Dejiny sklárne v Utekáči od jej najstarších čias až po zánik koncom 20. storočia predstavuje nová kniha Utekáč na dobových fotografiách: Skláreň Clara, ktorú v máji vydalo občianske združenie Priatelia histórie Novohradu.
TASR o nej informoval jeho predseda Mišo Šesták.
„Kniha zoznámi čitateľa s najstaršími dejinami sklárne, veľmi podrobne je, prevádzka po prevádzke, opísané fungovanie sklárne v rokoch 1948 – 1989. V poslednej časti knihy sa zoznámi s prierezom výroby sklárne,“ konkretizoval Šesták.
Dodal, že za knihou stojí trojica autorov – Gabika Šusteková, Milan Pupala a Dušan Kubinec – ktorí v priebehu piatich rokov v štyroch publikáciách zmapovali históriu Utekáča s dôrazom na dobové fotografie. „Poslednú kapitolu aktuálnej knihy tak tvorí viac ako 130 fotografií s podrobným opisom výrobkov utekáčskych sklárov,“ uviedol predseda OZ.
Ukážky z knihy
Z najstarších dejín (PhDr. Ján Žilák, CSc.)
Diskutovanou témou v Utekáči je rok založenia sklárne, často sa uvádza rok 1787, dokonca sa v roku 1987 konali aj oslavy dvojstého výročia fungovania podniku. Ján Žilák uvádza veci na pravú mieru: „Iná je však otázka vzniku utekáčskej sklárne. V tejto súvislosti sa najčastejšie diskutuje o rokoch 1787 alebo 1824. Podľa zápisov v Protokole rímsko-katolíckej farnosti v Kokave, kam Utekáč cirkevne patril a dodnes patrí, sa ako vierohodnejšia javí druhá možnosť. Za rok 1824 hovoria i kokavské rím. kat. matriky, v ktorých sa od roku 1803 až do 8. marca 1825 nevyskytuje ani jediná zmienka o sklároch. To by v prípade existencie sklárne v Utekáči pred rokom 1824 bolo nemysliteľné. S ohľadom na rímsko-katolícku konfesiu drvivej väčšiny malohontských (vrátane neskorších utekáčskych) sklárov by uvedená absencia ich matričných záznamov musela byť neuveriteľne výnimočným javom.
Napriek tomuto zisteniu sme pre istotu prezreli dokumenty zachované v archívnom fonde Malohontského dištriktu z obdobia okolo roku 1787, ako aj agendu Gemersko-malohontskej župy II. v Štátnom archíve v Banskej Bystrici za roky, keď údajne mala utekáčska skláreň vzniknúť. Všetko bezvýsledne. Nepriamym faktom, ktorý vyvracia názory o počiatkoch sklárne v Utekáči v roku 1787, je pomenovanie sklárne Dolina k roku 1831 ako Altantonthaler glashütte, čiže stará skláreň v Antonovej doline. Táto stará, vlastne staršia skláreň, vznikla v roku 1801. O tom, že utekáčska skláreň bola oproti dolinskej sklárni nová, hovorí aj v súvislosti s ňou vytvorené maďarské pomenovanie Utekáča – Újantalvölgy, čiže Nová Antonova dolina. Tvrdenie sklárskeho odborníka J. Bártu, že skláreň v Utekáči vznikla v roku 1824, možno teda jednoznačne odobriť ako správne.“
Prevádzky sklárne v Utekáči (Dušan Kubinec)
V tejto časti knihy Dušan Kubinec veľmi podrobne opisuje fungovanie jednotlivých dielní a prevádzok sklárne, od vrátnice, cez pomocné prevádzky, administratívnu budovu až po ručnú a strojnú výrobu skla, termoskových vložiek i kompletných termosiek. Nevyhýba sa pritom ani tienistým stránkam výroby (zdravotné problémy zamestnancov, znečistenie životného prostredia) či rôznym príhodám zo života. Napríklad zážitkom japonských montérov, ktorí boli v Utekáči montovať technologické zariadenia: „Stroj LH 12 bol dodaný v marci 1974. Prišiel demontovaný v 32 očíslovaných debnách na niekoľkých vagónoch. Hlavná debna s číslom 1 vážila 18 ton. Kvôli viac ako štvormetrovej šírke musela byť do Utekáča z poľského prístavu Gdyňa dovezená ostravskou firmou špecializovanou na nadrozmerné náklady.
Po príchode dodávky prišli stav montážnej pripravenosti celého komplexu prekontrolovať vedúci európskeho zastúpenia japonskej firmy ITOH z výrobného závodu v meste Otsu, páni Murakava a Joshida. Osobne detailne prekontrolovali všetky technické podmienky a potvrdili spustenie montáže. Kontrolou preverili aj ubytovacie a stravovacie podmienky na internáte sklárne. Tu mali byť ubytovaní ich špecialisti a montéri. Prví dvaja montéri pristúpili k montáži 2. apríla 1974 s rozpisom a harmonogramom na konečné teplé skúšky za 72 dní. Boli to vedúci Joshinori Araya a šéfmontér Hideharu Suzuki.
Japonci neznášali na začiatku montáže predovšetkým slovo zajtra. Keď potrebovali nejakú činnosť alebo materiál či súčiastku, tak okamžite. Skláreň nebola svojím technicko-výrobným vybavením pripravená na všetko podľa ich predstáv, niektoré materiály neboli skladom. Museli sa nakupovať u vzdialených dodávateľov, kovy napríklad vo Ferone Žilina, čo vyžadovalo určitý čas.
Montáž prvého stroja sa vykonávala v roku tvrdej politickej konsolidácie (normalizácie) a pobyt japonských technikov bol prísne sledovaný okresnou správou cudzineckej polície. Stalo sa, že prví dvaja v čase voľna zaznamenali, že na Utekáč pravidelne jazdí osobný vlak s parným rušňom. To bola pre nich rarita, a tak sa jednu nedeľu vybrali na turistiku pod Kokavu nad Rimavicou, a tam si ho na zastávke Liešnica fotografovali. Nejaký iniciatívny občan to zaznamenal a nahlásil na verejnú bezpečnosť. Investor bol už v pondelok predvolaný do Lučenca, aby bol v tejto veci vyšetrovaný. Orgány to nakoniec pochopili, ale oddelenie vtedajších zvláštnych úloh muselo každé opustenie Utekáča hlásiť aj s cieľom, kam majú namierené.