Menu
V Aleji dejateľov na Námestí Štefana Marka Daxnera v Rimavskej Sobote v stredu slávnostne odhalili busty troch národných dejateľov, ktorých život a dielo sú späté s regiónom Gemer-Malohont.
K doterajším 13 sochám, bustám a skulptúram pribudli podobizne Pavla Jozefiho, Augusta Horislava Škultétyho a Jonatána Dobroslava Čipku. Odhalenia diel sa zúčastnil predseda Matice slovenskej (MS) Marián Tkáč, autor myšlienky projektu Aleja dejateľov Peter Dragijský, primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko a ďalší predstavitelia spoločenského a kultúrneho života.
„Všetci traja patrili medzi popredných národovcov a obrancov práv Slovákov. Rozvíjali ľudovýchovnú činnosť, podporovali vydávanie slovenských kníh, zakladanie hospodárskych spolkov, ale aj cirkevných knižníc,“ pripomenul zásluhy dejateľov Šimko. Dodal, že patrili k významným zberateľom slovenských povestí a rozprávok a obohatili tiež celé slovenské študentské hnutie.
„Som hrdý a šťastný, že je mesto ako Rimavská Sobota, ktorá sa nielenže nehanbí za veľkých ľudí nášho národa, ale vie im aj vzdať úctu. Na Slovensku máme problém s osobnosťami a udalosťami, sme veľmi úzkostliví, pokiaľ ide o to, koho vyzdvihnúť. Chvalabohu, že aspoň v Rimavskej Sobote sa vzmáha takýto typ vlastenectva, ktorý nikomu neubližuje a všetkým pomáha,“ zdôraznil Tkáč, ktorý podľa vlastných slov vidí význam stavania podobných pamätníkov ako pripomienku činov významných ľudí a zároveň ako pozitívny vzor pre súčasníkov.
„Presne o dva týždne, 20. októbra, to bude 10 rokov, ako sme na tomto námestí odhaľovali prvý z našich pamätníkov, spoločný pamätník Michala Miloslava Bakulínyho a Jána Francisciho-Rimavského v rámci projektu Historické osobnosti Gemera a Malohontu. Takto sme začali splácať dlhy našej minulosti, čo je našou povinnosťou a cťou,“ uviedol na margo Aleje dejateľov Dragijský. Projekt podľa jeho slov slúži aj ako doplnok regionálnej výchovy a na zvýšenie príťažlivosti mesta pre turistov.
Pavol Jozefi sa narodil v roku 1775 vo Vrbovciach (okres Senica). Pôsobil ako evanjelický kňaz a biskup, bol však i pedagógom a ľudovýchovným pracovníkom. Takmer polovicu života prežil medzi krajanmi na Dolnej zemi. Od roku 1820 bol farárom v Tisovci (okres Rimavská Sobota) a od roku 1823 superintendentom evanjelického Potiského dištriktu. V Tisovci pôsobil celkovo 28 rokov, až do svojej smrti.
August Horislav Škultéty sa narodil v roku 1819 vo Veľkom Krtíši. Bol teológom i básnikom a vo svojej romantickej poézii vyjadroval vlastenecké city a sympatie k ľudu. Prispieval do viacerých slovenských časopisov a napísal celkovo 14 učebníc, z ktorých aj učil, zostali však len v rukopise. Ako farár a učiteľ pôsobil v obci Kraskovo v okrese Rimavská Sobota, kde i zomrel.
Jonatán Dobroslav Čipka sa narodil v roku 1819 v Tisovci. Bol spisovateľom, básnikom, folkloristom, publicistom i prekladateľom. Spolu s A. H. Škultétym vydával Zorničku, zborník rozprávok a veršov pre deti. Pochovaný je v Drienčanoch (okres Rimavská Sobota), kde ako farár pôsobil od roku 1847.
