Róbert Krupár: Snažím sa reprezentovať Slovensko čo najlepšie

Róbert Krupár z Tisovca je jedným z mála Slovákov, ktorý sa venujú wrestlingovému spravodajstvu profesionálne. Redakcia Echoviny.sk si na Roba prichystala zopár otázok.

Zlomené kosti, potrhané svaly, vykĺbené ramená, s tým všetkým sa musí wrestler vysporiadať.

Róbert Krupár je wrestlingový žurnalista. Jeho práca spočíva vo vytváraní rozhovorov s rôznymi wrestlermi, tvorbe vlastných článkov alebo prekladov, každodenných aktualít z wrestlingového sveta a tak ďalej. Spoločne s Michalom Petrgálom, komentátorom českej verzie Eurosportu, sa podieľa na fungovaní webu www.artofwrestling.cz, najkvalitnejšieho wrestlingového serveru na Slovensku a v Českej Republike.

Ich hlavnou devízou je exkluzívny obsah, vlastné internetové rádio, články, rozhovory, preklady kníh a spolupráca s televíznymi stanicami Nova a Fanda.

Web navštevuje aj množstvo známych wrestlerov zo zahraničia, keďže je rozdelený na československú a anglickú sekciu. Rozhovor si preto čitatelia môžu prečítať v originálnom znení, ako aj v preklade. Mimochodom, Robo ich urobil už sedemdesiat. Niektoré s väčšími menami, niektoré s menšími.

Róbert, ako vnímaš wrestling u nás?

Cením si hlavne to, že československá komunita wrestlingových fanúšikov získava v posledných rokoch stále viac a viac členov, čoho dôkazom je aj vysoká návštevnosť nášho webu. Aj vďaka tomu sa wrestling vysiela na českom Eurosporte, alebo v TV Nova. Okrem iného navštevujem aj wrestlingové akcie spoločnosti WWE (World Wrestling Entertainment), najväčšej a najznámejšej spoločnosti sveta. Vďaka mojej práci som hosťom na ich akciách v Európe, na ktoré mám dá sa povedať „VIP“ vstup, a pred začiatkom show sa môžem v zákulisí osobne stretnúť s vybranými wrestlermi. 

Moja úplne prvá skúsenosť s wrestlingom bola, keď som mal šesť rokov.

Pred mesiacom sme takto s partiou nadšencov navštívili WWE live event vo Viedni. Bežní ľudia o tom nevedia, ale vďaka takýmto výletom či spôsobu práce sa snažím reprezentovať Slovensko vo svete čo najlepšie. Predovšetkým obyvatelia USA o nás nemajú najlepšiu mienku, ak vôbec nejaká existuje. Počas rokov som však spoznal množstvo wrestlerov či wrestleriek, s ktorými som v pravidelnom kontakte, a vďaka tomu spoznali našu krajinu aj z toho pozitívnejšieho hľadiska, než je prezentovaná v médiách.

Ako si sa k tomu športu dostal a dá sa to vôbec nazvať športom?

Pamätáš sa na tie žlté kazety, ktoré sme v mladosti kupovali od ázijských predajcov na tržnici? Raz som si takú kúpil, a zhodou okolností na nej bola istá wrestlingová hra. To bola moja úplne prvá skúsenosť s wrestlingom, mohol som mať tak šesť rokov. O zhruba päť rokov neskôr začala stanica TV3 vysielať program SmackDown, takže sme ho s partiou pozerávali každý týždeň. Neskôr som si dal od wrestlingu dlhšiu pauzu, a vrátil sa k nemu až v lete 2006 vďaka internetu. Odvtedy nevynechám jedinú show. Najskôr som bol len fanúšik, lenže zistil som, že wrestling je pre mňa viac než len obyčajný koníček, a chcem aby ma v budúcnosti živil.

