Menu
Vlaňajšok a prvá polovica tohto roku boli pre Hnúšťu z investičného hľadiska úspešným obdobím.
Samospráve sa podarilo zrealizovať viacero investícií z vlastných prostriedkov, ale aj z financií, ktoré získala prostredníctvom grantov a fondov. V našom rozhovore to uviedol Michal Vacula, vedúci oddelenia výstavby, regionálneho rozvoja a životného prostredia Mestského úradu Hnúšťa.
Ako hodnotíte minulý rok v Hnúšti z hľadiska investícií?
Vlani sa nám podarilo zrealizovať investíciu, na ktorú sme dostali nenávratný finančný príspevok na zníženie energetickej náročnosti budov. V rámci toho sme zateplili objekt materskej škôlky (MŠ) na Klokočovej ulici, kde sa realizovalo komplexné zateplenie obvodového plášťa, strechy a výmena otvorových konštrukcií, teda okná a dvere. Popri tom sa samozrejme spravili aj nejaké drobné úpravy, napríklad opravy poškodených terás a podobne. MŠ bola teda prakticky zrekonštruovaná. Bola to investícia vo výške zhruba 160 000 eur s päťpercentnou spoluúčasťou mesta.
Dostali sme tiež dotáciu na opravu palubovky telocvične v základnej škole (ZŠ) na Klokočovej. Kompletne sa vymenil podklad, teda nosná vrstva, samotná palubovka a ochranný rošt. To bola investícia vo výške približne 44 000 eur.
Podarilo sa nám tiež vyčleniť prostriedky na náter palubovky v mestskej športovej hale, ktorá už bola v horšom stave. Investícia bola vo výške zhruba 13 000 eur. Dokončili sme aj vzduchotechniku v hale, ktorá nebola dokončená pri jej výstavbe. Keďže tam bola vždy zima, pridal sa tam špeciálny systém na premiešavanie vzduchu, aby bolo vykurovanie efektívne. To bola investícia za zhruba 17 000 eur.
Spravili sme tiež rekonštrukciu kuchyne v ZŠ na Nábreží Rimavy v hodnote asi 15 000 eur. Vo všetkých budovách, ktoré sú v majetku mesta, ale majú rôzne správcovstvo, teda športová hala, školy, škôlky, mestské kultúrne stredisko i mestský úrad, sme vymenili staré zdroje svetla - žiarovky a žiarivky - za nové LED osvetlenie.
Tým dosahujeme úsporu elektrickej energie, ktorá sa pohybuje na úrovni od troch do 20 percent, podľa typu budovy. Celková investícia do tejto výmeny bola vo výške asi 83 000 eur, ale je rozdelená na splátky na obdobie zhruba piatich rokov.
Aké investície sa podarilo realizovať v tomto roku, prípadne, ktoré väčšie investičné akcie chystáte?
V tomto roku to bolo hlavne dokončenie parkoviska v mestskej časti Kolónia. Pre poveternostné podmienky sme ho nestihli dokončiť na jeseň, dokončovalo sa preto teraz na jar. Bola to investícia vo výške približne 25 000 eur.
V Kolónii plánujeme tiež plošnú opravu asfaltového krytu na Clementisovej ulici za zhruba 40 000 eur. Ďalej budeme opravovať viaceré chodníky a komunikácie v celom meste za približne 60 000 eur. Samozrejme, je to nad rámec opráv bežných výtlkov, ktoré sú už spravené.
Chceme vybudovať aj nové chodníky v hlavnom cintoríne. To je investícia projektovaná zhruba na 70 000 eur. Stretli sme sa aj s názormi, prečo to robíme na takomto mieste, že nám treba robiť iné veci. Na Slovensku sú však i menšie mestá a obce, ktoré už majú dávno vybudovanú infraštruktúru na cintorínoch a keďže u nás je situovaný v kopcovitom teréne, veľmi to prospeje najmä starším občanom.
Z Úradu vlády SR sme ešte získali dotáciu vo výške 195 000 eur na zateplenie škôlky na Nábreží Rimavy. Všetky tieto spomínané investičné akcie sú momentálne v štádiu verejného obstarávania. Niektoré sú už vyhodnotené, iné sú vo fáze vypracovávania cenových ponúk. V podstate sú všetky chystané na leto, keďže sú to práce, ktoré sa ťažko robia v zimnom období.
Aká je aktuálna situácia ohľadom dobudovania kanalizácie vo zvyšných častiach Hnúšte? Sú nejaké výzvy, do ktorých sa mesto môže zapojiť?
