Menu
Prvá časť seriálu spomienok maliara a tisovského rodáka Rudolfa Krivoša na svoje rodné mesto zverejnená v knihe Almanach spomienok na Tisovec.
Kto je Rudolf Krivoš sa dozviete tu: Rodák z Tisovca je maliarom slovenských desaťročí
Spomienky na detstvo
Taký je fyzikálny zákon gravitácie, ovláda celú prírodu. Aj vodu aj ľudí. Voda vyvrie kdesi vo vrchoch pramienkami, steká po brehoch jarkami, spája sa do potokov, potoky do riek a tie končia v moriach. Tak aj ľudia. Rodia sa niekde na lazoch, v malých dedinkách, schádzajú sa do miest, za vedomosťami, za poznaním, za sebarealizáciou. Málokedy sa vracajú, lebo hore prúdom sa ťažko pláva. Kód návratu majú v sebe iba lososy a tie pri návrate hynú.
Deti mojej generácie sa nenarodili v anonymnom a sterilnom prostredí pôrodníc, kde neznáme sestričky rozvážajú deti na vozíkoch ako bochníky chleba. Rodili sme sa doma, a tak prvé a najprimárnejšie vnímanie bolo spojené s tvárami najbližších, mamy, otca, starých rodičov, v prostredí, v ktorom sme potom prežívali detstvo a mladosť. Neviem, do akej miery to poznačí človeka na celý život, ale iste to má vplyv na vznik pocitu a zmyslu pre rodinu, domov a akéhosi zakorenenia. Naši často spomínali, že keď mama dojčila, mal som mesiac, sama sa rozprávala so starou mamou, ja som pustil prsník a vymenil som ho za údenú klobásu, ktorú práve mama držala v ruke. Doteraz mám rád domácu klobásu – vonia mi domovom.
V našom detstve nebolo televízorov, počítačov ani mobilov a tak sme boli oslobodení od týchto požieračov času. Čas bol aj na pomoc rodičom. Nikomu z nás nebolo potrebné vysvetľovať, že keď nenakálame dreva, nebude teplo, ani variť sa nebude, keď nenanosíme vody, nebude čo piť, ani v čom sa umývať. Väčšinou som chodieval na pumpu do Hanesov, ale radšej som mal studňu u Zajacov, mali tam krásnu hlbokú, z kameňov vymurovanú, s dreveným, okovaným vedrom na dlhej reťazi. Na umývanie bolo potrebné nanosiť mäkkú vodu z Losinca. Pomôcť na poli pri zemiakoch, aj pri žatve zbierať obilie a viazať do snopov povrieslami. Skrútiť povrieslo nie je také jednoduché. Vyžaduje fortieľ aj cvik a vie poriadne dopichať ruky.
V záhrade pri kosení a sušení sena, pohrabaní do petrencov, ktoré sa potom sťahovali na rudašoch alebo hrabliach dolu strminou, kde sa robila kopa, aby mohli Kickovi synovia Paľo a Maco pozvážať seno do šopy, z ktorej sa potom celú zimu zhadzovalo do carku v chlieve. Paľo s Macom boli silní, hlavne Paľo mal sily za troch a keď im koníky nevládali ťahať do Muránskej, zapriahli sa sami a fúru vytiahli. Akí boli mocní oni dvaja, také mali chatrné koníky.
Na jeseň sa oberalo ovocie v záhradách, aj maliny, borovnice a brusnice v bánoch. Na brusnice sme chodievali väčšinou na Tŕstie, borovníc bolo najviac pod Fabovou hoľou a malín bolo všade po okolí dosť.
O niekoľko dní zverejníme druhú časť seriálu s názvom Spomienky na šport v Tisovci.
