Menu
V kalendári je deň 13. januára 1898 a v skorých podvečerných hodinách sadá na zem hustá hmla. Na železničnej stanici v Blhovciach stojí nákladný vlak č. 7953. Na tomto mieste by mal počkať na príchod nákladného vlaku č. 7980, ktorý mal prísť zo stanice v Jesenskom.
Vlak však mešká a službukonajúci železničný úradník zatiaľ o ňom nemá žiadne informácie. Prichádza mu telegrafná správa z Jesenského, že vlak práve opustil miestnu stanicu.
Článok pokračuje pod reklamou
Z nepochopiteľných príčin vydáva pokyn strojvodcovi čakajúceho vlaku, že trať je voľná a nákladný vlak opúšťa stanicu v Blhovciach. Oproti sebe sa tak v tme a hustej hmle rútia dva nákladné vlaky.
V katastri obce Hodejov, v zákrute, ktorá je priamo oproti vchodu do dnešnej obce Čierny Potok, dochádza k zrážke. Rušňovodiči si vplyvom poveternostných okolností stihnú uvedomiť blížiacu sa katastrofu len v posledných sekundách. Zostal im čas len na to, aby zapli výstražný klaksón, v snahe dať na vedomie aj ostatnej posádke vlaku, že sa blíži pohroma.
Strojvodca Imrich Lengyel, vlakvedúci Mikuláš Juhász a sprievodca z batožinového vozňa Jozef Spitkó okamžite reagujú a vyskakujú z idúceho vlaku. Utrpia síce pri zoskoku zranenia, ale prežijú.
Na miesto nešťastia prichádza hlavný slúžny sudca Ladislav Draskóczy a dáva zaistiť železničných úradníkov zo staníc v Jesenskom a Blhovciach a vo veci sa rozbieha vyšetrovanie. V čase okolo siedmej hodiny večer prichádza k danému miestu osobný vlak od Fiľakova.
Jeden z cestujúcich v písomnej forme zachytil svoje postrehy: „Vraky oboch súprav sa černejú v tme, miestami sú osvetlené mihotavými krvavočervenými svetlami fakieľ. Železničný násyp na viac sto metroch pokrývajú rozbité vozne. Obe súpravy ťahali po dva rušne, majúce osobitne vozne s uhlím. Masívne oceľové nárazníky lokomotív, sú tak rozpraskané ako keby boli zo skla. Vozne s uhlím sú krížom krážom dokrútené ako aj ostatné vagóny zo súpravy. Neďaleko odtiaľ sa na seba naskladalo štyri až päť vagónov a celá hromada čnie do výšky poschodového domu. Tento pohľad snáď najviac ukazuje, aká strašná chvíľa tu prebehla v momente zrážky. Jeden z kuričov už mal nohy na schodíkoch a chcel zoskočiť, keď ho pár mohutných želiez zachytil v drieku. Jeho telo je dokaličené a železá ho doslova prikuli k vozňu a len nohy mu trčia do výšky. Krvavý výjav práve prikrývajú mokrým pokrovcom. Pri lokomotívach leží v jarku plachtou prikryté ďalšie telo. Na odstraňovaní následkov železničného nešťastia už viac ľudí pracuje pod dohľadom inžinierov a práca asi potrvá viac dní.“
Celkovo boli zničené štyri lokomotívy s príslušnými vozmi na uhlie a 22 vagónov. Z depa v Miškovci dorazil tiež záchranný vlak spolu s tamojším riaditeľom železníc Ladislavom Görgeyom. Práce na odstraňovaní následkov zrážky, ktoré trvali plné dna dni a dve noci riadili inžinieri Gejza Somogy a Ján Gedeon.
Týchto prác sa zúčastnilo viac stoviek robotníkov. Počas vyšetrovania prípadu bola zistená nevina úradníka Müllera z Jesenského, zadržaný zostal Vojtech Paikert, úradník zo stanice v Blhovciach, ktorý zrážku svojim konaním zapríčinil. Do Rimavskej Soboty boli prevezená telá troch usmrtených kuričov, ktorými boli Jozef Zadeczky, Ján Bazás a Jozef Francl.
Článok pokračuje pod reklamou
Telo toho posledného sa podarilo z trosiek vlaku vyslobodiť až po 24 hodinách. Po pitve, ktorú vykonal súdny lekár Tomáš Löcherer, boli telá prevezené do Miškovca, kde sa za veľkej účasti obyvateľstva uskutočnil pohreb.
Počas vyšetrovania vyšla najavo skutočnosť, že úradník Vojtech Pairkert, mal na stanici v Blhovciach za sebou už službu v trvaní 48 hodín. Mal byť tak vyčerpaný, že neovládal v potrebnom rozsahu svoju myseľ. Ozývali sa hlasy, aby bol oslobodený a stíhali sa tí, čo dopustili, že musel byť tak dlho v službe.
Archívne záznamy mlčia, aký výsledok prinieslo vyšetrovanie.
V roku 1900 sa medzi zamestnancami železníc začala uskutočňovať zbierka, aby uhynutým kuričom pri Blhovciach bol postavený pomník. Niekedy koncom leta roku 1903 bol tento pomník slávnostne odhalený. Pravdepodobne, sa tak udialo v Miškovci. Na pomníku malo byť napísané – Nešťastným kuričom, ktorí zahynuli pri Blhovciach.
Pesti Hírlap zo dňa 14. 1. 1898
Budapesti Hírlap zo dňa 16. 1. 1898
Borsod Miskolczi Értesitó zo dňa 19. 1. 1898
Szabadság zo dňa 24. 2. 1900
Miskolci Napló zo dňa 24. 11. 1903
Autor: Vladimír Gondáš
