Rozhovor: Psovod Marián z Hnúšte strážil ukrajinskú hranicu

8. augusta 2014 | 16:27 |  |  |

Mariána Sendreia (31) z Hnúšte odviala na východnú hranicu láska. Roky chytal nelegálnych migrantov spolu so svojim psom Pangusom. Dnes už posúva svoje skúsenosti ďalším policajtom.

majo - uniforma

Marián ako policajný nováčik

Pochádzaš zo starého Likiera, aké bolo detstvo na samom okraji mesta?
Krásne. Nikdy nezabudnem na našu detskú starolikiersku partiu Evka a Janko Bamburovci, Ivka Parobeková a Mišo Mišečka, na naše vystúpenia pre Červený kríž, na sánkovačky na stráni pod Sincom, či vozenie sa na káre a na sedenia pod lipou pri kostole. Zažili sme toho veľa a rád na to spomínam.

Vyštudoval si Gymnázium v Hnúšti. Kam smerovali tvoje kroky potom?
Hneď po škole som absolvoval základnú vojenskú službu, nakoľko to v tej dobe bola jedna z podmienok prijatia do policajného zboru. Po jej ukončení som sa zamestnal v Gemermlyne, kde som rozvážal múku a zároveň som sa pripravoval na prijímačky do PZ.

K polícii sa ti teda dostať podarilo...
Áno. Polícia bola mojim detským snom. Nedá mi nespomenúť na moju „častužku“ zo stužkovej slávnosti: „Policajtom chce sa stať a spolužiakov ochraňovať“. Takže počas môjho zamestnania v Gemermlyne som si dal žiadosť na OR PZ Rimavská Sobota. Po ukončení policajnej školy v Košiciach som začal pracovať na obvodnom oddelení v Rimavskej Sobote, ako hliadkový policajt, spolu s kamarátom Braňom Tóthom z Hnúšte.

Ako si sa dostal ku policajným psovodom?
Ku psovodom som sa dostal po mojom prevelení ku hraničnej polícii, kde mi toto miesto ponúkli. Ku psom som mal blízko od malička, už ako chlapec som sa im venoval. Môj prvý pes bol nemecký ovčiak a volal sa Bojar. Stále som s ním narábal. Nezabudnem ako sa na mňa vtedy otec hneval, že sa stále babrem so psami a volal ma "psiar". Dnes sa na tom často smejeme.

Bojar

Vzácna fotografia z detstva v Likieri so psom Bojarom

Kedy a ako si sa dostal na východ krajiny? Dotiahla ťa tam láska?
Tesne pred maturitou na SOŠ PZ v Košiciach som sa zoznámil s mojou manželkou, s ktorou som sa asi po roku môjho pôsobenia na OO PZ Rim. Sobota oženil. Nakoľko má byť rodina pokope, dal som si žiadosť ku hraničnej polícii v Sobranciach. Pre hranicu sme sa rozhodli preto, že bola vo výstavbe a bolo tam veľa prázdnych nových bytov a pracovných pozícií. Okrem toho tam v tom čase boli vyššie platy.

Pôsobil si na najstráženejšej slovenskej hranici, aké to bolo?
Na začiatku to bolo pre mňa ťažké, bola to úplne iná práca ako na OO PZ, takže som začínal od začiatku. Navyše som prišiel na hranicu na začiatku transformácie na Schengenskú hranicu a stále sa niečo menilo. Začínal som ako hliadka na hranici, kde sme na striedačku hliadkovali v aute a na pešo. Peškovali sme pekných pár kilometrov v lete či zime, cez deň i v noci, lesom aj poľom, v daždi či snehu. Počas týchto peších hliadok sme ostávali na skrytých pozorovaniach. Bolo to náročné najmä v zime, pretože sme nemali žiadne termo oblečenie a goratexovú obuv. Nezabudnem na noci, kedy sme chodievali viac ako 10 kilometrov ťažkým lesným terénom, potom sme mali skryté pozorovanie a takto spotení a unavení sme si nemohli ani sadnúť, lebo sme primŕzali o zem. Dokonca aj baterky vo vysielačkách mrzli, mali sme ich niekoľko a zohrievali sme ich vlastným telom. Ešte teraz mi je zima keď si na to spomeniem.

