Kyjatické hračky začal vyrábať približne pred desiatimi rokmi. Pochádza z Rimavských Zalužian a prvé tri, štyri roky sa za svoje výtvory hanbil a nikomu ich neukázal. Tento mesiac bol spolu so nimi súčasťou najväčšej svetovej výstavy – Expo 2022 v Dubaji.
Porozprávali sme sa so zakladateľom občianskeho združenia Kyjatické hračky a výrobcom týchto originálnych a regionálnych hračiek, Ladislavom Hedvigim.
Úrad priemyselného vlastníctva SR udelil OZ Kyjatické hračky ochrannú známku a certifikát, ktorý určuje, kde sa môžu tieto hračky vyrábať, akým postupom a akou technikou. „Úrad priemyselného vlastníctva, v rámci toho, že túto ochrannú známku má viacero výrobcov, zorganizoval túto misiu do Dubaja, kde sme vlastne reprezentovali Slovensko s tými produktami, ktoré majú tieto ochranné známky,“ povedal pre Rimava.sk Ladislav Hedvigi.
Článok pokračuje pod reklamou
Ako povedal, výstavy sa zúčastnila 17-členná výprava zo Slovenska. „Boli tam remeselníci aj z Detvy, boli tam Keľovci, firma Syrex, keramikári, chlapi s minerálkami aj vínom, a ďalší, pod tou istou záštitou ako my.“
Myšlienka zúčastniť sa tejto výstavy vznikla u predsedu spomínaného úradu, Matúša Medveca. „On si to zobral na starosti a celá taká príprava trvá aj pol roka, kým obehal všetkých výrobcov.“ Slovenská výprava sa výstavy zúčastnila na týždeň. „Na výstave sme boli každý deň. Mali sme program urobený tak, že sme tam boli celý deň a venovali sme sa ľuďom, ktorí tam chodili.“
Ako povedal, jeden deň mali aj voľnejší, mohli ho využiť na osobný program. „Tá výstava bola obrovská, bol tam celý svet. Asi všetky krajiny sveta a organizácia bola vynikajúco zvládnutá.“ Na výstave boli prezentované remeselné produkty, ktoré majú za sebou už nejakú históriu a tradíciu výroby. „Takže aj z toho kultúrneho dedičstva sa niečo ukázalo. Pekné boli aj všelijaké africké krajinky, o ktorých som ani nepočul. Bodaj by to v celom svete vyzeralo ako tam, že všetci ľudia fungovali.“
Vlastný obchod výrobca hračiek nemá, ale k jeho hračkám je možné sa dostať cez regionálnych predajcov, ktorí zastrešujú značky regionálnych produktov, prostredníctvom webovej stránky alebo priamo cez sociálnu sieť, kde je možné ho kontaktovať.
Ako nám prezradil, k tomuto remeslu sa dostal náhodou. „Dostal som sa k tomu tak zvláštne. Našiel som to v knižke, aj predtým som vyrábal hračky, ale iné ľudové. Hľadal som nejakú literatúru, kde by som našiel viac takých klasických ľudových hračiek, ako sa robili kedysi a pri tom som natrafil na kyjatické. Začal som teda po tom pátrať.“
Jeho kroky smerovali do rôznych múzeí a ku kontaktovaniu výrobcov, ktorí sa tiež takýmto hračkám venovali. „Našiel som napríklad pána Stehlíka, ktorý ich predtým vyrábal, ale potom zomrel, a tak som si potom ten spôsob výroby osvojil.“
Pred dvomi rokmi spoločne s členmi svojej rodiny založili občianske združenie Kyjatické hračky. „Pred asi tromi rokmi som pozbieral všetky svoje úspory a zostal som doma. Začal som sa venovať tomuto. Chcel by som sa viac venovať ich propagácii. Viete, keď niečo vyrábate, ale nikto to nevidí, tak to nemá zmysel. Veľa ľudí z regiónu ich nepozná, veď ani ja som o nich najprv nevedel,“ povedal.
Náš rozhovor uzavrel s tým, že sa snaží svoju prácu propagovať najmä kvôli tomu, aby si ľudia pri diskusii o Gemeri spomenuli na koníka, ktorý je charakteristickou črtou tohto regiónu. „Chceme v rámci OZ získať finančné prostriedky na výstavnú miestnosť a remeselnú dielňu, ktoré by sme chceli vybudovať. Bude to zdĺhavé, ale chceme sa o to posnažiť.“