Menu
Tretia časť seriálu spomienok maliara a tisovského rodáka Rudolfa Krivoša na svoje rodné mesto zverejnená v knihe Almanach spomienok na Tisovec.
Kto je Rudolf Krivoš sa dozviete tu: Rodák z Tisovca je maliarom slovenských desaťročí
Prečítajte si aj: R. Krivoš: Spomienky na detstvo v Tisovci (1. časť)
Prečítajte si aj: R. Krivoš: Spomienky na šport v Tisovci (2. časť)
Spomienka na Rómov v Tisovci
Rómovia v Tisovci nikdy nežili. Pod Krivou bola osada s 60 – 80 obyvateľmi. Vyskytovali sa len dve mená – Mušukovci a Oláhovci. Symbióza s nimi sa vyvinula počas stáročí do nepísaných zákonov. Mali svojho vajdu, za môjho detstva ním bol Gusto Cigán. Neviem, čím sa živili, asi ich živil Tisovec. Mali kapelu, ktorá hrávala na zábavách na Šťavici. Nemávali veľa detí, asi si vedeli porátať, koľko by ich uživili, aspoň ja si nepamätám, že by som s niektorým z nich chodil do školy. Asi rodinné prídavky – ak vôbec pred vojnou a po vojne nejaké boli – neboli tak stimulujúce ako u dnešných Rómov.
Ich vynaliezavosť v spôsobe obživy bola obdivuhodná, rovnako ich informačná služba. Vždy vedeli u koho a kedy je zakálačka, kto sa žení a vydáva a u koho sú krstiny. Na všetky sviatky chodili po vinšovaní, niekedy aj s muzikou, vedeli, kedy sú ľudské dlane viac otvorené ako inokedy.
Neštítili sa špinavej roboty, chodili po domoch opytovať sa: „Pani veľkomožná, netreba im vyčistiť budar?“ Všetci bieli boli pre nich páni veľkomožní bez rozdielu veku a budar – budoár bola drevená latrína na dvore. Bohvie odkiaľ tú francúzsku terminológiu zobrali.
Spomínam si na jednu humornú epizódu. Rozprával mi ju Gusto Krivoš, vtedajší richtár. Stretol vajdu, bolo to na začiatku Slovenského štátu, a spytuje sa ho ako sa má. Vajda Gusto Cigán na to: „Jaj gríza, gríza (kríza) pán veľkomožný, od kody smo samostatní aj cigáni musia robiť.“
