Menu
Ján Žorna mal 24 rokov a pracoval ako mäsiar v Štítniku a tam údajne býval. Sú síce indície, že pochádzal z Budikovian a tým by sa aj vnieslo svetlo do tohto príbehu.
Z Budikovian pochádzala tiež 18-ročná Margita Istvánová, ktorá si na svoje živobytie zarábala ako slúžka. Pokiaľ boli obaja z jednej obce, tak mali možnosť zoznámiť sa. Ak by bol Ján Žorna zo Štítnika, tak sa museli niekde stretnúť a medzi dvojicou mladých ľudí preskočila povestná iskra.
Článok pokračuje pod reklamou
Začali spolu chodiť, ale okolnosti im príliš nepriali. Rodičia ani jedného z nich neboli nadšení výberom ich životného partnera. Nezostávalo im teda nič iné, len sa stretávať potajomky a dúfať, že časom sa všetko dá do poriadku a nejako sa to utrasie.
Chodili spolu už pol roka a situácia stále zostávala nemennou, ich rodičia boli neoblomní. Za miesto svojho stretávania si mladý pár zvolil bližšie neurčený hotel v Rimavskej Sobote. Ján na dôkaz svojej lásky kúpil Margite snubný prsteň a ona ho s radosťou prijala. Samozrejmosťou bolo, že ju Ján touto cestou priamo požiadal o ruku a Margita súhlasila. Začali tak spriadať plány na svadbu a plánovať tiež spoločnú cestu životom.
Zrazu sa z ničoho nič situácia zmenila a Margita vrátila späť svoj snubný prsteň. Na scéne sa objavil nejaký neznámy mládenec, za ktorým ona utekala. Jej city boli príliš roztrieštené a sama nevedela, čo vlastne chce. Niečo ju ťahalo späť k Jánovi, ktorého ešte stále milovala a niečo ju hnalo od neho preč, za niekým iným.
Napokon sa zdalo, že sa situácia predsa len vráti do normálu a opäť prijala snubný prsteň od Jána. Pár sa dal znovu dohromady a mohla to byť len drobná škvrna v ich ďalšom vzťahu. Idylka príliš dlho nevydržala a Margitu jej neposedná krv hnala za inými chlapmi a opäť vrátila snubný prsteň.
Tento divoký kolotoč už Ján Žorna ťažko zvládal, miloval svoju partnerku, ale jeho hrdosť chlapa bola po tých úderoch veľmi otrasená. Urobil posledný pokus a 30. 3. 1928 pozval Margitu na stretnutie do Rimavskej Soboty. Nepodarilo sa zistiť, že v ktorom hoteli sa stretli.
Na hotelovej izbe prebehli objatia a Margita, aj keď mu do poslednej chvíle tvrdila, že ho miluje, tak aj vtedy chcela z hotela odísť, lebo na ňu čakal vonku niekto iný.
Jánovi zovrela krv v žilách a zatmelo sa mu v očiach. Vypracované svaly na rukách z ťažkej práce mäsiara, urobili smrteľné zovretie na jej krku a dielo skazy dokonal mäsiarsky nôž. Keď stisk rúk povolil, tak sa na zem zošuchlo už len bezduché telo mladej ženy.
Ján Žorna svoj skutok netajil a tak rýchlo putoval za asistencie četníkov do vyšetrovacej väzby. Keďže prípad bol úplne jasný, necelý mesiac po vražde 20. 4. 1928 sa v Rimavskej Sobote konal súd. Obhajca Dr. Weinberger vo svojej reči odôvodňoval psychologické rozpoloženie svojho klienta počas vraždy.
Obhajobu zvládol dobre a tak porota síce uznala Jána Žornu za vinného z usmrtenia človeka bez vopred uváženého úmyslu, ktorý spáchal v silnom duševnom rozpoložení, ale navrhovala nízky trest. Predseda senátu Dr. Ličko vyniesol verdikt, ktorým vymeral trest odňatia slobody v trvaní piatich rokov. Prokurátor bol s rozsudkom spokojný a obhajca tiež, preto nadobudol okamžitú právoplatnosť.
Ján Žorna bol prevezený na výkon trestu do väznice v Leopoldove. Keďže sa počas prvých troch rokov správal slušne a nemal na svojom konte ani jeden disciplinárny prehrešok, bol počas leta roku 1931 podmienečne prepustený na slobodu. Jeho prvé kroky údajne viedli do Budikovian.
Zdroje:
Gemer – Malohont zo dňa 28. 4. 1928
Gömör zo dňa 30. 8. 1931
Autor:
Vladimír Gondáš
