, nástrojové a pluhové železo. V roku 1783 sa tu postavila prvá vysoká pec, ktorá mala výkon 1,3 tony železa za 24 hodín. V 19. storočí sa dokázala vyrobiť 3 900 ton železa ročne.
Táto pec bola v roku 1852 nahradená novou pecou, ktorá patrila k najväčším producentom surového železa v Uhorsku. Najväčším dodávateľom železa bolo ložisko vo vrchu Železník, z ktorého sa do Tisovca prepravovala železná ruda pomocou lanovky.
V rokoch 1921 - 1923 prebehla veľká rekonštrukcia železiarní. „V rámci nej boli dovtedy používané dve vysoké pece nahradené jednou modernou koksovou pecou s tromi novými ohrievačmi vzduchu a dúchadlom na parný pohon. V danom období sa stala súčasťou železiarne aj tehelňa na výrobu troskových tehál. Tie sa používali aj na stavbu budov v Tisovci,“ priblížila Pulišová.
Začiatkom fungovania Východoslovenských železiarní v Košiciach (dnes U. S. Steel Košice, pozn. red.) sa hutnícka éra v Tisovci skončila. Dňa 18. 5. 1965 sa do Košíc odniesol z tisovskej vysokej pece zapálený oheň, ktorý roziskril prvú vysokú pec vo Východoslovenských železiarňach.
