Menu
Na Slovensku máme celosvetové prvenstvo a to konkrétne v meste Revúca, kde spisovateľ Gustáv Reuss napísal prvé sci-fi a stal sa tak zakladateľom vedeckej fantastiky na Slovensku.
Gustáv Reuss
Aj na Slovensku máme prvenstvá, ktoré sú známe po celom svete. Jedno z nich patrí Revúcej, kde vyrastal Gustáv Reuss , ktorý patril do generácie štúrovskej mládeže.
Reuss (* 1818 – † 1863) napísal svoje sci-fi sedem rokov pred Julom Vernom
Gustáv Reuss vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. Záujem o prírodné vedy ho priviedol k štúdiu astronómie. V rámci snáh slovenského obrodeneckého hnutia považoval za svoju povinnosť rozšíriť čo najväčšie množstvo poznatkov medzi ľudí, a tak ho vedomosťami pozdvihnúť. Na začiatku päťdesiatych rokov tak začal pracovať na texte, v ktorom sa populárnou formou snažil podať poznatky vo forme príbehu.
Takto vznikol text pod názvom Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava, podľa záznamov v rukopise ukončený roku 1856.
Gustáv Reuss v ňom sedem rokov pre Julom Vernom, poslal svojho hrdinu gemerského učenca Krutohlava v balóne priamo na Mesiac. Po návrate sa hlavný hrdina delí o svoje zážitky a poznatky s domácimi obyvateľmi. Nestráca chuť poznávať aj naďalej svet, a tak sa pustí s pomocou šikovných majstrov z celého Slovenska stavať veľkého šarkana (vlastne akýsi medzihviezdny koráb), na ktorom prejde celú vtedy známu slnečnú sústavu a na záver aj všetky krajiny Zeme.
Text Hviezdovedy nemá ucelený dej. Je skôr zameraný na odovzdávanie poznatkov a dejovú líniu využíva na oživenie a prostredníctvom dynamických scén presúva hlavných hrdinov z miesta na miesto. Zaujímavá je samotná metóda vysvetľovania. Autor tu použil metódu dialógu, v ktorom sa prostí dedinčania pýtajú Krutohlava a on im odpovedá.
Reuss takto vo svojej Hviezdovede nadviazal na tradíciu h náučných knižiek pre ľud ako bol napríklad Piľní domajší a poľní hospodár od Juraja Fándlyho. Dialóg v Hviezdovede teda nemá dejotvornú, ale výlučne náučnú funkciu.
Revúca, dejisko Reussovej Hviezdovedy
Na stavbe balóna spolupracujú svorne všetci Slováci, majú k dispozícii obrovské materiálne zdroje... v dobovom kontexte takéto tvrdenia nesporne boli fantastikou.... teda boli by, keby Hviezdoveda vyšla. To sa však nestalo, text ostal v rukopise takmer stotridsať rokov. Tým, ktorí si náhodou listovali jeho vydanie z osemdesiatych rokov 20. storočia a nedolistovali sa až na záver pripomíname, že originál bol písaný v gemerskom nárečí, lebo Reuss nikdy neprijal Štúrom navrhovanú slovenčinu. Azda aj preto tak dlho dýchal len archívny prach.
Tak či onak, Hviezdoveda stála pri kolíske vedeckej fantastiky a literatúry faktu.
Cena Gustáva Reussa (CGR)
Keď začiatkom deväťdesiatych rokov Slovenský syndikát autorov fantastiky (SSAF) hľadal názov pre vznikajúcu súťaž o najlepšiu slovenskú poviedku v žánri vedeckej fantastiky, fantasy a hororu, zvíťazil návrh Jozefa Svíteka a súťaž bola nazvaná Cena Gustáva Reussa (CGR).
Súťaž za trinásť rokov existencie dala slovenskej verejnosti dvanásť finálových zborníkov pod názvom Krutohlav. V týchto publikáciách debutovali mnohí z dnes známych autorov (Alexandra Pavelková, Jozef Girovský, Marek Eliáš, Juraj Toman, Michal Hvorecký) slovenskej fantastiky i slovenskej literatúry vôbec a najmä zásluhou Ondreja Herca a jeho štúdií sa rozvinula tiež teória fantastickej literatúry.
Stretnutia finalistov súťaže sa zhruba od polovice deväťdesiatych rokov 20. storočia až do jej zániku odohrávali v rodisku Gustáva Reussa, Revúcej, kde si účastníci vždy tohto autora aspoň krátkou prechádzkou na miestny cintorín pripomenuli.
Gustáv Reuss
Vyrastal na Gemeri, v meste Revúca. Jeho otec Samuel bol aktívnym členom Učenej spoločnosti malohontskej a ako jeden z prvých začal so zberom slovenských ľudových rozprávok. V tejto jeho činnosti pokračovali aj synovia Ľudovít a Gustáv, zostavovatelia Codexu revúckeho, zbierky ľudových rozprávok, povrávok, porekadiel a prísloví, z ktorej čerpal neskôr i Pavol Dobšinský. Práve tu prišiel Reuss po prvýkrát do styku s fantastikou v podobe magických rozprávok. Keďže väčšina zápisov Codexe je, podobne ako u Dobšinského, upravená, môžeme Reussovcov označiť tiež ako jedných z prvých prinajmenšom spoluautorov slovenskej fantasy.
