Echoviny.sk – regionálne spravodajstvo | Regionálne správy | Hnúšťa | Tisovec | Revúca | Klenovec | Hrachovo | Kokava nad Rimavicou
Dátum Dnes je: 25. mája 2020

Lehota n. Rimavicou: Obec vznikla spojením dvoch blízkych dedín

27. októbra 2016 | Komentáre: 0 |

Dedinka Lehota nad Rimavicou oficiálne existuje od roku 1957, kedy vznikla spojením dvoch blízkych dedín, Rimavskej Lehoty a Rimavice. Jej skutočná história je však oveľa staršia, pretože podľa slov starostu Ivana Antala sa tieto dve dediny spomínajú už v stredoveku.
lehota1„Obec Rimavica sa datuje od roku 1267 a spomína sa pod rôznymi názvami – Rymouch, Rymocha, Rymawica a po maďarsky Rimócza. Rimavská Lehota sa spomína, hoci to nie je úplne overené, od roku 1341 ako Mortunlehotaya či Mortunspanlehotaya. V novodobejších prameňoch je uvádzaná ako Lehota, Rima-Lehota alebo Rymawska Lhota,“ priblížil najstaršie zmienky o pôvodných obciach starosta.

O spojení dedín podľa jeho slov zrejme rozhodla ich blízkosť, keďže sú vzdialené len niekoľko stoviek metrov a delí ich iba riečka Rimavica. „V katastri sa však dodnes uvádzajú dva názvy, Rimavica aj Rimavská Lehota,“ dodal.

Ako uvádza historik Leon Sokolovský v knihe Stručné dejiny Malohontu do roku 1803, podľa údajov z literatúry vznikla Rimavská Lehota niekedy v prvej polovici 14. storočia v staršom chotári Rimavice. „Ak sa názvy Mortunlehotaya a Mortunspanlehotaya vzťahujú na ňu, potom dokladajú nielen to, že dedina bola na určitý čas (lehotu) oslobodená od poddanských daní a dávok, ale aj to, že jej zakladateľom – šoltýsom bol nejaký špán, teda zemepanský správca menom Martin,“ dodáva v knihe historik.

Obyvateľstvo pôvodných obcí sa v minulosti živilo kováčstvom, kolárstvom, baníctvom či pálením drevného uhlia. „Pestoval sa tu aj ľan, o čom svedčí napríklad jeden miestny názov Konopnice. Poľnohospodárstvu sa však v tejto podhorskej oblasti až tak nedarilo, keďže pôda v okolí nebola úrodná. Dôraz bol preto kladený skôr na živočíšnu výrobu,“ povedal Antal.

Zlú pôdu a slabé výnosy spomína v roku 1926 i vtedajší kronikár obce, učiteľ Ján Dominik. „Polia sú väčšinou pieskovité a skalnisté, ornica plytká, pluhy sa veľmi derú. Keď klas vydá päť až osem zŕn, je veľmi dobrý rok, vše dá len dve až tri zrná,“ uvádza vo vtedajšej kronike s tým, že jedným z dôsledkov bol i odchod živiteľov rodín do zahraničia. „Deviati odišli do USA, dvaja do Kanady a traja do Argentíny,“ dopĺňa kronikár.

Počet obyvateľov každej z obcí sa pri jednotlivých sčítaniach od roku 1869 po rok 1948 pohyboval medzi dvoma až štyrmi stovkami. Pri prvom sčítaní po zlúčení, v roku 1961, bol počet obyvateľov Lehoty nad Rimavicou 516, od tej doby postupne klesal. V roku 1970 žilo v dedine 486 ľudí a o desať rokov neskôr ich bolo 405.

Jedným z najvýznamnejších rodákov je Ján Ďurovič, ktorý sa v obci narodil v roku 1894. Po štúdiách v Rimavskej Sobote, Prešove, Prahe, Berlíne a Lipsku pôsobil ako evanjelický kaplán v Martine a Hybiach, neskôr ako farár vo Važci a Skalici. Bol prekladateľom z nemčiny, publikoval príspevky k životopisom Jána a Sama Chalupku, Daniela Licharda a iných národovcov. Ako redaktor prispieval do novín a časopisov Nový rod, Slovenské pomedzie a ďalších. Zomrel v roku 1955 v Skalici, kde má na budove fary pamätnú tabuľu.

V obci tiež istý čas žila dcéra známeho spisovateľa Ľudovíta Kubániho, autora diel Valgatha, Mendík či Čierne a biele šaty. Pochovaná je na miestnom cintoríne.

Podobné alebo súvisiace články:

Zdroj: TASR, foto: e-obce.sk


V rámci udržania slušnosti a dodržiavania zákonov SR je diskusia moderovaná. Po odoslaní Vášho príspevku ho potvrdí jeden z moderátorov diskusií okamžite, ako bude online a príspevok sa zobrazí ostatným užívateľom. Viac sa dozviete v sekcii „Pravidlá prispievania“.

PRIDAŤ KOMENTÁR



* povinná položka

 znakov k dispozícii


POSLEDNÉ ČLÁNKY V KATEGÓRII
Facebook

Posledné komentáre
Reklama_x

autodielyonline24.sk

REKLAMA