Echoviny.sk – regionálne spravodajstvo | Regionálne správy | Hnúšťa | Tisovec | Revúca | Klenovec | Hrachovo | Kokava nad Rimavicou
Dátum Dnes je: 28. januára 2021

Štedrý večer sa kedysi nazýval Dohviezdnym, Vianoce boli Kračún

24. decembra 2020 | Komentáre: 0 |

Vianočné sviatky sa na území regiónu Gemer-Malohont kedysi volali inak. Štedrý večer ľudia nazývali Dohviezdnym večerom a samotné Vianoce boli označované ako Kračún či Krašún. Informovala o tom Stanislava Zvarová, odborná pracovníčka pre folklór Gemersko-malohontského osvetového strediska.

„Názov Krašún siaha do obdobia slávenia zimného slnovratu u Slovanov. V publikácii Rok vo zvykoch nášho ľudu, ktorej autorkou je Emília Horváthová, sa píše, že k najbohatším, najzaujímavejším, ale aj najkomplikovanejším patria určite zvyky medzi Vianocami a Novým rokom. V širokej palete týchto obradov nachádzame ako najstaršie prvky solárneho kultu,“ ozrejmila Zvarová.

Ako ďalej z publikácie citovala, zvyky spojené s vítaním znovurodiaceho sa slnka boli v tradícii európskych národov natoľko zakorenené, že vo štvrtom storočí cirkev presunula výročný deň narodenia Ježiša Krista na 25. december, ktorý bol dovtedy oslavovaný ako deň renesancie Slnka. Kult kresťanského božstva mal nahradiť starší pohanský kult a s ním súčasne aj všetky sprievodné úkony a predstavy.

Viacero názvov Vianoc

Medzi ďalšie názvy týchto sviatkov patrili pomenovania ako Badňak, Posviat hvizdy, Pôstny večer, Svätý večer, Vilija, ale aj Dohviezdny deň či Pôstny deň. Zaujímavý pohľad na Vianoce v našom regióne, konkrétne v dedinke Drienčany, ponúka Ján Čajak, nevlastný syn Pavla Dobšinského, vo svojom diele Vianočné dojmy:

Svätvečer, alebo Dohviezdny večer bol v Drienčanoch úchvatne svätený. Keď sa zmrklo, všetky tri zvony sa ohlásili a volali ľud do chrámu. Onedlho sme videli vo výklenku fary, ako sa množstvo drobných svetielok pohybuje pod nami v dedine a blíži sa a vystupuje k nám.

Onedlho sme počuli šumot hovoru blížiaceho sa ľudu s lampášmi, a vržďanie snehu pod jeho pätami. — Tam pod nami pohyblivé svetielka, ako svätojánske mušky, nad nami zase v čistom studenom vzduchu jagali sa hviezdy. Ešte pred chvíľkou tmavé obloky chrámu boli ožiarené množstvom zapálených sviec a onedlho zaznel organ a za ním dojímavý spev ľudu. Aj my sme všetci pospiechali do kostola.

Ak dojme bohoslužba človeka, tak zaiste stane sa to v Svätvečer. Sviatočná, neobyčajná náladu ťa zasiahne nielen pri pohľade na osvetlený a ľudom nabitý chrám, ale hlavne pri počutí toho z hlbín srdca a duše pošlého spevu, ktorý rozlieha sa okolo teba, oblieva ťa a roztápa dušu tvoju, takže ani nezvieš, len keď sa i ona zohreje, rozzuní a slza dojatia i pocitu velebnosti zaihrá ti v očiach. Ach, blahoslavené dojmy a blahoslavená doba!

Vrchol služieb božích bol, keď vystúpil pred oltár otec Dobšinský, aby prečítal miesto kázne príležitostné, ním napísané verše. Vždy boli citné i miestne, takže sme ich všetci rozumeli, a všetci mladí i starí kochali sme sa v ich prednesení.

Po bohoslužbe čakal nás vianočný stromček, osvetlený sviečočkami. Na ňom boli pozlátené orechy a jabĺčka (ani na rozprávkovom Beroninom strome), medovníky, cukríky, hračky a nejaká knižočka. Kým som bol malým, nevedel som si vysvetliť, kde sa vzal stromček u nás, lebo otec to vedel tak zariadiť, že sme pevne verili, že nám ho sám Ježiško doniesol, kým sme boli v kostole.

Radosť pri pohľade na stromček je veliká. A keď boli donesené ešte zvláštne vianočné jedlá k večeri na stôl, ako opekance s medom, potom ovocie a pri ňom rozličné zvyky a povery, kdeže by sa chlapec necítil uveličene!

Ale opravdivý Svätvečer sa len potom začínal. Len čo sme sa navečerali, už prišli k nám ľudia, žeby im otec dovolil na veži spievať a zvoniť. Onedlho bola veža osvetlená, lebo každý so sebou niesol lampáš, a zaznel nábožný spev:

Zlatého slunce krásny běh
již došel cíle svého,
již se chýlí svět na nocleh:
duše, čiň, co slušného,
k dveřím nebe se měj
a písničky zpívej,
oči, srdce, smysly k svému
zdvihni Otci nebeskému.

Spev sa rozliehal v tichej noci ponad dedinu, až zanikol tam niekde v doline, alebo rozplynul sa na úbočiach blízkych pahorkov. Z dediny bolo počuť častý výstrel z pušky alebo z pištole. Za každým odspievaným veršom chorála zazvonili na všetkých zvonoch a zavznel zase spev. Po večernej piesni zaspievali utešený hymnus Tranovského:

Procíťtež! Hlas k nám svůj množí
strážní s nebe, na rozkaz Boží:
procíť, o Jeruzaleme!

Podobné alebo súvisiace články:

Zdroj: Foto: ilustračné, Pixabay.com


V rámci udržania slušnosti a dodržiavania zákonov SR je diskusia moderovaná. Po odoslaní Vášho príspevku ho potvrdí jeden z moderátorov diskusií okamžite, ako bude online a príspevok sa zobrazí ostatným užívateľom. Viac sa dozviete v sekcii „Pravidlá prispievania“.

PRIDAŤ KOMENTÁR



* povinná položka

 znakov k dispozícii


POSLEDNÉ ČLÁNKY V KATEGÓRII
Facebook

Posledné komentáre
Reklama_x

REKLAMA