Echoviny.sk – regionálne spravodajstvo | Regionálne správy | Hnúšťa | Tisovec | Revúca | Klenovec | Hrachovo | Kokava nad Rimavicou
Dátum Dnes je: 20. septembra 2019

Pri lipe v sedle Zbojská sa kedysi schádzali zbojníci z družiny Jakuba Surovca

3. apríla 2019 | Komentáre: 0 |

Podľa legendy sa pri nej v 18. storočí schádzali zbojníci z družiny Jakuba Surovca, o takmer tri storočia neskôr v jej bezprostrednom okolí vyrástol areál so salašom, turistickými službami a informačným centrom. Lipa malolistá v sedle Zbojská medzi Tisovcom a Breznom, o ktorej je reč, má naozaj pestrú históriu, ktorú v súčasnosti pripomína pamätná tabuľa pri jej kmeni.

„Útočiskom zbojníkov bývali aj salaše v sedle Zbojská, kde oddychovali pod lipou, ktorá dodnes rastie pri salaši. Preto sme naše zariadenie pomenovali Zbojníckym dvorom,“ uvádza časť povesti o zbojníkovi salaš na svojej internetovej stránke.

Jakub Surovec sa narodil v roku 1715 v Hámri, miestnej časti Tisovca v Rimavskosobotskom okrese. Podľa slov primátorky Ireny Milecovej patrí Surovcova lipa k najvýznamnejším stromom v katastri mesta, o samotnom zbojníkovi však v Tisovci povesti príliš nekolujú. Ako dodáva, môže to byť spôsobené aj tým, že podstatnú časť života strávil mimo mesta – v okolitých horách, ale i vo vzdialenejších regiónoch.

„Surovca si prisvojovali aj iní, lebo lúpil nielen tu v okolí, ale presúval sa aj inde. Hovorí sa však, že na Zbojskej naozaj boli zbojníci, keďže tam bol priechod z Gemera do Horehronia, a tam vyvíjali svoju činnosť,“ uviedla primátorka. Príbeh Jakuba Surovca je podľa nej zaujímavou legendou, ktorá môže napomôcť rozvoju cestovného ruchu v regióne. „Vždy hovorím, že toto sú veci, na ktorých sa dá stavať,“ podotkla Milecová.

Krátky zbojnícky život

Životný príbeh a zbojnícka „kariéra“ Surovca netrvali dlho. Ako uvádza historik Michal Ďurčo v 10. ročníku zborníka Gemer-Malohont, jeho družina sa začala formovať okolo roku 1739. „V roku 1740 podnikla lúpežnú cestu na Oravu, ale už skoro po jej návrate urobila zvolenská župa kroky na jej likvidáciu,“ priblížil Ďurčo s tým, že viacerí členovia družiny boli následne zlapaní.

Onedlho tento osud postretol aj samotného veliteľa. „V noci na 16. septembra 1740 chytili breznianski drábi v krčme na Polhore (dedina Polhora vtedy ešte nejestvovala) Jakuba Surovca – hajtmana deväťčlennej zbojníckej skupiny a jeho spolutovariša Tomáša Greguša, rodáka z Kubách (dnešné Spišské Bystré),“ uvádza František Kreutz v knihe Zbojstvá Jakuba Surovca. O pár týždňov neskôr, 11. novembra toho istého roku, Surovca po výsluchu a mučení popravili na šibeničnom vrchu Viselnice pri Brezne.

Lipy rastú v lokalitách až do 900 metrov n. m.

To, či sa družina zbojníka Surovca skutočne stretávala pri lipe na Zbojskej, alebo ide len o povesť, už zrejme navždy zostane tajomstvom. Podľa slov biologičky Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote Moniky Gálffyovej však v prípade uvedenej lipy ide o veľký exemplár, ktorý skutočne mohol rásť už za života zbojníka. Doplnila tiež, že lipe malolistej neprekáža ani vyššia nadmorská výška, ktorá v sedle Zbojská presahuje 700 metrov nad morom.

„Pri týchto stromoch je dôležitá hlavne pôda. Obľubujú sutinové pôdy, pretože inak nemajú šancu v konkurencii s inými stromami. Čo sa týka nadmorskej výšky, bez problémov rastú v lokalitách do 900 metrov,“ objasnila biologička.

Podobné alebo súvisiace články:

Zdroj: TASR

V rámci udržania slušnosti a dodržiavania zákonov SR je diskusia moderovaná. Po odoslaní Vášho príspevku ho potvrdí jeden z moderátorov diskusií okamžite, ako bude online a príspevok sa zobrazí ostatným užívateľom. Viac sa dozviete v sekcii „Publikačné pravidlá“.

PRIDAŤ KOMENTÁR



* povinná položka

 znakov k dispozícii
Captcha loading...

POSLEDNÉ ČLÁNKY V KATEGÓRII
Facebook

Posledné komentáre
Reklama_x

autodielyonline24.sk

REKLAMA