2013-10-9_PEN_1656

Ťažká práca pri strážení hranice

Bol to extrém iba v zime?
Ani iné ročné obdobia neboli vždy prijemné. Na jar keď bolo blato to bolo tiež ťažké. Kanady sme mali oblepené blatom po členky a keď sme urobili krok do kopca, pol kroku sme sa šmykli späť. Človek sa občas pošmykol a spadol, vyváľal sa v blate. To bola katastrofa. V lete boli zasa úseky, kde boli obrovské komáre vo veľkých rojoch a nezaberali žiadne repelenty. Robili sme si z toho žarty, že prišli z Černobyľu. Spomínam si na jednu nočnú službu, kedy sme mali pešiu v hustom lese. Keď sme boli uprostred strhla sa hrozná búrka, okolo nás začali padať stromy a my sme často len uskakovali, to som myslel že je po nás.

To si ešte chodil bez psa. Kedy si sa dostal k hraničným psovodom?
Na hranici v tom čase zakladali mobilnú zásahovú jednotku - MZJ, kde som si pôvodne dal žiadosť z OO PZ Rim. Sobota. Začínal som ale oddelení hraničnej kontroly vo Vyšnom Nemeckom, potom som prešiel na oddelenie hraničnej kontroly vo Veľkých Slemenciach a nakoniec som sa konečne dostal na Mobilnú zásahovú jednotku v Sobranciach. Z hranice na toto oddelenie spomínam najradšej, zažil som tam toho veľa a vlastne tu som sa dostal aj ku psovodom. Do Schengenu SR vstúpila v decembri 2007.

2013-10-10_PEN_1749

Čo sa zmenilo pre Teba?
Nakoľko sme pôsobili na celej hranici, tu som videl celú transformáciu hranice na Schengen. Stavali sa nové oddelenia, nakupovali nové prístroje, oblečenie, či autá. Nezabudnem ako mi z jednej staručkej lady nivy vypadla prevodovka, sadnúť si potom do Land roveru bola rozprávka a neskôr do Mercedesu G ani nehovorím. Namiesto brodenia sa niekedy aj v dvojmetrovom snehu boli snežné skútre, keď nebol sneh štvorkolky, či motorky. Bolo to pre nás niečo nové a pripadalo mi to, ako by sme mali pri každom navážaní techniky Vianoce.

1011206_405237502929136_1347617615_nTakže to bolo iba príjemné?
Bolo aj viac povinností a stresu. Menil sa celý systém, preto sme sa museli veľa učiť, absolvovali sme nespočetné množstvo školení, učili sme sa nové zákony a nariadenia, bolo toho dosť. Najťažšie bolo obdobie previerky hranice, kedy sme prežívali dosť veľký stres. Komisia chodila po celej hranici, všetko skúmali a preverovali, hlavne naše znalosti, vedomosti a zručnosti. Bola to zodpovednosť a v hlavách nám vírili aj myšlienky typu „čo ak kvôli mne nezoberú Slovensko do Schengenu...“
Ako sa zmenil systém hliadkovania?
Systém sa zmenil najmä tým, že vznikla MZJ a kontrola sa začala deliť na kontrolu v prvej línii – Oddelenia hraničnej kontroly a v druhej línii MZJ. Tým, že sa nakúpila termovízia, úspešnosť záchytov stúpala. Pamätám sa na noc, kedy som mal so svojim služobným psom Pangusom tri záchyty za noc a to všetko vďaka novej technike a spolupráci, ktorá vtedy bola s monitorovacou jednotkou a vlastne celej MZJ.

Pangus

Verný druh Pangus musel opustiť rady polície pre chorobu kĺbov

Je chytanie migrantov dennou rutinou?
Každý záchyt nelegálnych migrantov, či pašerákov bol pre mňa a pre môjho psa obrovskou skúsenosťou, každý bol iný a niečím špecifický. Následkom toho bolo, že niekedy som mu už nedával ani povely, stačili posunky alebo „syknutie“. Na MZJ som bol vtedy jediný psovod a za rok som mal toľko záchytov, ako oddelenie hraničnej kontroly s desiatimi psovodmi. Neskôr, keď sme boli dvaja, boli sme vo výsledkoch neporaziteľní. Mali sme 90-percentnú úspešnosť použitia. Tých desať percent zachytili migrantov iné oddelenia, alebo kolegovia ešte skôr ako my.