Je pravda, že sme sa stretli s kritikou, že už sme na tento účel mali peniaze a nič sme nespravili. Problémom však bolo, že končilo programové obdobie na eurofondy a termín realizácie bol vysúťažený na pol roka. My sme dotáciu dostali v júni, čo znamenalo, že by sme museli šesť kilometrov kanalizácie vybudovať za polroka, do decembra.
Reálny čas, kedy sa takéto veci dajú robiť, je do konca októbra. Čiže v skutočnosti sme na stavbu takéhoto rozsahu mali len tri alebo štyri mesiace, čo bolo zo stavebného hľadiska v podstate nerealizovateľné. Nemohli sme do toho rizika ísť z dôvodu, že keby sme to nestihli, museli by sme vrátiť celú dotáciu 4,2 milióna eur, čo je pre mesto obrovská suma.
V nasledujúcom roku sme sa zapojili do ďalšej vyhlásenej výzvy. Vyhodnotených bolo 21 úspešných žiadostí, my sme skončili na 22. mieste z dôvodu vyčerpania alokovanej finančnej čiastky. Nebolo to preto, že by sme nemali úspešnú žiadosť – mali sme ju úspešnú na 90 percent a minimum je 60 percent. To znamená, že sme zostali v takzvanom zásobníku a v prípade, ak by bola výzva, určená na projekty v zásobníku, tak by sme boli prví.
Odvtedy však prešli približne tri roky a zatiaľ takáto výzva nebola. Očakáva sa, že do roku 2020 ešte môže prísť, ale nie je to isté.
Bol minulý rok a uplynulá časť tohto roka z investičného hľadiska úspešná, ak ich porovnáme s predchádzajúcimi rokmi?
Myslím si, že áno. Samozrejme, každý rok je niečím špecifický. Niekedy sa robia veci, ktoré ľudia vidia, teda cesty, chodníky, autobusové nástupište či revitalizácia mesta. Inokedy sa robia veci, ktoré nie sú na očiach. Taký bol aj minulý rok, keď sa renovovali telocvične, športová hala či strechy. Možnože viditeľná bola jedine už spomínaná materská škôlka. Musíme však investovať aj do vecí, ktoré nevidno a udržiavať majetok mesta, čo sú nemalé čiastky.
Máme napríklad podaný projekt za zhruba 180 000 eur na obnovu budovy mestského úradu, ktorý sa týka výmeny okien a kúrenia. To je tiež vec, ktorú príliš nevidieť, ale je to obrovská suma.
Plánujete aj iné väčšie projekty, ktoré sú možno zatiaľ len zámerom a ešte pri nich nežiadate o príspevok?
Bolo navrhované vybudovanie komunitného centra v rámci mesta a plánuje sa aj obnova Petrivaldského vily, kde sa momentálne robí projektová príprava. Ak všetko v poriadku prebehne, k realizácii by malo dôjsť v budúcom roku. Konkrétne využitie tejto vily by malo vyjsť z projektu.
Sú plánované nejaké investície aj v priemyselnom parku?
Samozrejme, priemyselná zóna je obrovský priestor, kde pracuje nemálo obyvateľov miesta. Opäť je to priestor, ktorý až tak nevidno, ale musia tam smerovať investície do obnovy hál či prilákania nových investorov. Chceme ju rozvíjať, aby sem investori prichádzali a mladí ľudia mali kde robiť.
Z konkrétnych investícií je to napríklad rekonštrukcia prístupovej komunikácie do priemyselnej zóny či prepojenie splaškovej kanalizácie, ktorá už nebude ústiť do existujúcej čističky odpadových vôd v správe SLZ, ale na mestskú čističku odpadových vôd v správe Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti.
Realizujú sa tiež nové vysokonapäťové prípojky do hál a akceptovali nám i žiadosť o dotáciu na výmenu okien na východnej strane výrobnej haly 940. Týka sa to zhruba 52 okien a investícia predstavuje asi 50 000 eur.
Všetky tieto investície boli vyvolané aj z požiadaviek investora, ktorý je najväčším zamestnávateľom, teda spoločnosti Yura. Tá podmienila svoje ďalšie pôsobenie v Hnúšti práve istými investíciami v priemyselnom parku.
Záverom by som chcel podotknúť, že popisované investície tvoria len určitú časť z balíka prác, ktoré mesto realizuje buď prípravou nových investícií, zveľaďovaním majetku mesta alebo riešením havarijných stavov.
