Echoviny.sk – regionálne spravodajstvo | Regionálne správy | Hnúšťa | Tisovec | Revúca | Klenovec | Hrachovo | Kokava nad Rimavicou
Dátum Dnes je: 24. apríla 2019

Pred 190 rokmi sa narodil slovenský básnik Ján Botto

27. januára 2019 | Komentáre: 0 |

Motív vzbury proti utrpeniu, neľudskosti a neslobode nachádzame v slovenskej literatúre romantizmu v diele Jána Bottu.

Patrí popri Samovi Chalupkovi, Andrejovi Sládkovičovi a Jankovi Kráľovi medzi našich najtalentovanejších básnikov. V nedeľu 27. januára uplynulo 190 rokov od narodenia poeta.

Svetozár Hurban Vajanský o ňom napísal: „U Bottu nebolo žiadnych periód vývinu: on bol hneď s prvou svojou tvorbou dokonalý, zakončený a vyvinutý.“

Bol najmladším štúrovským básnikom. S myšlienkami bratislavskej mládeže sa stretol počas štúdia v Levoči. Zapojil sa do národného kultúrneho života, bol spoluzakladateľom Matice slovenskej (MS), členom jej literárneho odboru a patrónom slovenského gymnázia v Revúcej.

Ján Botto sa narodil 27. januára 1829 vo Vyšnom Skálniku neďaleko Rimavskej Soboty. Študoval v Ožďanoch a od roku 1843 na evanjelickom lýceu v Levoči. Zememeračskému inžinierstvu sa venoval na polytechnickej škole v Budapešti. Ako zememerač pôsobil v Martine, Tisovci, Banskej Štiavnici a v Banskej Bystrici.

Botto čerpal z ľudovej poézie a využíval jej obraznosť a symboliku. Obraz súčasného života premietal do alegorického sveta povestí. Národne utláčané Slovensko popisoval ako zakliatu krajinu, ktorú má oslobodiť rozprávkový hrdina (epické skladby Svetský víťaz 1846, Poklad Tatier 1850).

Ľudové motívy i výrazové prostriedky využíval aj v baladách (Žltá ľalia, Margita a Besná) a vo veršovaných povestiach (Báj na Dunaji, Báj Maginhradu, Báj Turca a iné). Jeho vrcholným dielom je básnická skladba Smrť Jánošíkova (1862) skladajúca sa z deviatich spevov – relatívne samostatných celkov. V každom z nich je hlavný hrdina zobrazený z iného zorného uhla.

Ján Botto písal aj vlastenecké a príležitostné básne, reagoval nimi na dôležité udalosti v národnom živote. Vzdal v nich hold významným osobnostiam národnej kultúry – Jánovi Kollárovi a Andrejovi Sládkovičovi. Prekladal zo slovanskej poézie (Adam Mickiewicz, Alexej Stepanovič Chomiakov) a z maďarčiny (Sándor Petöfi). Publikoval v časopisoch Sokol, Orol, aj v almanachu Lipa.

Básnik zomrel náhle 28. apríla 1881 vo veku 52 rokov v Banskej Bystrici. Stalo sa tak necelý rok po súbornom vydaní celoživotnej tvorby, ktoré pod názvom Spevy Jána Bottu (1880) vyšlo v Prahe ako prvý zväzok Knihovny československej. Posmrtne mu vyšla dramatická skladba Čachtická pani (knižne v roku 1978).

Podobné alebo súvisiace články:

Zdroj: TASR

V rámci udržania slušnosti a dodržiavania zákonov SR je diskusia moderovaná. Po odoslaní Vášho príspevku ho potvrdí jeden z moderátorov diskusií okamžite, ako bude online a príspevok sa zobrazí ostatným užívateľom. Viac sa dozviete v sekcii „Publikačné pravidlá“.

PRIDAŤ KOMENTÁR



* povinná položka

 znakov k dispozícii
Captcha loading...

POSLEDNÉ ČLÁNKY V KATEGÓRII
Facebook

Posledné komentáre
Reklama_x

autodielyonline24.sk

REKLAMA