Môžeš nám prezradiť aj nejaké podrobnosti, prípadne konkrétne prípady?
S kolegom Tomášom sme mali tak rozvinutú spoluprácu so psami, že na jednom prípade sme sa dokázali dopĺňať a tak ho doviesť do úspešného konca. Spomínam si na jeden prípad, kedy operačné stredisko cez kamerový reťazec zaznamenalo narušenie štátnej hranice. Na prípad zavolali mňa, tak som so služobným psom sledoval stopu od hranice smerom do vnútrozemia. Bolo letné poludnie a bolo strašne horúco, po niekoľkých kilometroch bol pes tak unavený že si ľahol a ďalej nevládal. Tu prebral prípad Tomáš a asi o 300 metrov od tohto miesta zadržal troch nelegálnych migrantov, ktorým sme tým, že sme ich našli, zachránili život. Boli tak dehydrovaní a vyčerpaní, že sa nevládali ani postaviť a skončili v nemocnici.

Hranic Pangus

Marián a Pangus

Je spolupráca človeka so psom naozaj taká dokonalá, ako v románoch Jacka Londona?
Veru áno. Jedného dňa hliadka MZJ zadržala pašerákov v lese, ale nakoľko ich bolo viac, tak traja ušli. S Tomášom sme ich do hodiny zadržali. Vtedy ma zachránil môj služobný pes. Bolo to v noci a mal som na očiach nočné infra videnie. Migrant bol oblečený a skrútený do klbka tak, že som si myslel, že je to skala. Po tom, ako som prešiel popri ňom, postavil sa a mal v ruke palicu. Pangus si to všimol a spacifikoval ho - zachránil ma pred úderom.
Netrvalo dlho a vrátil som mu to, kamerový reťazec na hranici zaznamenal narušenie hranice a ja som tam šiel s Pangusom. Zadržali sme tam nelegálneho migranta a toho to strašne nahnevalo. Predvádzali sme ho na oddelenie hraničnej kontroly, ale ku autu sme to mali pár kilometrov. Pangus po celý čas migranta strážil, no v okamihu, keď sme prichádzali ku autu, Pangus videl stáť pri aute kolegov a chcel si to preveriť. Predbehol nás a to chcel využiť migrant, aby mu oplatil zadržanie. Chcel ho kopnúť, našťastie som si to všimol a včas som zakročil. Úsmevnejšia príhoda bola, keď nás vyslali do nočnej pešej hliadky do lesa, kde bol zvýšený záchyt migrantov. No my sme prišli na to, že zvýšený je tam aj počet divých svíň. Počas hliadkovania, Pangus zrazu odbehol a ja som počul len zakvíliť malé prasa, do toho som počul zafučať prasnicu a v tom som videl hrdinu Pangusa ako ku mne beží s vypúlenými očami a za ním „pani diviačica“. S kolegom sme tak rýchlo chceli vyliezť na strom, že sme sa zrazili a spadli sme. Prasnica sa pravdepodobne tak pobavila, že zastavila a nechala nás tak. Ešte dnes keď si na to spomeniem schuti sa zasmejem.

Najkrajší a najhorší zážitok so psom Pangusom?
Najkrajší zážitok s Pangusom bol, keď sme vyhrali majstrovstvá Riaditeľstva hraničnej polície vo výkone služobných psov, čím sme postúpili na Majstrovstvá republiky. Na to sme sa tak nadreli, že po ťažkom týždni a víťazstve sme si aj poplakali. Trénovali sme niekoľko krát do dňa, aj počas voľna. Dokonca aj s dcérkou na rukách, keď sme boli sami doma, (to nehovorte manželke).
Najhorší zážitok bol, keď mu veterinár diagnostikoval chorobu kĺbov nezlučiteľnú s výkonom služby a musel som s ním skončiť v službách. Zakaždým, keď ma videl odchádzať do práce, plakal pokiaľ som sa nevrátil, preto sme sa s manželkou rozhodli, že ho dáme do rodiny ku známym a tam žije dodnes. Práca hraničiara ale aj celkovo práca v polícii nie je ľahká, ak ju robíš poriadne a poctivo potrebuješ mať veľa psychických a fyzických síl a veľa podpory rodiny a okolia, sám nič nedokážeš.

