Menu
Matúš Nahálka (25) z Hnúšte uspel v konkurencii pražských kuchárov. Dnes varí v luxusnom hoteli v centre Prahy a pravidelne pripravuje jedlá Karlovi Gottovi, či Dare Rolins.
Ako si sa dostal ku vareniu? Kde si študoval?
Neviem, či to bola náhoda, alebo osud. Ako malí chlapci bažiaci po nových zážitkoch sme skúmali opustenú záhradnú reštauráciu „Bunker“ v Hnúšti. Objavili sme pre nás mnoho zaujímavých vecí. Mal som vtedy asi 5 rokov a domov som si priniesol veľkú drevenú varechu. Okrem toho som rád papal a motal sa pri mame v kuchyni a keď som sa mal rozhodnúť, kam pôjdem na strednú školu, išiel som na SOU Služieb v Rimavskej Sobote. Samozrejme za kuchára.
Kde si sa zamestnal hneď po škole?
Už popri škole som začal pracovať ako kuchár v reštaurácii Kocka v Hnúšti. Po skončení školy som odišiel skúsiť šťastie do Vysokých Tatier, pracoval som ako kuchár v penzióne Villa park v Tatranskej Lomnici. Tu som dostal cennú radu od pána kuchára, ktorý v minulosti varil na Pražskom hrade - nezostať na jednom mieste, nebáť sa vyskúšať čo najviac kuchýň.
Vypočul si túto radu?
Áno. Postupne som vystriedal niekoľko kuchýň. Pracoval som aj v Hnúšti a okolí, napríklad v Euromoteli v R. Sobote, v Sklenníku v Klenovci a v hoteli Hunter v Revúcej. Ďalšie moje kroky už smerovali do väčšieho sveta.
Kde si skúšal šťastie v Bratislave?
Kuchár, ak má prax, si v Bratislave prácu nájde rýchlo. Niekedy však musí vziať aj horšie miesta, to bol príklad fastfoodu Santa Fe. V Bratislave som pracoval ešte v reštaurácii Abigail vo Vajnoroch a v pizzerii Sicilia v Petržalke. Keď som už mal dostatočnú prax, dobrý životopis a skúsenosti, rozhodol som sa odísť do Prahy.
A tam si doteraz...
A tam som dodnes. Začal som v reštaurácii Sezio, pracoval som v Krkonošiach v Peci pod Sněžkou a nakoniec som sa dopracoval až k dnešnému zamestnávateľovi – päťhviezdičkovému hotelu U prince.
Bolo ťažké získať prácu v hoteli U Prince?
Hotel U Prince *****
Veľmi. Je to pražská špička - medzinárodný hotel na Staromestskom námestí v srdci Prahy, pár metrov od orloja. Je známy medzinárodnou i klasickou českou kuchyňou. Môžem vám napríklad prezradiť, že v našej kuchyni pracuje približne 45 ľudí. Tri podzemné poschodia tvoria sklady surovín, výrobňa cestovín a zmrzliny. Aj kuchyne sú na troch poschodiach. Centrálna kuchyňa na prízemí, prvé poschodie je cukráreň a studená kuchyňa a tá najmenšia je na streche hotela.
Práve strecha hotela je najlukratívnejšou časťou hotela?
Áno, je to miesto s krásnym výhľadom na námestie s orlojom, celé centrum, hrad i Malú stranu. Stôl si je potrebné rezervovať niekoľko dní vopred, jedlá sa pripravujú pred očami zákazníkov.
Strecha hotela U Prince *****. Stôl si treba rezervovať aj niekoľko dní vopred.
A čo hotelový bar?
Volá sa Black Angel´s a je situovaný v podzemí. Ide o bar v štýle amerických prohibičných podnikov 30-tych rokov. Je tam dobová živá hudba, barmani sú oblečení v dobových oblekoch. Bar každý rok získava ocenenia, v roku 2013 bol nominovaný medzi 10 top hotelových barov na svete a top 6 barov v Európe. Podelil by som sa s vami o fotografiu, ale bohužiaľ, je tam prísny zákaz fotiť.
Poďme naspäť do kuchyne – je to ťažká práca? Na akej pozícii pracuješ teraz?
Pracujem 14 hodín – dlhý, krátky týždeň.V kuchyni sú tropické horúčavy a nie je to jednoduchá práca. Odkedy som nastúpil, prešiel som si všetky pozície od tých najhorších, aby som sa všetko naučil. Momentálne som na pozícii šéfa pasty, čiže zodpovedám za prípravu cestovín. Pravidelne však pracujem aj na terase a varím priamo pred zákazníkmi.
Matúš v českej kuchyni pracuje so slovenským znakom na hrudi
Karel Gott v reštaurácii na streche hotela
Chodia do vašej reštaurácie aj známi ľudia?
Každý deň. Varil som pre prezidenta Václava Klausa, maestra Karla Gotta, Leoša Mareša, Petru Faltínovú, Vaška Vydru, skupinu Olympic, Mahulenu Bocanovú, Daru Rolins a veľa ďalších. Už to ani tak nevnímam.
Aké je Tvoje najobľúbenejšie jedlo? A ktoré jedlo najradšej varíš?
Najradšej mám slovenské halušky. Každé jedlo je pre mňa určitou výzvou a ja ju vždy rád príjmam, takže varím rád všetko.
Ak by si varil napríklad pre prezidenta, čo by si mu navaril?
Určite niečo z receptov zo slovenskej kuchyne. Tá pre mňa bude vždy najlepšia.
Aké sú Tvoje ambície ďalej? Kde sa vidíš o 5 rokov?
Momentálne ma zaujala francúzska kuchyňa, ktorej sa chcem venovať a naučiť sa jej tajomstvá. Do budúcnosti viem, že chcem ďalej variť, ale určite by som sa rád pohol ďalej za novými obzormi a skúsenosťami. Rád by som skúsil Dubaj, alebo Karibik.
Čo si sa naučil vo veľkom svete?
Stále sa učím. Hlavne že treba pracovať na sebe neustále a nepozerať sa cez ružové okuliare.
Vraciaš sa domov do Hnúšte často?
Do Hnúšte sa vraciam hlavne rád. Ale nie často, kvôli práci mám málo možností.
Čo by si odkázal mladým ľuďom v Hnúšti?
Aby si verili a nebáli sa vypadnúť od maminej sukne. Svet ponúka veľa možností a vždy sa dá domov vrátiť, ale ak sa doma nedarí, treba ísť skúsiť šťastie do sveta.
Rozhovory so zaujímavými ľuďmi z regiónu pripruje pre Echoviny.sk náš externý spolupracovník Roman Lebeda.
