Echoviny.sk – regionálne spravodajstvo | Regionálne správy | Hnúšťa | Tisovec | Revúca | Klenovec | Hrachovo | Kokava nad Rimavicou
Dátum Dnes je: 11. augusta 2020

Migaľová uzavrela súťažnú volejbalovú kapitolu

23. augusta 2012 | Komentáre: 1 |

Veľký hráčsky potenciál Hnúšťanky Eriky Migaľovej zostal nevyužitý.

Erika Migaľová patrila nesporne medzi najtalentovanejšie volejbalistky, ktoré v ostatnom desaťročí hrávali v Iskre Hnúšťa. Už dve sezóny sa však volejbalu nikde aktívne nevenuje. Návrat na palubovku podľa jej slov určite ani neplánuje. „Pochybujem, že sa ešte niekedy súťažne zapojím do volejbalového diania ako hráčka,“ uviedla pre Echoviny.sk dvadsaťjedenročná Erika, ktorá študuje na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, a to konkrétne na Prírodovedeckej fakulte odbor biológia.

Výkonmi dokázala zaujať. „Motivácia mi nikdy nechýbala, vždy som volejbal rada hrávala. A aj keby ma v súčasnosti malo čo motivovať, súťažne ho však už nezačnem hrať. Láka ma volejbal ako taký. Podľa mňa je to najkrajší šport a hrať extraligu by bola určite krásna skúsenosť. Ale mňa to bavilo skôr rekreačne. Spoznala som zásluhou volejbalu mnoho ľudí, precestovala som so spoluhráčkami kus Slovenska a možno teda aj trochu viac. Dovolím si povedať, že ma to bavilo hlavne kvôli tej volejbalovej rodine. S niekoľkými dievčatami som tam vyrástla a väčšinu času sme tak vďaka tomuto športu spolu trávili niekde na spacákoch v telocvični. Dnes by som sa už k nim nevrátila, každá sme inde, máme iné ambície a plány do života, takže pre mňa je to uzavretá kapitola,“ hovorí Erika Migaľová. „Súťažnú volejbalovú kapitolu som uzavrela. Ale inak dúfam, že sa raz za čas k volejbalu dostanem. Samozrejme, že len tak tréningovo,“ dodala jedným dychom.

Odchovankyňa VK Iskra hrávala v hnúšťanskom drese aj prvú ligu žien. Mala pritom veľmi dobré predpoklady, aby pôsobila aj na extraligových palubovkách. „Možno nejaká moja malá časť ľutuje, že som si extraligu nezahrala, ale vždy som mala iné plány a vízie do budúcnosti. Vybrala som si, takže už dávno sa tejto mojej malej časti nevenujem,“ reaguje Migaľová. Hráčku jej formátu by chceli mať vo svojich družstvách viacerí tréneri. Využila podľa seba potenciál, ktorý mala? „Keď rozmýšľam v súvislosti s extraligou, tak som ho nevyužila, pretože verím, že by som účinkovanie v nej zvládla a verili mi aj iní,“ odvetila.

V metropole východného Slovenska sú dva prvoligové volejbalové kluby. Erika priznala, že boli snahy angažovať ju. „No striktne som to odmietla. Strašne ma tešilo hrať za Hnúšťu, lebo sme boli úžasný kolektív. Mala som úžasných trénerov, všetci sme sa dokonale poznali. Vedenie klubu pre nás robilo, čo mohlo. A práve toto všetko bolo najlepšie na volejbale, okrem športu samotného. A neviem, ako by som si na to zvykla v Košiciach. Na mieste, kde by to už pre mňa nemalo taký význam“.

Študentka Migaľová pracuje na bakalárskej práci. „V podstate som v praxi od prvého ročníka, lebo väčšinu hodín sme v laboratóriu. Keďže teraz píšem bakalársku prácu, budem v labáku asi častejšie, ale mne to len vyhovuje, lebo kvôli tomu ma to celé baví,“ konštatuje. Po treťom ročníku bude pokračovať v štúdiu odboru genetika a molekulová cytológia. Ako Erika prezradila, toto leto ju trochu chytila za srdce turistika.

Zdroj: Echoviny.sk, foto: archív E. Migaľovej

Podobné alebo súvisiace články:

Zdroj:


V rámci udržania slušnosti a dodržiavania zákonov SR je diskusia moderovaná. Po odoslaní Vášho príspevku ho potvrdí jeden z moderátorov diskusií okamžite, ako bude online a príspevok sa zobrazí ostatným užívateľom. Viac sa dozviete v sekcii „Pravidlá prispievania“.

DISKUSIA K ČLÁNKU
  1. Autor:  Eva Bábelová | 24. augusta 2012 | 14:48 | 14:48

    Prečítala som si článok Eriky Migaľovej, podľa mňa taká hráčka ako ona to len tak „zavesí šport na klinec“, doporučujem Erika venujem sa ďalej volejbalu, lebo len po rokoch spoznáš čo Ti dal šport. Plne s Tebou súhlasim, že hrať za Hnúšťu sú už len spomienky. Ja som hrávala kedysi volejbal o tom by vedel p. Š.Bukviar a potom som sa dala na kolky (nielen ja ale v Hnúšti už nebolo ženské družstvo tak sme začali hrať kolky), precestovala som kúsok Slovenska, ale nikdy som neobanovala, že som sa venovala športu a stále spomínam na Hnúšťu, kde som tie základy a kladný vzťah k športu získala. Žiaľ situácia na Slovensku je taká aká je a tiež smerom k športu, ale kto chce a ho to baví, tak nieto tej prekážky a treba ísť za svojím cieľom. Podľa mňa šport Ti dá veľa.. teta zo základnej školy

    [Reagovať]

PRIDAŤ KOMENTÁR



* povinná položka

 znakov k dispozícii


POSLEDNÉ ČLÁNKY V KATEGÓRII
Facebook

Posledné komentáre
Reklama_x

autodielyonline24.sk

REKLAMA