súťaž  prvé miesto

Víťazi majstrovstiev Riaditeľstva hraničnej polície vo výkone služobných psov

Kde pôsobíš teraz a prečo si odišiel z hranice?
Začnem od konca. Z hranice som odišiel, lebo som dostal ponuku z Odboru kynológie a hipológie a mal som pocit, že by som sa mohol v služobnej kynológii naučiť viac a tým jej môžem následne aj viac dať. Teraz pracujem na Odbore kynológie a hipológie Prezídia policajného zboru ako inštruktor špeciálneho výcviku služobných psov. Čo znamená, že u nás sa psovodi so služobnými psami v základných kurzoch učia ako má pes značiť a vyhľadávať drogy, výbušniny, zbrane, tabakové výrobky, mŕtvoly a máme aj záchranárske psy. Okrem základných kurzov robíme aj preskúšanie a certifikovanie psovodov, ktorým ak splnia podmienky previerky, udeľejeme kategórie pre výkon služby.

zadržanie páchateľa do auta

Výcvik: Zadržanie páchateľa unikajúceho v aute.

Čo si sa naučil pri svojej práci?
Hm, poviem to takto. Práca s ľuďmi je ťažká. Čo sa týka práce so psami strašne veľa som sa naučil a stále sa učím. Aj teraz som účastníkom medzinárodného kurzu pre inštruktorov EU, ktorý mi dal nové pohľady na moju prácu a dúfam, že sa to odrazí na zlepšení a skvalitnení služieb našich psovodov.

Vraciaš sa domov do Hnúšte pravidelne?
Určite áno, vždy ak sa len trochu dá. Bohužiaľ v poslednej dobe mám málo času, tak sa väčšinou zastavím len na chvíľku a bežím ďalej.

Kto Ťa tu čaká?
Chvalabohu s úsmevom na tvári mamka a so svojou typickou vážnosťou tatko. Teším sa keď sme spolu, mám to šťastie, že si veľmi dobre rozumejú s manželkou a moju dcérku odtiaľ bez sĺz nedostanem asi nikdy.

Spomínaš si na rodisko často?
Samozrejme, prežil som tu detstvo a pubertu, preto spomínam na zážitky, mám tu rodičov a stále kamarátov. Spomínam na zažitky z gymnázia so spolužiakmi ako Ty Roman, Jano Sakáloš, Maťo Ostrica či Paľo Struhár, ale aj na moju pubertu, kapelu Strangers a na expertov ako Harley, Brácho, Smržo, Mrkva, Pepe, Hurvajs, Medveď, Džífo, Vejška, Šabla, Čočka a aj na naše vystúpenie na dni mesta. Na partiu z Likiera, partiu zo Salaša, na kolegov z OO PZ, ktorí tam žijú ako Braňo, Zdeno, Paľo a ďalší. Na prvé lásky aj kamalásky. Všetci ste ma nejako ovplyvnili a na nikoho z vás nezabudnem.

Čo by si odkázal ľuďom v Hnúšti?
Toto je asi najťažšia otázka, pretože sa mi hlavou víri mnoho myšlienok, zhrniem to do poďakovania: Ďakujem že ste hrdí Hnúšťania a staráte sa o svoje mesto, aby aj vaši potomkovia mohli vyrastať v peknom, čistom, modernom a bezpečnom meste. Pretože len keď sa cítite dobre a bezpečne budete úspešní a šťastní.

Rozhovory so zaujímavými ľuďmi z regiónu pripravuje pre Echoviny.sk externý spolupracovník Roman Lebeda.

Zdieľať príspevok
Diskusia k príspevku
Odporúčáme

DO POZORNOSTI

Polovica Tisovca nie je odkanalizovaná, v najbližších rokoch sa to nezmení
Problém s neodkanalizovanými časťami mesta chceli riešiť pred niekoľkými rokmi aj v Hnúšti. Ďalej...
27.júl.2021 - Problém s neodkanalizovanými časťami mesta chceli riešiť pred niekoľkými rokmi aj v Hnúšti. Ďalej...

