Echoviny.sk – regionálne spravodajstvo | Regionálne správy | Hnúšťa | Tisovec | Revúca | Klenovec | Hrachovo | Kokava nad Rimavicou
Dátum Dnes je: 19. novembra 2019

Na Gemeri sa ťažil aj grafit, spomínajú sa hlavne ložiská na Príboji

28. októbra 2019 | Komentáre: 0 |

Hoci je Gemer známy predovšetkým ťažbou železnej rudy, magnezitu a mastenca, v minulosti tu boli pokusy začať s dolovaním aj iných nerastov. Napríklad začiatok 20. storočia priniesol v regióne záujem o grafit.

Jeho ložiská boli zistené hlavne na Príboji v Rimavských Zalužanoch, Ratkovej, Kyjaticiach alebo pri Ostranoch. Ťažba grafitu však nie je tak popísaná, ako napríklad mastenca či magnezitu. Našej redakcii sa podarilo v spolupráci s Gemersko-malohontským múzeom a nadšencom pre baníctvo Marekom Mičíkom získať pár detailov o jeho ťažbe.

Meter grafitu nad Zalužanmi

O ložiskách na Príboji sa píše v správe, ktorú vypracoval banský podnikateľ zo Štítnika E. H. Barber v roku 1901. Prví, kto objavili grafit na Príboji, boli Dr. Grundmann a náčelník železničnej stanice v Rimavskej Bani Gejza Lintner. Tí zistili, že sa nad Rimavskými Zalužanmi nachádza jeden meter hrubá grafitová vrstva. Z tohto veľkého ložiska grafitu viedli dva východy; jeden bol práve na Príboji, druhý v neďalekej Kocihe.

Grafit bol výbornej kvality, bol primerane mastný. Aj keď bol akostný, v Uhorsku príliš nenašiel svoje využitie. Záujem oň prejavila len jedna spoločnosť z Budapešti. Z domácich podnikateľov oň mal najväčší záujem Vojtech Ráztocký z Hnúšte. Aj keď bol objaviteľom mastencovo – magnezitových ložísk na okraji rodného mesta, zameriaval sa taktiež na tento menej známy grafit.

Vagón grafitu za 360 až 1000 korún

Zaujímavosťou tejto témy môžu byť napríklad i náklady spojené s dobývaním grafitu. Každá dnes aj zanedbateľná položka musela byť v tej dobe podrobne zapísaná. Napríklad také ostrenie náradia stálo 7 korún, svietivo sa pohybovalo vo výške šiestich korún. Predajná cena za jeden vagón grafitu v Rimavskej Bani bola od 360 – 400 korún, pri lepšej kvalite minerálu sa suma mohla vyšplhať až ku tisícke.

Približne v 20. rokoch 20. storočia sa zameranie na ťažbu grafitu premiestnilo do regiónu Malohont. Išlo o lokality Veľkej Suchej a Hrnčiarskej Vsi. Ako čas plynul, podnikatelia postupne už nenašli ekonomické dôvody na pokračovanie v ťažbe a tak v roku 1927 už nefungovala ani jedna grafitová baňa na území Gemera-Malohontu. Skončila sa tak 26-ročná éra ťažby tohto nerastu v našom kraji.

POZRITE SI 3D MODEL BANE NA GRAFIT MEDZI RIMAVSKÝM BREZOVOM A RIMAVSKOU BAŇOU:

 

Podobné alebo súvisiace články:

Zdroj: GMM, Marek Mičík; Foto: archív M. Mičíka

V rámci udržania slušnosti a dodržiavania zákonov SR je diskusia moderovaná. Po odoslaní Vášho príspevku ho potvrdí jeden z moderátorov diskusií okamžite, ako bude online a príspevok sa zobrazí ostatným užívateľom. Viac sa dozviete v sekcii „Publikačné pravidlá“.

PRIDAŤ KOMENTÁR



* povinná položka

 znakov k dispozícii
Captcha loading...

POSLEDNÉ ČLÁNKY V KATEGÓRII
Facebook

Posledné komentáre
Reklama_x

autodielyonline24.sk

REKLAMA