Menu
Je večer dňa 4. 2. 1933 a vonku panuje počasie, že človek by ani psa nevyhnal von. V Jesenskom pri železničnej trati bývala 64-ročná vdova Zuzana Együdová. Jej príbytok stál trocha osamotene od ostatných domov. Jej manžel Jozef bol železničiarom, a tak po ňom poberala síce nie veľký, ale pre jej potreby dostatočný vdovský dôchodok.
K domu, kde bývala, sa blížili dve postavy, boli z dediny a vdovu poznali. Mali síce svoje remeslá, ale ich hrdlá boli stále suché. Chceli by si niečo vypiť, ale nemali začo. Podarilo sa im zistiť, že vdova deň predtým dostala dôchodok a mali tušenie, že doma bude mať aj viac peňazí. Rozhodli sa, že ju vykradnú vtedy, keď bude spať. Dopredu si zabezpečili ako obuv gumené gamaše, v tom počasí ich nosil skoro každý a oni nechceli zanechať hmatateľné stopy po sebe.
Článok pokračuje pod reklamou
V neskorých večerných hodinách ide po trati nákladný vlak. Jeho rachot využívajú na to, aby sa dostali na strechu domu. Rýchle uvoľnia pár škridiel a vstúpia na povalu. Ticho našľapujú a schádzajú po rebríku do príbytku. Zatiaľ im ide všetko hladko a začínajú prehliadať kuchyňu. Nedarí sa im nájsť nič cenné a v ich mysli sa začína úradovať nervozita.
Jeden neopatrný pohyb spôsobil zarinčanie skleneného pohára v kredenci. Obaja stuhli, vdova sa na ten zvuk zobudila. Pritisli sa k stene, keď sa dvere otvorili a Zuzana dovnútra nahliadla. Hneď jej bolo jasné, že tam niečo nie je s kostolným poriadkom a rozbehla sa späť do spálne. Otvorila okno a chcela zakričať o pomoc. Jej prenasledovatelia ju dobehli a jeden z nich chytil pod krk. Mala čas, aby zakričala, ale keď pozrela do očí toho, kto ju pod krkom držal, tak v úžase onemela. Hrdlo mala v zovretí rúk svojho vlastného 24-ročného synovca Jozefa Együda. Spoznala aj toho druhého, bol ním 21-ročný Mikuláš Czikora. Obom bolo jasné, že Zuzana o ich návšteve mlčať nebude a preto v zúrivosti, tiež v zúfalstve, začali konať. Z úst ženy sa spontánne ozvali výkriky o pomoc, boli však prehlušené posledným osobným vlakom, ktorý toho dňa šiel do Rimavskej Soboty. Dvojica žene strčila do úst handru a potom ju už len bili a škrtili, kým týranú ženu z tých hrozných múk nevytrhla milosrdná smrť.
PREČÍTAJTE SI TIEŽ: Vlasy krásnej ženy zapríčinili smrť mladého dôstojníka z Anglicka
Teraz už vrahovia rýchlo prehliadli spálňu a s veľmi chudobným lupom odchádzali preč. Najskôr však po dome porozlievali petrolej, aby policajnému psovi znemožnili hľadanie. Zamkli kľúčom dvere. Ich kroky viedli priamo po železničných koľajniciach dva kilometre von z dediny a potom sa späť vracali po ceste. Pri svojich domoch, obaja bývali v spoločnom dvore, zapálili gumené gamaše a rozišli sa.
V ich susedstve stála budova okresného úradu. Presne v tom čase v nej prijímal rádiové hlásenie úradník Smekál. Mal otvorené okno a do vnútra kancelárie vnikol štipľavý zápach spálenej gumy. Šiel k oknu, ale nič nevidel a tak ho zavrel a vypustil celú vec z hlavy.
Na druhý deň ráno susedia zistili, že Együdová ešte nevyšla von. Bolo to veľmi nezvyčajné, skúšali klopať na dvere, ale vôbec nereagovala a tak zavolali četníkov. Dom otvorili a pohľad, ktorý sa im naskytol, bol neutešený. Okamžite poslali hlásenie do Rimavskej Soboty a odtiaľ na miesto činu vyrazili príslušníci četníckej pátracej skupiny.
Stopy od domu jasne viedli k železničnej trati, kde sa však na železničných podvaloch stratili. Nasadený služobný pes nesklamal a nezmiatol ho ani petrolej, ktorý obaja páchatelia rozfŕkali aj vonku. Pes šiel neomylne po stope a priviedol četníkov priamo do dvora, kde obaja páchatelia vraždy bývali. Okamžite boli zadržaní Jozef Együd, Mikuláš Czikora, ako aj 31-ročný Štefan Együd, ktorý ako jediný netušil, prečo ich vôbec zadržali.
PREČITAJTE SI TIEŽ: Matka odišla pre mŕtveho syna, napokon zomrela pri ňom
Na súde v Jesenskom sa začali výsluchy, neviedli však želanému výsledku, celá trojica mlčala a odmietali priznať svoju účasť na vražde. Medzitým sa zistilo, že z domu vdovy bolo odcudzených 500 korún, strieborné vreckové hodinky a retiazka. Bola nariadená domová prehliadka u zadržaných, nič sa však nenašlo.
Vtedy si úradník Smékal spomenul na zápach spálenej gumy. Četníci skutočne priamo vo dvore našli hŕbku zhorenej gumy. Vyšetrovanie prípadu prevzal osobne Zoltán Boross, predseda súdu v Jesenskom. Trojica podozrivých sa musela ísť pozrieť do márnice na zavraždenú. Nepohlo to s nimi, mlčali. Po nepretržitom 38-hodinovom výsluchu a nepriamych dôkazov v podobe hŕbky spálenej gumy a ich vystopovania četníckym psom, sa Jozef Együd zlomil a priznal, že bol na mieste činu, ale len vonka dával pozor, on nevraždil. Pri konfrontácii Jozef Együd a Mikuláš Czikora zvaľovali vinu jeden na druhého, k priamej vražde sa nepriznal ani jeden z nich.
Bola vykonaná rekonštrukcia prípadu a obaja páchatelia ukázali, ako sa dostali do domu a tiež celú ich cestu domov. Bola presne tá istá, ako ju vyznačil četnícky pes. Napokon už nemali inú možnosť a k vražde sa priznali.
Dňa 22. 4. 1933 stáli v Rimavskej Sobote pred súdom. Súd zvážil dôkazy a závažnosť ich konania. Napokon im po zásluhe za lúpežnú vraždu vymeral tresty. Jozef Együd bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov a Mikuláš Czikora si odnášal 10 rokov. Prokurátor bol s výškou trestu spokojný a uspokojili sa s ním aj odsúdení, ktorí nepodali voči nemu odvolanie, a tak rozsudok okamžite nadobudol právoplatnosť.
Zdroje:
Gemer – Malohont zo dňa 29. 4. 1933
Gemer – Malohont zo dňa 11. 2. 1933
Gömör zo dňa 12. 2. 1933
Gömör zo dňa 30. 4. 1933
Autor: Vladimír Gondáš
