Rozhovor: Tento kraj mi prirástol k srdcu...

1. mája 2018 | 18:05 |  |  |

ARCHEOLÓG V. FURMÁNEK: Tento kraj mi prirástol k srdcu, osobne aj profesne. Narodil sa síce na Morave, ale náš kraj pozná, akoby sa tu narodil. Nečudo, ved sa sem vracal dlhé roky, počas ktorých na juhu stredného Slovenska zrealizoval viac ako desať archeologických výskumov – napríklad v blízkych Kyjaticiach, ale aj vo Včelinciach, Tornali, Radzovciach, či Ratke, Drni a Starej Bašte.

Hovoríme o jednom z našich popredných archeológov - Václavovi Furmánkovi z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorému podľa jeho vlastných slov tunajší kraj prirástol k srdcu.

„Vždy som mal rád hory. Roviny ma nikdy nelákali. Tento kraj je veľmi pekný, hornatý a pripomína mi Hanú na Morave. Okrem toho mám ešte jeden dôvod -  nejako tu stále trochu prežíva také to ‘češstvo‘. Poznám tu napríklad dosť ľudí, ktorí majú českých predkov,“ vysvetlil Furmánek, podľa ktorého sa na tejto skutočnosti podpísali okrem iného dve prisťahovalecké vlny z Čiech – v husitskom období a v časoch po bitke na Bielej hore.

Archeológove široké znalosti nášho regiónu v jednom rozhovore potvrdil aj jeho kamarát, spisovateľ Pavel Dvořák, s ktorým spolupracoval na viacerých projektoch. Furmánek podľa neho napríklad vždy vedel aj taký detail, v ktorej reštaurácii v našom kraji varia najchutnejšie držky. Výbornú miestnu znalosť potvrdzuje aj samotný archeológ dvomi úsmevnými príhodami.

„Spomínam si na na jednu kuriozitu, keď sme tu na Teplom Vrchu - Drienku mali  v 90. rokoch vedeckú konferenciu o období popolnicových polí. Keď sme čakali na autobus, vyšli sme pred hotel, odkiaľ je krásny výhľad na okolie. Tam som ostatným účastníkom vysvetľoval – pozrite sa, tam pred nami je výšinné sídlisko bukovohorskej kultúry. Naľavo vidíte Drienčany, kde sa našli dva hromadné nálezy a kde je Malá a Veľká Drienčanská jaskyňa. Tamto sú zase Dražice. Na to sa ma jeden opýtal – vy ste sa tu narodili, že to tu tak dôverne poznáte? Nie, ja som sa narodil vo Vítkoviciach v Ostrave,“ s úsmevom zalovil v pamäti archeológ.

Ďalšiu znalosť regiónu prejavil pri jednej odbornej exkurzii po prírodných zaujímavostiach a gotických kostoloch Gemera. „Šli sme autobusom a ja som vodiča navádzal, kade má ísť, aby sme sa do cieľa dostali najrýchlejšie. Samozrejme, s ním a so slovenskými účastníkmi som sa rozprával po slovensky, s Čechmi, ktorí tiež boli na exkurzii, zase po česky. Jeden z nich sa napokon kolegu opýtal – co je to zač,  ten Furmánek? Mluví česky i slovensky a cestu zná lépe nežli místní profesionální řidič autobusu!“ smeje sa Furmánek.

Vďaka dlhoročnej znalosti regiónu však vníma aj negatívne zmeny, ku ktorým došlo v priebehu rokov. „Napríklad maličká dedina Babinec – kedysi tam bolo ovocinárstvo, teraz je to spustnuté. Družstvá sú zničené, ovčie stáda zdecimované,“ podotkol.

Civilizačné centrum pravekej Európy

Náš región ho okrem osobnej roviny zaujíma aj z odborného hľadiska. Zdôrazňuje, že bol jedným z civilizačných centier pravekej Európy, v období približne od roku 1500 pred naším letopočtom až do 8. storočia p. n. l., teda počas obdobia takzvanej pilinskej a kyjatickej kultúry, ktorá bola prvýkrát archeologicky zachytená práve v tunajších Kyjaticiach.

„Boli tu ložiská medenej rudy a veľmi rozvinuté bronziarstvo. Okolo Čučmy a Poproče sa pravdepodobne ryžoval aj cín. Na tú dobu sa tu stavali monumentálne stavby, napríklad hradiská v Širkovciach alebo Cinobani. Osídlenie počas doby bronzovej tu bolo možno hustejšie ako v stredoveku, hoci stredná dĺžka života bola nízka, 22 až 25 rokov,“ poznamenal Furmánek s tým, že takmer 50 percent populácie sa nedožilo ani 14 rokov.

Výnimočné Kyjatice

Osobité miesto v jeho profesionálnej kariére majú už spomínané Kyjatice. Nielenže tam realizoval vykopávky na pohrebisku ľudu kyjatickej kultúry, ale je i autorom projektu tamojšieho archeologického pamätníka kyjatickej kultúry. Ako sám hovorí, spomína si okrem iných ľudí na Vladimíra Furdu z Babinca, ktorý bol predsedom družstva v Kraskove.

