Menu
O národnej kultúrnej pamiatke, Petrivaldského vile, v Hnúšti už sú známe štúdie, ktoré sa týkajú jej výzoru.
Na stole boli tri varianty. Ako ďalej pre Rimava.sk povedala Oľga Maciaková, prednostka Mestského úradu v Hnúšti, spomedzi nich už vybrali aj tú finálnu.„Odsúhlasili sme variantu so zádverím a s jednoduchšou zadnou stavbou,“ priblížila prednostka s tým, že bude potrebné ešte zrealizovať ďalšie architektonické štúdie a prieskumy. Podľa jej slov by to mohlo byť zrealizované ešte v týchto mesiacoch, a ku koncu tohto roka by mohli mať na stole aj projektovú dokumentáciu. So samotnou rekonštrukciou však budú musieť počkať. „Do rekonštrukcie sa pustíme hneď, ako budú možnosti získania finančných prostriedkov z rôznych grantov alebo cez nórsky finančný mechanizmus, oni podporujú kultúrne pamiatky,“ poznamenala Maciaková.
Známe je však už aj budúce využite Petrivaldského vily. Podľa prednostky využitie národnej kultúrnej pamiatky vzišlo aj z prieskumu medzi obyvateľmi, ktorý samospráva realizovala v roku 2016. Priestory vily by tak mohli slúžiť na zriadenie literárneho múzea, turisticko-informačnej kancelárie ako aj prednáškovej miestnosti. „Tá by sa využívala aj na rôzne výstavy a podobne,“ doplnila.
Súčasťou prezentácie výzoru boli aj výsledky urbanistického výskumu. Podľa Maciakovej sa podklady k samotnej vile hľadali veľmi ťažko. „Náš archív, ktorý bol niekedy k dispozícii zhorel v 30-tych rokoch minulého storočia. To znamená, že len to, čo sa zapísalo do tej najstaršej kroniky sa dalo získať. Výskum sa potom robil aj v slovenských a maďarských archívoch,“ ozrejmila. Ako ďalej dodala, na ozrejmení histórie tejto pamiatky množstvom informácií prispel Martin Pliešovský, milovník histórie z Hnúšte.
História národnej kultúrnej pamiatky
Petrivaldského vila je neoklasicistická dvojpodlažná vilka, postavená okolo roku 1830, bola dokladovateľne majetkom rodiny Petrivaldských už v roku 1867. Navrhli ju stavitelia z Rožňavy s nepravidelným pôdorysom a typickou vežičkou. Priečelie je obložené kvalitnou piešťanskou pálenou signovanou tehlou. „Podarilo sa mi nájsť na rube dvoch rôznych rozpolených tehál značku – v ľavej časti elipsy písmeno „U“ a v pravej časti uzatvárajúcej elipsu písmeno „T“, čo by podľa katalógu signovaných tehál na Slovensku malo udávať výrobcu. V tomto prípade Uzsicskay Téglagyár pri Piešťanoch,“ priblížil milovník histórie Martin Pliešovský z Hnúšte. V pristavenom zadnom trakte bolo v minulosti umiestnené zariadenie na výrobu a plnenie sódovky do uzatvárateľných 3 a 5-litrových fliaš.
„Generácia strieda generáciu a vo virvare súčasného rýchleho životného tempa sa len málokedy pozastavíme nad človekom z minulosti. Pankrác Petrivaldský, prezývaný Dundy, bol povolaním lekárnik. Keď sa 2. mája 1909 narodil v Hnúšti, matrikár ho zapísal v maďarčine ako Pongrácz Atilla, hoci bol evanjelikom a materinskej reči slovenskej,“ uviedol Martin Pliešovský.
Nie je známe, odkiaľ pochádzali jeho starí rodičia Ján a Mária, rodená Likovecová, isté však je, že jeho otec sa narodil v Rimavských Zalužanoch 13. novembra 1870 a umrel v Hnúšti v roku 1954. Povolaním bol zámočník. Matka Pankráca Petrivaldského, Mária, rodená Kolesárová, sa narodila 16. Septembra 1885 a umrela v Hnúšti 17. decembra 1967.
„Hoci toto priezvisko nemá na Slovensku početné zastúpenie, vyskytuje sa. Mnohokrát sa mýlime v jeho písaní a uvádzame ho ako Petrivalský – bez písmena „d“. Tento problém opravil v matričnej knihe v roku 1931 matrikár Duda, ale znovu sa objavil v roku 1976, kedy 30. augusta bolo v knihe úmrtí zapísané meno Pankráca. Ten už nemal žiadnych pokračovateľov,“ dodal na záver Martin Pliešovský.
