Richard Bindas (39) z Tisovca žije v Spojených Arabských Emirátoch a okrem Antarktídy lieta na všetky kontinenty v spoločnosti Etihad Airways. V zime mu v arabskej krajine chýba sneh a v lete zeleň. Rozprávali sme sa s ním o lietaní, splnených snoch i rodnom Tisovci.
V ktorej krajine a v ktorom meste žiješ momentálne?
Už piaty rok pôsobím v hlavnom meste Spojených Arabských Emirátov – Abú Dhabí.
Čím si túžil byť, keď si bol dieťaťom?
Asi ako každé dieťa som každú chvíľu túžil byť niečo iné – raz som chcel byť smetiarom, potom požiarnikom, a nakoniec som si splnil svoj najväčší sen a stal som sa pilotom.
Kde si vyrástol a študoval na strednej škole?
Som z Gemera, konkrétne z Tisovca, ale skoro každé letné prázdniny som trávil v Revúcej, kde som mal starých rodičov. Strednú školu som absolvoval na Evanjelickom Gymnáziu v Tisovci, ktoré mi dalo na vtedajšiu dobu okrem iného aj dobrý základ anglického jazyka.
Ako sa chalan z Tisovca dostane na leteckú školu?
Ešte na základnej škole bolo moje hobby letecké modelárstvo a letecká história. Staval som plastikové modely a sníval o tom, aké by to bolo sedieť v reálnom lietadle a aj v ňom letieť. Keď som končil strednú školu, poslal som si prihlášku na vtedajšiu Vysokú vojenskú leteckú školu v Košiciach a na Žilinskú Univerzitu, katedru leteckej dopravy. Nakoniec som úspešne absolvoval Žilinskú Univerzitu, ktorá v tej dobe bola prakticky jediná vysoká škola na Slovensku, kde bolo možné odbor dopravný pilot študovať.
Je pravdou, že dnes sa môžu stať pilotmi najmä deti z bohatých rodín, pretože ide o finančne náročnú školu?
Čo je to bohatá rodina? Je pravda, že letecký výcvik je finančne náročnejší, ale ani moji rodičia neboli milionári. Taktiež som chodieval cez vysokoškolské prázdniny na letné brigády do USA a Anglicka a po ukončení štúdia som si zobral pôžičku na dokončenie výcviku.
Kedy si prvýkrát sedel v lietadle?
Až na vysokej škole. Bolo to po v prvom ročníku, keď sme sa so spolužiakmi rozhodli urobiť si parašutistický výcvik. Absolvovali sme dva zoskoky a odvtedy si pamätám jednu vec – nikdy nevyskakuj z lietadla za letu (smiech).
Aká bola Tvoja prvá práca po vysokej škole?
Mojou prvou prácou po skončení školy bola pozícia leteckého dispečera v leteckej spoločnosti Air Slovakia. Mal som na starosti riadenie, plánovanie a monitorovanie leteckej prevádzky danej spoločnosti. A popri tom som si ešte dokončoval pilotný preukaz dopravného lietadla.
Na akej linke lietaš teraz a kade si lietal v minulosti?
Spoločnosť Etihad Airways, pre ktorú práve lietam, lieta do približne 100 destinácií na celom svete. Takže tie destinácií sa každý mesiac striedajú a záleží od môjho rozpisu letov, na ktorom mieste ho budem tráviť. Ale môžem povedať, že okrem Antarktídy som už letel na každý kontinent.
Ako prebieha pracovný deň pilota?
Hodinu a pol pred letom sa celá posádka stretneme na brífingu a spolu si preberieme daný let – s ktorým lietadlom sa poletí, ponad aké územie, aké bude počasie počas letu a v danej destinácii, koľko paliva budeme potrebovať. Potom sa presunieme do lietadla, kde my nachystáme kokpit, letušky pripravia kabínu a potom môžu prísť cestujúci a môže sa ísť na vec.
Stihne sa pilot ísť medzi zmenami napríklad okúpať v mori, ak letí do exotickej destinácie?
Väčšina letov, ktoré lietam, trvá 7 a viac hodín a cez niekoľko rôznych časových pásiem, takže daná posádka podľa normy už nemôže letieť naspäť. Takže po pristátí ideme zvyčajne na hotel, kde máme predpísaný odpočinok. A ak nie sme kvôli časovému posunu veľmi unavení, tak sa dá okúpať aj v mori, alebo trocha spoznať dané mesto a krajinu...alebo ísť hrať golf (úsmev).
Koľko ľudí tvorí posádku lietadla?
V dopravnom lietadle posádku tvoria stále minimálne dvaja piloti a počet stewardov záleží od veľkosti lietadla, respektíve od počtu sedadiel a núdzových východov v danom lietadle. V niektorých sú iba štyria, ale napríklad v najväčšom Airbuse A380 ich môže byť až 25. Taktiež záleží na tom, aký je dlhý daný let. Do Ameriky, alebo do Austrálie lietajú dve posádky, kde jedna oddychuje a druhá pracuje a potom sa vymenia.
Ako prebieha samotný let? Koľko percent času za vás letí autopilot?