Čo sa týka druhej otázky, wrestling sa aspoň v USA definuje ako „športová zábava“. Je to vlastne taký hybrid fyzickej aktivity a prvkov herectva. Na Slovensku a v Čechách ho nechápe predovšetkým staršia generácia, lenže aj to sa začína meniť. Predovšetkým si treba uvedomiť, že wrestling je v každej krajine iný. USA, raj wrestlingu, ho prezentuje ako nekonečný seriál s najrozličnejšími zápletkami a divadelnými prvkami, zatiaľ čo v takom Japonsku sa jedná o neuveriteľne namáhavú a tvrdú fyzickú aktivitu. Áno, zápasy fungujú podľa vopred pripravených scenárov a výsledky sú dohodnuté vopred, lenže o to tu vôbec nejde. Kto chce vidieť skutočný boj, pozrie si box alebo MMA športy. Kto sa chce zabaviť a sledovať príbehy či zápletky vedúce k zápasom, vyberie si wrestling. Tiež by som sa chcel venovať u nás populárnemu tvrdeniu, že wrestleri sú len herci. Iste, herecký aspekt je u wrestlera veľmi dôležitý, lenže tento biznis je jeden z najtvrdších vôbec. Uvediem príklad: boxer odzápasí jeden zápas za dva až tri mesiace, zatiaľ čo wrestler zápasí veľakrát aj štyri dni po sebe. Nemusím hovoriť, o aké fyzické vypätie sa jedná. Preto sa vo wrestlingu vyskytuje enormný počet zranení. Zlomené kosti, potrhané svaly, vykĺbené ramená, s tým všetkým sa musí wrestler vysporiadať. Veľakrát sa stane že vystupujú zranení. V minulosti množstvo z nich umrelo ešte pred štyridsiatkou, pretože nedokázali zvládať to vypätie a začali užívať rôzne steroidy či lieky proti bolesti. Našťastie, v WWE momentálne funguje prísny zdravotný program. Dokonca sa stalo že zápas bol taký tvrdý, až sa to danému wrestlerovi stalo osudným a umrel priamo v ringu. Napríklad Japonec Misawa pred tromi rokmi. Na prvý pohľad sa to môže zdať umelé a nahrané, ale nie je to tak.

Wrestling je hybrid fyzickej aktivity a prvkov herectva.

Čo ťa na zápasení najviac baví a čo by si na ňom naopak zmenil?

Baví ma každý týždeň sledovať svojich obľúbencov, baví ma aj aspekt herecký, ako aj fyzický. Čo urobí daná osoba teraz? Prečo urobila to a nie to? Ako skúsený divák sa síce už do deja vžiť tak ako v mladosti nedokážem, ale beriem to ako perfektný spôsob na oddych a odreagovanie sa od všetkého. Každý máme iný vkus, ale napríklad taký box ma nebaví. Boxeri prídu do ringu, zbijú sa a odkráčajú preč. Nič viac, nič menej. Vo wrestlingu len jeden zápas sprevádza masívna, niekedy až niekoľkomesačná zápletka vďaka ktorej sa človek na meranie síl teší ešte viac.

Zmenil by som možno jeho hektickosť, doprial wrestlerom dlhšiu pauzu aspoň počas Vianoc (zamestnanec WWE je totiž 300 dní v roku na cestách), veď aj oni sú ľudia z mäsa a kostí.

Skúšal si nejaké ťahy zo zápasenia aj na vlastnej koži?

Skúšal, ale bolo to len na amatérskej úrovni. Budúci rok by som však chcel podstúpiť pravý wrestlingový tréning v zahraničí. Wrestlerom sa stať nechcem, ale taký tréning by mi pomohol pochopiť podstatu biznisu ešte do väčšej miery. Živiť sa tým chcem v zahraničí ale vzdelanie je prvoradé, takže ešte dokončím magisterské štúdium filozofie na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, a môžem vyraziť v ústrety svojmu celoživotnému snu.

Je ťažké venovať sa niečomu takému na Slovensku?

Rozhodne. Ani sa tomu nečudujem pretože šport v našej krajine má také zázemie aké má, ale istý mediálny priestor by rozhodne neublížil. Z dobrých zdrojov viem, že wrestling na českom Eurosporte má veľmi vysokú sledovanosť, a sleduje ho aj mnoho Slovákov. Komunita sa postupne buduje a som hrdý na to, že okrem mojej práce v zahraničí som pomohol položiť wrestlingu na Slovensku slušné základy. Okrem fanúšikov napríklad Slováci vôbec netušia, že jedna z najväčších wrestlingových legiend a bývalý guvernér štátu Minnesota, Jesse Ventura, má slovenský pôvod po starých rodičoch ktorí emigrovali zo Slovenska do USA, a hrdo sa k nemu hlási.

Čo by si odkázal našim čitateľom?

V prvom rade by som sa chcel tebe a serveru Echoviny.sk poďakovať za túto možnosť, pretože je skvelé, ak môžem spropagovať wrestling tam, kde sa o ňom vôbec nepíše. Pre čitateľov mám takýto odkaz – prežite svoj život tak, aby ste s ním boli spokojní. Nenechajte sa odradiť, naháňajte svoj sen až dovtedy, kým ho nebudete držať pevne v rukách. Rozhodnite sa čím chcete byť, a buďte tým.