Menu
Obyvatelia Klenovca v minulosti počas Vianoc dodržiavali množstvo zvyklostí, obyčajov a tradícií, mnoho z nich sa však už vytratilo a zostávajú zaznamenané len vďaka terénnym výskumom, akým sú napríklad Roztratené zrnká.
Informovala o nich Stanislava Zvarová z Gemersko-malohontského osvetového strediska, ktorá spoločne s manželom Jaroslavom Zvarom realizovala výskum zameraný na vianočné tradície v Klenovci a zistené poznatky zhrnula vo svojej práci v roku 1990.
„V Štedrý deň deň skoro ráno chodili vinšovať muži, väčšinou susedovci sebe navzájom, aby ich rodiny nenavštívila prvá žena, lebo by to bolo nešťastím pre celú rodinu. V tento deň sa z domu nič nepožičiavalo a požičané sa muselo vrátiť ešte do tohoto dňa, lebo inak by boli po celý rok dlžní alebo by si šťastie požičali,“ priblížila Zvarová.
Dodala, že ľudia v minulosti dobytok a hydinu chránili pred zlými silami a ako ochranný prostriedok používali cesnak. Dávali ho vtlačený do chleba a to dali do krmu dobytku a hydine. Tiež urobili kríže na dvere stajne i domu. Pri chovaní a čistení dobytka boli ticho, aby im nezariekli. V tento deň ľudia sledovali počasie, lebo také malo byť aj v nastávajúcom roku: tmavé nebo veštilo plné stodoly a dobrú úrodu jabĺk, veľké množstvo hviezd predpovedalo veľa hydiny a kvalitnú trávu.
Na obed Klenovčania jedli kyslú hríbovú polievku „gríbe“. Vianočný stromček sa vyskytoval už pred 1. svetovou vojnou. Niektorý člen rodiny ho pred večerou doniesol do izby prezlečený za Ježiška.
„Stromček zavesili na strop, na drevenú hradu. Pred večerou boli evanjelické Služby Božie, z ktorých sa ponáhľali domov, lebo kto sa ako ponáhľal, tak sa potom na jar ponáhľal do polí. Svetlo mohli večer zapáliť, až keď sa rozžiarila prvá hviezda. Tam kde mali v dome dievča a knôt lampy sa otočil na ňu, mala sa do roka vydať. Dievčatá v tichosti pred večerou vybehli vyniesť smeti a na ktorej strane pes zabrechal na tú stranu sa mala vydať,“ vysvetlila Zvarová.
Štedrovečerný stôl musela gazdiná tak pripraviť, aby už od stola nevstávala, lebo by jej kvočky nechceli sedieť na hniezde. Na štedrovečerný stôl pod obrus vždy položili peniaz, ktorý tam ostal až do Nového roka, aby im nikdy nechýbali. Na stole boli položené obilniny na znak plodnosti a hojnosti. Koláč zakrútený do „váľanišky“, aby nehladovali v budúcom roku. Okolo nôh stola dali reťaz, aby rodina držala pokope. Na stôl vždy pripravili jednu lyžicu, tanier, pohár naviac, ako spomienku na zosnulých alebo pre pocestných.
Keď bolo všetko prichystané zasadla rodina za štedrovečerný stôl. Na začiatku najstarší člen rodiny mužského pohlavia povedal modlitbu, poďakoval sa za to, že všetci spoločne mohli sadnúť ku štedrej večeri. Ako prípitok bolo hriatô. Na začiatok jedli údené rebrá a varenú klobásku. Za tým sa jedli opekance bryndzové alebo makové. „Jedli ich zo spoločnej misky, aby držali pokope. Omrvinky zo stola odkladali na úžitok. Počas sviatkov sa nezametalo a po sviatkoch sa tieto omrvinky rozsiali po stromoch , aby lepšie rodili,“ doplnila Zvarová.
Večer chodili cigáni vyhrávať a vinšovať popod okná. O polnoci chodili mladí spievať na kostolnú vežu nábožné piesne. Neskôr zvyk spievania nábožných piesní z kostolnej veže zachovávali veriaci Bratskej jednoty Baptistov a to po skončení Služieb Božích. Aj tento zvyk sa však podľa Zvarovej už vytratil.
„Členovia folklórneho súboru Vepor si zaužívali zvyk, že po štedrej večeri o 21.00 hodine chodili po Klenovci a spievali vianočné koledy. Navštívili hlavne rodiny bývalých tanečníkov, neskôr tento zvyk presunuli na Deň Božieho narodenia. Žiaľ, i tento pekný zvyk sa už vytratil,“ konštatovala.
25. december „Deň božieho narodenia“ - bol najväčším sviatkom roka. V tento deň sa podľa jej slov nesmeli robiť žiadne domáce práce, lebo by si tým privolali nešťastie, tento deň sa svätil, čo sa ešte dodržiava v niektorých nábožne založených rodinách. Keďže sa nemohli vykonávať žiadne práce, využívali tento deň na rodinné stretnutia, vinšovali si pokojné sviatky. V tento deň nebývali žiadne zábavy.
Ďalší deň ktorý spadá do obdobia Vianoc, je 26. december - Štefan, keď už bola uvoľnená nálada. V tento deň väčšinou hrávali divadlá a po nich bývali „štefanskie zábavy“. Hrávala cigánska hudba. „Podľa rozprávania niektorých občanov sme sa dozvedeli, že sedliaci a remeselníci mávali zábavy osobitne. Učitelia sa zábav nezúčastňovali,“ zakončila Zvarová.
Niekoľko vinšov z Klenovca:
„Ja som malý žiašik, spievam ako vtášik,
grajciarik mi dajte, ak nemáte tak si požišajte, ale mne ho dajte.“
„Ja som malá panna, vítam Krista Pána,
vítam ho ja vítam, peniašťok si pýtam,
peniašťok mi dajte, s Bohom ostávajte!“
„Pamiatka preradostného dňa si priblížila, keď v Betleheme svätej zemi,
Pán Boh dal svojho syna.
Radujte sa ó kresťania, chváľte Hospodina,
nech v tomto dome Ježiš zavíta a v ňom požehnanie božie prekvitá.
Pri zdraví a pokoji, nech vás Boh zdržuje a slávnosť vianočnú,
nech vám mnohokrát dopraje,
Amen.“