Šport

Slovnaft Cup: Hnúšťa ani Tisovec nepostúpili do ďalšej fázy pohára
26.júl.2021 - Vo víkendovej porcii zápasov mal zastúpenie aj náš región. Ďalej...
26.júl.2021 - Vo víkendovej porcii zápasov mal zastúpenie aj náš región. Ďalej...
Tisovec bude opäť hrať piatu ligu, Rukavica: Čaká nás veľmi ťažké obdobie
14.júl.2021 - Tisovec po vypadnutí bude bojovať s tímami piatej ligy. Ďalej...

Proti komu bude hrať Tisovec a Hnúšťa? Pozrite si zloženie krajských líg

7.júl.2021 - Ligové zápolenia sa začnú už onedlho a mužstvá preto zarezávajú v krátkej letnej príprave. Ďalej...

R. Sobota si v Slovnaft Cupe zmeria sily s Tisovcom, Hnúšťa s Poltárom

2.júl.2021 - Počas posledného júlového víkendu na nás čakajú zaujímavé futbalové predstavenia. Ďalej...

Kokavské armwrestlerky doniesli z majstrovstiev Slovenska poltucet medailí

28.jún.2021 - Emma Horváthová a Tamara Stieranková súťažili pod hlavičkou AWK Magnezit Revúca. Ďalej...

Téma týždňa

Polovica Tisovca nie je odkanalizovaná, v najbližších rokoch sa to nezmení
27.júl.2021 - Problém s neodkanalizovanými časťami mesta chceli riešiť pred niekoľkými rokmi aj v Hnúšti. Ďalej...

Polovica Tisovca nie je odkanalizovaná, v najbližších rokoch sa to nezmení

27.júl.2021 - Problém s neodkanalizovanými časťami mesta chceli riešiť pred niekoľkými rokmi aj v Hnúšti. Ďalej...

REGIÓN A POLITIKA

M. VARGOVÁ: Keď chce niekto robiť rozvoj vidieka, tak si musí na to najskôr požičať peniaze (rozhovor)
9.feb.2021 - Medzi témami rozhovoru bola byrokracia pri získavaní financií pre región, projekty v Hnúšti, potenciál pre turizmus či celkovo práca poslanca mestského zastupiteľstva. Ďalej...
9.feb.2021 - Medzi témami rozhovoru bola byrokracia pri získavaní financií pre región, projekty v Hnúšti, potenciál pre turizmus či celkovo práca poslanca mestského zastupiteľstva. Ďalej...

Rozhovor

Bývalá študentka tisovského gymnázia dnes učí na univerzite v Londýne a pracuje pre prestížny The Guardian
8.júl.2021 - Prečítajte si rozhovor s bývalou študentkou Evanjelického bilingválneho gymnázia v Tisovci Evelyn Kéryovou. Ďalej...
8.júl.2021 - Prečítajte si rozhovor s bývalou študentkou Evanjelického bilingválneho gymnázia v Tisovci Evelyn Kéryovou. Ďalej...

Kultúra

Do Kyjatíc sa vráti výroba známych hračiek. Zbierka na obnovu časti 200-ročnej školy bola úspešná
19.júl.2021 - V opravenej časti starej školy vznikne dielňa. Ďalej...
19.júl.2021 - V opravenej časti starej školy vznikne dielňa. Ďalej...

Zaujímavosti z regIónu

V Tisovci začínajú s rekonštrukciou pamätníka, začiatku obnovy sa dočká aj Daxnerov dom
23.júl.2021 - Ako Echoviny.sk informovala primátorka Irena Milecová, na rekonštrukciu dostalo mesto od Úradu vlády SR 10 000 eur. Ďalej...
23.júl.2021 - Ako Echoviny.sk informovala primátorka Irena Milecová, na rekonštrukciu dostalo mesto od Úradu vlády SR 10 000 eur. Ďalej...
© 2021 Všetky práva vyhradené. Preberanie článkov bez súhlasu autora je prísne zakázané.
cross linkedin facebook pinterest youtube rss twitter instagram facebook-blank rss-blank linkedin-blank pinterest youtube twitter instagram