V modernom dopravnom lietadle väčšinu času za nás letí autopilot. Jednak je to menej vyčerpávajúce pre nás posádku a hlavne je to pohodlnejšie pre pasažierov, pretože autopilot dokáže oveľa jemnejšie korigovať všetky zmeny počas letu.
Čo robia piloti, ak je nastavený autopilot?
Pred každým letom sa dohodneme, ktorý z nás bude pilot letiaci a pilot neletiaci. Pilot letiaci potom robí vzlet a pristátie a počas letu kontroluje a ovláda autopilota. Pilot neletiaci komunikuje s letovými dispečermi na zemi, s ktorými sme v neustálom rádiovom spojení.
Čo je na pilotovaní najťažšie?
Najnáročnejšia časť letu je vzlet a pristátie, pretože na každú - hoci aj malú odchýlku od normálu - treba čo najrýchlejšie zareagovať, aby let mohol bezpečne pokračovať. Aj preto musíme každých 6 mesiacov absolvovať simulátor, kde dané situácie precvičujeme.
Boli situácie, keď si v kabíne cítil strach?
Každý kto tvrdí, že nemal nikdy strach, tak klame. Aby sme zvládali stresové situácie lepšie, tak každý polrok absolvujeme letový simulátor, kde precvičujeme a riešime rôzne závady, ktoré by mohli nastať počas letu.
Viete vopred, kde vás čakajú turbulencie?
Turbulenciu vo väčšine prípadov spôsobuje vertikálny pohyb vzduchu, teda hore a dole, v blízkosti mrakov a búrok. V lietadle máme meteorologický radar, ktorý nám búrkové mraky zobrazí. Takže búrkam a mrakom sa vo väčšine prípadov snažíme vyhýbať.
Čo ak za letu zlyhá motor lietadla?
No je tam stále ešte jeden. Každé lietadlo je certifikované tak, aby mohlo pokračovať v lete na jeden motor.
Koľko ton paliva žerie také lietadlo?
Airbus A330, ktorý teraz lietam má spotrebu približne 5 500 kg za hodinu.
Je pravdou, že lietadlá nelietajú plne natankované?
Do palivových nádrží Airbusu A330 sa vojde niečo cez 100 ton paliva. Ako som už spomínal, každý let je iný, letový čas medzi jednotlivými miestami je rôzny, počet cestujúcich a prepraveného nákladu sa líši. Toto všetko a mnoho ďalšieho sa musí zohľadniť pri vytvorení letového plánu, ktorý dostaneme pred každým letom a podľa toho sa rozhodneme, koľko paliva budeme tankovať.
Koľko hodín odlietaš mesačne a koľko je maximálne povolené?
V letectve je prvoradá bezpečnosť a to, koľko sa môže nalietať denne, mesačne, ale aj ročne, alebo koľko voľna musíme mať, je stanovené presne predpisom a normami. Podľa toho dostávame na začiatku každého mesiaca rozpis letov, podľa ktorého vieme koľko hodín nalietame a v ktorej destinácii ho strávime. Všeobecne je ale ročný limit pilotov ohraničený 900 hodinami. Ale máme aj spodnú hranicu, ktorá je 3 vzlety a 3 pristátia behom 90 dní.
Koľko jazykov ovládaš?
Pre nás pilotov je najdôležitejšia angličtina, v ktorej komunikujeme po celom svete. A ešte sa dohovorím aj po slovensky a trocha po nemecky.
Kam by si chcel letieť a ešte ste nemal tú možnosť?
Veľmi by som chcel, aby som mohol s terajšou leteckou spoločnosťou lietať na Slovensko. Možno to raz vyjde...
Máš nejaké obľúbené letisko, na ktoré pristávaš najradšej?
Medzi obľúbené letiská, na ktoré som pristával patria určite Maldivy, Seychely, ale aj Ženeva alebo aj Hongkong alebo Singapur.
Tvoje najobľúbenejšie miesto na svete?
Vysoké a Nízke Tatry. A je veľká škoda, že som si to uvedomil, až keď som odišiel zo Slovenska.
Ako často sa Ti darí chodiť domov do Tisovca a ako tam tráviš svoj voľný čas?
Do Tisovca sa mi podarí dostať tak trikrát za rok a toho času je tak málo, že sa stretnem s rodinou, kamarátmi a viac toho nestihnem.
Čo zo Slovenska Ti v cudzine najviac chýba a čo Ti nechýba vôbec?
Chýba mi rodina a priatelia, ale najviac asi sneh v zime a zeleň v lete. A čo mi nechýba? Možno to bude znieť tvrdo, ale nechýba mi naša typická slovenská vlastnosť – závisť.
Vnímaš nejaké pozitívne alebo negatívne zmeny od svojho odchodu z Tisovca a Gemera?
Pretože som naozaj teraz málo v Tisovci, tak jedinú zmenu, ktorú som postrehol je, že veľa mladých ľudí odišlo a stále odchádza z nášho kraja.
Chcel by si niečo odkázať čitateľom Echoviny.sk, svojim známym, priateľom a rodákom?
Ja ako chalan z malého mestečka som si splnil svoj detský sen, takže držím palce, aby ste si splnili aj vy tie vaše.
S Richardom Bindasom sa rozprával externý spolupracovník Echoviny.sk Roman Lebeda