Menu
Primátor Peter Mináč chce myšlienku pochodu priblížiť k mladým ľuďom aj hudbou. Spomienkový pochod pri príležitosti 112. výročia narodenia a 62. výročia úmrtia politika a spisovateľa Vladimíra Clementisa, známa pod názvom turistický prechod „Clementisovou cestou“, sa uskutoční v sobotu, 20. septembra.
Podujatie začne však už vo štvrtok, 18. septembra stretnutím so spisovateľom a novinárom Ľubošom Juríkom, autorom divadelnej hry Smrť ministra a uvedením tejto divadelnej hry v kinosále MsKS. V piatok sa v evanjelickom kostole uskutoční hudobný koncert venovaný obetiam represálií 50-tych rokov. V rámci programu vystúpia aj súbory z partnerských miest a obcí Ludgeřovice (Česká republika), Putnok (Maďarská republika) a Nowy Zmigród (Poľská republika). Večer ukončí vystúpenie skupiny La Gioia.
V sobotu ráno o ôsmej začne samotný turistický prechod, ktorý je plánovaný až do 15:00 hodiny. Po návrate položia účastníci vence ku pamätníku Vladimíra Clementisa a začne sa záverečný hudobný program.
„Pre staršie ročníky vystúpi Robo Kazík, ale chcel som, aby prišli aj mladí ľudia. Aj keď neprejdú turistickú trasu, aspoň nech sa zaujímajú o to, na koho spomíname a prečo. Hudba je dobrý spôsob, ako zaujať mladých,“ hovorí o tradícii pochodu a skutočnosti, že pozval na podujatie populárny Peter Bič projekt, primátor Peter Mináč. Ako dodáva, táto akcia je jeho srdcovkou a každý rok sa na ňu veľmi teší. Nakoniec, je byť na čo hrdý, veď prvý turistický pochod na Clementisovu počesť sa uskutočnil 18. septembra 1982 a tento rok sa koná už jeho 33. ročník.
Politik, právnik, spisovateľ Dr. Vladimír Clementis sa narodil 20. septembra 1902 v Tisovci. Po represáliách bol popravený 3.decembra 1952 v Prahe. Tohto roku si teda pripomíname jeho 111. výročie narodenia a 61. výročie úmrtia.
Do Komunistickej strany vstúpil v roku 1924. V rokoch 1935 – 1938 bol poslancom Národného zhromaždenia. V roku 1939 sa ako komunistický exulant dostal do internačného tábora, v januári 1940 vstúpil do československých jednotiek vo Francúzsku. Stranícke vedenie to v čase platnosti sovietsko – nemeckého paktu vyhodnotilo ako zradu a vylúčilo ho z KSČ.
V roku 1945 bol Clementis do KSČ opäť prijatý. Na IX. zjazde v roku 1949 bol zvolený za člena Ústredného výboru (ÚV) strany, zostal ním do roku 1951. V apríli 1945 sa stal štátnym tajomníkom na ministerstve zahraničných vecí, od marca 1948 do marca 1950 bol ministrom zahraničných vecí. V tom čase riadil „repatriácie“ maďarského obyvateľstva zo Slovenska.
V septembri 1949 cestoval loďou do USA, kde sa ako vedúci čsl. delegácie zúčastnil na Valnom zhromaždení OSN. Potom, ako sa aj spolu so ženou vrátili z New Yorku, bol v januári 1951 zatknutý. V roku 1952 bol v procese s Protištátnym sprisahaneckým centrom pod vedením Rudolfa Slánskeho odsúdený na smrť a popravený. V roku 1963 ho rehabilitovali.