„Keby nebolo Vlada Furdu, tak ten archeolologický výskum v Kyjaticiach nie je taký úspešný.  Pre študentov nám poskytol ubytovňu a obedy na družstve, gratis nám dával autobus. Keď sme stavali ten pamätník v Kyjaticiach, poskytol nám aj bager na výkopové práce,“ vymenoval Furdove zásluhy Furmánek.Dobre si však spomína aj svoj prvý príchod do tejto dedinky, s ktorým sa podľa jeho slov tiež spája jedna úsmevná udalosť.

„V Kyjaticiach ako prvý kopal v roku 1941 nestor slovenskej archeológie, profesor Vojtech Budinský-Krička. Bolo to však len jednu sezónu, takže pochopiteľne všetko nestihol. Ja som chcel jeho výskumy dokončiť začiatkom 80. rokov. Prišli sme teda spolu s ním do Kyjatíc a zastali pred obchodom, ktorý už dnes neexistuje. Tam sedeli na lavičkách takí čerství šesťdesiatroční dôchodcovia a popíjali pivo. Krička stiahol okno a svojím typickým úslužným spôsobom sa ich opýtal - prepytujem, páni, tu sa robil za Slovenského štátu archeologický výskum, také vykopávky, však?“ opísal príhodu Furmánek, podľa ktorého Kričkovi ujko hneď odpovedal – áno, vtedy to viedol jeden taký starý pán profesor.

„Lenže Budinský-Krička vtedy nemal ani 40 rokov. Na to Budinský vyliezol z auta a hovorí: Ja som ten profesor. Lenže dedko oponoval - ale prosím vás, pánko, čo to rozprávate, ten je už dávno na pravde božej. Krička sa na neho pozrel, vtom si na neho spomenul a hovorí – veď ty si Voliar! Dedko od prekvapenia len zahabkal - áno, áno, som!“ smeje sa archeológ dávnej príhode.

Avšak napriek tomu, že Furmánek v Kyjaticiach vykonal dôsledný výskum, jeden podstatný detail ešte len čaká na odhalenie. Archeológovia tam totiž odkryli len pohrebisko kyjatickej kultúry, ale samotná osada, ku ktorej patrilo, dodnes nie je lokalizovaná.

„Podarilo sa nám nájsť iba osadu z mladšieho obdobia. Kde bola tá staršia osada,ku ktorej prináleží pohrebisko, to zatiaľ zostáva tajomstvom. Podrobným prieskumom by sa ju však určite podarilo nájsť, nemohla stáť ďaleko od pohrebiska,“ zakončil Furmánek.

Zdieľať príspevok
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
Aktuálne
NajčítanejŠie
 
Cyklonadšencov čaká 7. ročník medzinárodného cyklomaratónu Jarná cena Ceroviny
17.apr.2024 - Pretekári sa na štart postavia opäť prvý májový deň. Ďalej...
V Rimavskej Píle zrušia materskú školu, dôvodom sú vysoké náklady a málo detí
8.apr.2024 - Dôvodom zrušenia je nízky počet detí a vysoké náklady na prevádzku. Ďalej...
Od profesionálneho pretekára k podnikateľovi: Filip Balciar otvára tretiu cyklistickú predajňu
5.apr.2024 - Bývalý pretekár v horskej a cestnej cyklistike Filip Balciar prevádzkuje momentálne dve predajne Profibikers.sk v Lučenci a v Rimavskej Sobote. Ďalej...
Pridajte sa do tímu ako web dizajnér a grafik
21.mar.2024 - Niektoré veci v živote sa naplánovať nedajú, úspech v biznise však áno, to je heslo marketingovej spoločnosti Prognessa.com Ďalej...
Skvelá pracovná príležitosť: Hľadá sa asistent/ka konateľa
21.mar.2024 - Predstav si moment, keď sa otvárajú dvere novým možnostiam a príležitostiam, ktoré môžu zmeniť tvoj život. Ďalej...

DO POZORNOSTI

Vengrín absolvoval stretnutie s ministerkou kultúry, hovorili aj o rozvoji regiónu
Jednou z hlavných tém stretnutia bola plánovaná kompletná rekonštrukcia domu Dr. Vladimíra Clementisa v Tisovci.  Ďalej...
11.apr.2024 - Jednou z hlavných tém stretnutia bola plánovaná kompletná rekonštrukcia domu Dr. Vladimíra Clementisa v Tisovci.  Ďalej...

Šport

Cyklonadšencov čaká 7. ročník medzinárodného cyklomaratónu Jarná cena Ceroviny
17.apr.2024 - Pretekári sa na štart postavia opäť prvý májový deň. Ďalej...
17.apr.2024 - Pretekári sa na štart postavia opäť prvý májový deň. Ďalej...
Hnúšťanskí a revúcki kickboxeri si z Trnavy priniesli pódiové umiestnenia
3.mar.2024 - Na tatami sa postavilo 214 súťažiacich z 32 klubov a z 3 krajín – Slovensko, Česko a Maďarsko. Ďalej...
V Seredi sa konalo prvé kolo Slovenského pohára, Krahulcová odišla so striebrom
4.sep.2023 - Uplynulú sobotu (2. septembra) sa v Seredi konalo historicky prvé kolo Slovenského pohára v cyklistickej disciplíne gravel. Ďalej...

