Menu
Druhá časť seriálu spomienok maliara a tisovského rodáka Rudolfa Krivoša na svoje rodné mesto zverejnená v knihe Almanach spomienok na Tisovec.
Kto je Rudolf Krivoš sa dozviete tu: Rodák z Tisovca je maliarom slovenských desaťročí
Prečítajte si aj: R. Krivoš: Spomienky na detstvo v Tisovci (1. časť)
Spomienky na šport
Nemôžem obísť šport. Nepamätám si v Tisovci obézne dieťa alebo mladého človeka. Bola hanba nešportovať. Snaha o fyzickú zdatnosť, aspoň sa mi zdá, bola oveľa viac prioritná, ako teraz. Od detských hier na blšky, skrývačky, po všelijaké druhy zápasenia a úbehy (preteky v behu), až po hru pigou, čo bol asi 15 cm dlhý a 3 – 4 centimetre hrubý kolík, na oboch koncoch zahrotený. Piga sa položila na zem a na zastrúhaný koniec sa udrelo kampáčom, asi meter dlhým drúčikom tak, aby piga rotujúc vyletela do vzduchu a bolo ju treba trafť v letku tak, aby zaletela čo najďalej. Hrali proti sebe družstvá a pravidlá mi vzdialene pripomínali americký bejzbol.
S futbalom sa začínalo s handrovými loptami vyrobenými zo starých ponožiek, a keďže sme si ich šili sami, guľatý tvar pripomínali iba vzdialene. Skôr sa podobali urastenému zemiaku. Niektorí z nás boli majstri a dokázali ich napchať do tvrda, že sa dokonca odrážali od zeme. Na gumenú loptu peniaze neboli a cez vojnu ich aj tak nebolo dostať. Hralo sa na každej rovnej lúčke, my sme mali najradšej lúčku pri kostole, lebo sme ju mali po ceste do školy, takže sme prichádzali domov takú hodinu po skončení vyučovania, ak nás mamy nerozohnali skôr.
Možno si len starecká pamäť so mnou zahráva, ale zimy bývali za môjho detstva akési spoľahlivejšie a viac rešpektovali kalendár. Sneh sa udržal až do začiatku marca – so zárukou. Na okolitých vŕškoch určite, takže z Tisovčanov sa na tri mesiace stal národ lyžiarov. Lyžoval skoro každý, na drevených lyžiach, ktoré vyrábal môj strýko Gusto Krivoš, sám dobrý lyžiar. A povedal by som priekopník tohto športu. Vlek bol neznámy pojem, takže bolo treba dráhu poctivo prešliapať a po každom zjazde znovu vystúpiť na vrch.
Aj ľadu bolo dosť. Niekedy potoky zamrzli po celej dĺžke toku, takže sa dalo prejsť na korčuliach ako po tobogane. Najlepší ľad býval Pod Zlámancami, kde príroda vytvorila ľadovú plochu dosť veľkú, aby sa nej dal hrať hokej. Nie síce na kanadských korčuliach, ale na takých, ktoré sa prišraubávali „gvintami“ na obyčajné baganče. Hokejky sa dali nahradiť vhodne tvarovanými a pristrúhanými konármi a puk plechovou škatuľkou od šmolpasty.
O niekoľko dní zverejníme tretiu časť seriálu s názvom Rómovia v Tisovci.
