Menu
Autobusová zastávka ako turistická atrakcia? Nie je to nezmysel, ale dielo, do ktorého sa nezávisle od seba pustili slovenskí sochári a rezbári. Vdychujú život plechoviciam, po ktorých by možno ani dedinský pes neštekol, prerábajú ich na umelecké diela a kódujú v nich odkaz na postavy zo slovenských dejín a legiend.
Zstávka v obci Drienčany
Jedna z čerstvých premien sa udiala v Radave. Len pár dní tu stojí malý domček s oknami a vyrezávanými sochami. Je tu napríklad Euromen, muž s plným mešcom eurofondov pre dediny, z okna sa usmieva typická babka kontrolórka, čo všetkých sleduje. Myšlienka skrsla v hlave sochárom ešte v roku 2009. "Chodíme sem na sympóziá a na ceste do kúpeľov v Podhájskej som si všimol škaredú plechovú zastávku. Napadlo mi, prečo by sme neurobili takú, čo bude živá a ľudí osloví," naznačil sochár Miroslav Polák. Architektúra zastávky má navyše pripomínať domy, aké sa v regióne stavali začiatkom 19. storočia.
Na realizáciu čakali kvôli peniazom, až teraz sa obci podarilo získať 4 199 eur z grantu nitrianskej župy, ďalších 3¤100 eur zaplatila dedina z vlastnej kasy. "Biela zastávka láka už zďaleka. Ľudia sa tu pristavujú, chcú sa fotiť pri sochách," povedal starosta Marian Chrenko. Dielo turistov dovedie až k námestiu, kde sa týčia vyrezávaní remeselníci. Kováč, kvetinárka, kosec, vinohradník.
V Drienčanoch v okrese Rimavská Sobota zas ľudí k autobusu vyprevádza Ježibaba z Dobšinského rozprávok. Zastávku podopiera svojím chrbtom. V čakárni je ešte drevený kozub a nad ním vyrezávaná mačka. Rozprávkové postavičky na zastávkach by mali podľa starostu Petra Švoňavu postupne ožívať aj v ostatných obciach z mikroregiónu Teplý Vrch. Spolu je to sedemnásť dedín a práve z nich čerpal Dobšinský námety do nesmrteľných príbehov. V Drienčanoch rozprávkar pôsobil, tu ho pochovali a touto zastávkou si chceli svojho slávneho rodáka uctiť. "Zastavujú a fotia sa tam celé zájazdy turistov," dodal Švoňava.
V Klenovci dohliada na výber cestovného Jánošík. Zbojník podopiera budovu namiesto stĺpa už asi sedem rokov. Miestny kultúrny referent Jaroslav Zvara vysvetlil, že si touto formou pripomínajú časy, keď Jánošík chodieval do Klenovca za svojím priateľom Mravcom, ktorý bol predtým známy ako Jánošíkov hôrny chlapec Tomáš Uhorčík.
História je "vytesaná" aj do autobusovej zastávky v obci Lupoč v okrese Lučenec. Ľudia čakajúci na spoj tam môžu obdivovať drevenú sochu starého muža so sekerou v ruke, takzvaného lupača. Lúpanie dubovej kôry bolo remeslo niekdajších obyvateľov.
Autorom drevených postáv autobusových zastávok v Drienčanoch, v Klenovci a aj v Lupoči je rezbár Dušan Šárkan. "Obce hľadajú rôzne formy na svoje zviditeľnenie a propagáciu svojej histórie. Že to robia aj na autobusových zastávkach? A prečo nie. Veď práve okolo nich sa premelie veľa ľudí vrátane turistov."
Zastávky, čakárne, podchody, to všetko sú sivé a na Slovensku stále ešte nevyužité miesta, kam by sa mohlo prepašovať k ľuďom umenie. Šance sa chopili napríklad umelci rodáci z Topoľčian a v podchode k železničnej stanici namaľovali pre ľudí veľrybu, ktorá nesie celé mesto na chrbte. Organizujú tu koncerty modernej hudby a výstavy diel. Podľa jednej z autoriek Zuzany Godálovej tak ľudia nemusia ísť do galérie, postavili im ju rovno pred nosom.
Britský denník Daily Telegraph sa nedávno pustil do mapovania najkrajších zastávok metra. Tou naj je podľa denníka zastávka v Neapole, ktorá pripomína hviezdnu oblohu. Do rebríčka sa dostali aj schody k metru vo Frankfurte nad Mohanom, ktoré vyzerajú ako vozeň zapichnutý do zeme, a tiež zastávka s pestrofarebným preskleným stropom v Lisabone.
Zdroj: Štefan Rimaj – www.pravda.sk