Mesto Hnúšťa aktualizovalo otváracie hodiny kúpaliska

15.aug.2023 - Letné počasie nám ešte ale nepovedalo posledné slovo a bazény môžete stále využiť. Ďalej...

Hnúšťanskí taekwondisti si z pobrežia Balatonu priniesli zlato, striebro, aj víťazný pohár

28.jún.2023 - Na pobreží Balatonu sa konal 2. ročník medzinárodnej súťaže Beach Poomsae 2023. Ďalej...

Medailová žatva taekwondistiek z Hnúšte: Nestratili sa v konkurencii susedných štátov

9.jún.2023 - Tie úspešne reprezentovali v poomsae klub aj mesto Hnúšťa. Ďalej...

Téma týždňa

Značka Regionálny produkt Gemer-Malohont sa rozrástla o 11 nových členov
13.dec.2023 - Oblastná organizácia cestovného ruchu GEMER prvýkrát ako koordinátor značky regionálny produkt Gemer-Malohont, udelila certifikáty novým regionálnym producentom a poskytovateľom služieb. Ďalej...

Značka Regionálny produkt Gemer-Malohont sa rozrástla o 11 nových členov

13.dec.2023 - Oblastná organizácia cestovného ruchu GEMER prvýkrát ako koordinátor značky regionálny produkt Gemer-Malohont, udelila certifikáty novým regionálnym producentom a poskytovateľom služieb. Ďalej...

REGIÓN A POLITIKA

Predčasné parlamentné voľby 2023: V okrese Poltár vyhrala jasne strana Smer - Sociálna demokracia
2.okt.2023 - Na druhom mieste skončila strana Hlas - Sociálna demokracia. Ďalej...
2.okt.2023 - Na druhom mieste skončila strana Hlas - Sociálna demokracia. Ďalej...

Rozhovor

Uvedomujem si silu získaného mandátu, hovorí nový primátor Hnúšte
6.nov.2022 - Do kandidatúry sa podľa jeho slov púšťal bez akýchkoľvek očakávaní. Ďalej...
6.nov.2022 - Do kandidatúry sa podľa jeho slov púšťal bez akýchkoľvek očakávaní. Ďalej...

Kultúra

Pripravovaná kniha odhalí najkrajšie umelecké zábery regionálnych fotografov z nášho regiónu
17.okt.2023 - Kniha Čarovná Rimavská Sobota a okolie bude plná tých najkrajších umeleckých fotografií od regionálnych fotografov na mesto Rimavská Sobota, mestá Hnúšťa a Tisovec. Ďalej...
17.okt.2023 - Kniha Čarovná Rimavská Sobota a okolie bude plná tých najkrajších umeleckých fotografií od regionálnych fotografov na mesto Rimavská Sobota, mestá Hnúšťa a Tisovec. Ďalej...

Zaujímavosti z regIónu

Korfu: Dovolenka nanajzelenšom, smaragdovom ostrove Európy
19.apr.2024 - Korfu, zelený drahokam Iónskeho mora, láka návštevníkov svojou prírodnou krásou, bohatou históriou a pohostinnosťou miestnych obyvateľov. Najzelenší strov Európy, ležiaci na hranici medzi Gréckom a Albánskom, ponúka jedinečnú kombináciu pláží s bledým pieskom, kľukatých uličiek starých mestečiek a zelených pahorkov obklopených olivovníkmi a vinicami, čo je ojedinelá kombinácia podmienok, ktoré vytvárajú ideálne prostredie vhodné na […] Ďalej...
19.apr.2024 - Korfu, zelený drahokam Iónskeho mora, láka návštevníkov svojou prírodnou krásou, bohatou históriou a pohostinnosťou miestnych obyvateľov. Najzelenší strov Európy, ležiaci na hranici medzi Gréckom a Albánskom, ponúka jedinečnú kombináciu pláží s bledým pieskom, kľukatých uličiek starých mestečiek a zelených pahorkov obklopených olivovníkmi a vinicami, čo je ojedinelá kombinácia podmienok, ktoré vytvárajú ideálne prostredie vhodné na […] Ďalej...
©2022 Gemerská mediálna spoločnosť, s.r.o., Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Akékoľvek rozmnožovanie časti alebo celku textov, fotografií, grafov akýmkoľvek spôsobom, v slovenskom, ale aj v inom jazyku bez písomného súhlasu vydavateľa je zakázané.
©2023 Gemerská mediálna spoločnosť, s.r.o., Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Akékoľvek rozmnožovanie časti alebo celku textov, fotografií, grafov akýmkoľvek spôsobom, v slovenskom, ale aj v inom jazyku bez písomného súhlasu vydavateľa je zakázané.
cross
linkedin facebook pinterest youtube rss twitter instagram facebook-blank rss-blank linkedin-blank pinterest youtube twitter instagram