Menu
Šiesta časť seriálu spomienok maliara a tisovského rodáka Rudolfa Krivoša na svoje rodné mesto zverejnená v knihe Almanach spomienok na Tisovec.
Kto je Rudolf Krivoš sa dozviete tu: Rodák z Tisovca je maliarom slovenských desaťročí
Prečítajte si aj: R. Krivoš: Spomienky na detstvo v Tisovci (1. časť)
Prečítajte si aj: R. Krivoš: Spomienky na šport v Tisovci (2. časť)
Prečítajte si aj: R. Krivoš: Spomienky na Rómov v Tisovci (3. časť)
Prečítajte si aj: R. Krivoš: Návrat do detstva v Tisovci (4.časť)
Prečítajte si aj: R. Krivoš: Spomienky na Vianoce a Silvester v Tisovci (5. časť)
Šťavica v Tisovci
Keď hovorím o tisovských zábavách, bolo by hriechom obísť Šťavicu. Šťavica je fenomén, aký som nevidel nikde inde v Európe.
Krásna jednoduchá drevená architektúra s obrovským tanečným priestorom s výbornou minerálnou vodou, ktorá už bohužiaľ od môjho detstva stratila na sile, lebo kým som prišiel domov, povyhadzovala mi všetky zátky z fiaš a ruksak bol plný vody.
Konali sa tu detské majálesy so súťažami v skákaní v mechu, rozbíjaní hlinených krčahov a hrnkov na kolíkoch, na ktorých bola položená minca (teraz je mi ľúto tých rozbitých krčahov).
Pravdaže, ten krčah bolo treba trafiť so zaviazanými očami. Minca bola položená aj v strede polmetrového lekvárového koláča, cez ktorý sa prehrýzali štyria zo štyroch strán. Kto sa prehrýzol prvý, získal päťkorunovú mincu, ostatným trom ostali iba lekvárové líca až po uši.
Zábavy na Šťavici, to bol rituál iniciácie chlapcov na mladých mužov. Od prvých nesmelých dotykov po prvé bozky, keď sa dievčatá odprevádzali chvalabohu dlhou a chvalabohu tmavou Muránskou ulicou. Koľkých prvých lások aj rozchodov bola svedkom Šťavica.
A potom odchádzanie do škôl, do Bratislavy, do Košíc, ale to je už iná kapitola života, prežitá pre tých, čo študovali väčšinou mimo Tisovca.
