Hneď dve oficiálne sysľoviská nájdeme v našom regióne. Prvé, staršie, je pod Muránskym hradom v lokalite Biele vody, druhé na lúke Pod Okrúhlou Skalou neďaleko vrchu Hradová pri Tisovci. Obe stoja za návštevu.
Muránske sysľovisko
„Je to aktivita, ktorú sme začali ako vytvorenie vhodného biotopu a potravnej databázy pre naše dravé vtáky, ktorých je veľmi málo a sú zákonom chránené u nás i v celej Európe. Sysle mali byť pomocou na to, aby sa tieto dravé vtáky vedeli vrátiť do chránených území a do niektorých lokalít,“ uviedol na margo prvého sysľoviska Milan Boroš, riaditeľ Správy Národného parku Muránska planina (NP MP).
Sysle pasienkové sú podľa neho veľmi zaujímavé a milé zvieratá, ktoré sú aktívne aj cez deň, čím sú zaujímavé povedzme aj pre rodiny s deťmi. „Podobajú sa surikatám z Afriky, preto ich deti poznajú napríklad aj z rozprávok. Rodičia s deťmi chodia naše sysle pozerať cez víkendy aj cez týždeň a sysľovisko sa stalo veľmi atraktívnou lokalitou,“ podotkol riaditeľ.
Ďalším pozitívnym aspektom projektu budovania sysľoviska podľa neho bolo, že sysle premiestnili do nového prostredia z košického letiska, kde boli vlastne škodcami. „Takisto sme tam doniesli aj oslíky, koníky, sú tam aj kozičky a tým pádom je lokalita o to zaujímavejšia,“ dodal Boroš s tým, že nasledujúcim plánovaným krokom je vybudovanie nejakého náučného chodníka.
Druhé sysľovisko, pod Hradovou pri Tisovci, vzniklo v roku 2017 vďaka aktivite študentov a pedagógov miestneho Evanjelického gymnázia Tisovec (EGT). Vlani k nemu vybudovali aj nový náučný chodník Poďte s nami za sysľami a pod vedením občianskeho združenia Živá planina a Správy NP MP túto lokalitu ďalej udržiavajú a rozvíjajú.
Počtom jedincov sa toto sysľovisko zatiaľ nemôže rovnať muránskemu, kde podľa údajov Správy NP MP žije aktuálne už viac ako dvetisíc sysľov. O pár rokov sa však početnosťou môže Bielym vodám priblížiť, možno aj vyrovnať.
Užitočný syseľ
Podľa slov Ervína Hapla z Ochrany dravcov na Slovensku možno sysľa pasienkového nazvať aj „eko-manažérom“ – svojou prítomnosťou dokáže pozitívne ovplyvniť prítomnosť mnohých druhov rastlín a živočíchov.
„Toto kedysi bežné zviera, neskôr veľmi vzácne, sa pomaly vracia do slovenskej prírody. Vyžaduje územia, ktoré sú pravidelne spásané alebo kosené. Úbytok pasienkov je dôvodom, prečo z mnohých miest syseľ úplne vymizol,“ vysvetlil Hapl.
Ako pokračoval, tým, že sa tlak niektorých predátorov sústredí na sysle, začalo sa v syslej lokalite na Bielych vodách dariť iným, dovtedy loveným druhom. Navyše, dômyselné nory pomáhajú počas silných dažďov zadržať vodu v krajine a predchádzajú tak záplavám. Neustále hrabanie vytvára podmienky pre veľké množstvo rastlín, ktoré by inak v konkurencii nemali šancu, preto „syslie lúky“ kvitnú oveľa pestrejšie ako lúky bez sysľov. Nory poskytujú úkryty pre iné živočíchy, napríklad čmeliaky či dokonca ropuchy zelené.