80-ročný tisovský rodák Rudolf Krivoš prebral 7.1.2014 z rúk prezidenta republiky jedno z najvyšších štátnych vyznamenaní, Pribinov kríž I. triedy.
Nedávno sa v slovenských médiách objavila správa o tom, že čerstvý osemdesiatnik, stále progresívny a stále žiadaný, najmladší člen skupiny Mikuláša Galandu a nositeľ Identifikačného kódu Slovenska, akademický maliar Rudolf Krivoš prebral dňa 7.1.2014 z rúk prezidenta republiky jedno z najvyšších štátnych vyznamenaní, Pribinov kríž I. triedy.
Mnohí zaiste neviete, že Rudo Krivoš, ako mu v kruhoch jemu najbližších hovoria, pochádza zo starodávneho regiónu Gemer-Malohont a od skončenia vysokej školy žije v Bratislave. Pre tých, ktorí o ňom toho veľa nevedia pripomeňme, že sa narodil 16. novembra 1933 v Tisovci.
Vysokú školu výtvarných umení absolvoval v Bratislave v roku 1956. Je držiteľom mnohých cien, odmien a uznaní. Zúčastnil sa desiatok samostatných a kolektívnych výstav doma i v zahraničí. Jeho diela sa nachádzajú v kolekciách galérií a súkromných zberateľov na celom svete. A dnes je tento umelec jedným z najžiadanejších autorov. Jeho dielo fascinuje a priťahuje zberateľov viac ako kedykoľvek predtým.
Hovorí sa mu aj to, že je maliar slovenských desaťročí. Prezentuje ho komorná a monumentálna maľba, kresba i knižná ilustrácia. Jeho obrazy vždy nanovo objavujú ľudské figúry. Práve cez ne sa vyjadruje, uvažuje, tlmočí a modeluje nekonečnú atmosféru existencie, ktorú výnimočné umenie dokáže zachytiť ako odtlačky histórie. A natrvalo. 
Človek, jeho pevný tvar a symbol. Jasná štruktúra, monumentálny výraz a vnútorný život obrazu. S týmito výrazovými predpokladmi začínal a pretransformované múdrosťou a poznaním ich spracúva dodnes. Tieto vety som si požičal od Ľuboslava Mozu, ktorý ich použil v článku uverejnenom v Listoch č. 6 pred dvomi rokmi.
Prečo som si ho vybral na stránky Maj Gemer? Nuž, nielen preto, čo je o ňom spomenuté v úvode. Tiež preto, že ako Tisovän žijúci v Bratislave rád spomína na svoje rodisko a neoddeľuje sa od neho ani v tomto veku. Treba vyzdvihnúť, že je to človek nášho naturelu a vie, čo sa patrí. Keď sa jeho rodáci v Bratislave chceli preukázať svojou súdržnosťou k rodisku, pridal sa k nim aj on, a dokonca prispel aj autorsky - pekným logom (znakom) Spolku rodákov a priateľov mesta Tisovec. Prispel i vlastnými spomienkami na časy, keď v tomto meste vyrastal, aby tak obohatil Almanach spomienok na Tisovec (2012) o svoje literárne majstrovstvo.
Čitateľom Echoviny.sk v najbližších dňoch postupne prinesieme seriál spomienok Rudolfa Krivoša na Tisovec zverejnený v Almanachu spomienok na Tisovec.
Autor: Ondrej Doboš, majgemer.sk
