Menu
V sobotu 17. októbra 2020 uplynulo presne 40 rokov od momentu, kedy bola slávnostnou jazdou parného vlaku z Bratislavy cez Galantu a Trnavu do Leopoldova, ťahaného parným rušňom 556.036, ukončená pravidelná prevádzka parných rušňov na Slovensku.
Od tohto momentu mali byť postupne administratívne zrušené a zlikvidované všetky parné rušne a definitívne nahradené motorovými a elektrickými rušňami a motorovými vozňami.
Našťastie, už v tom momente bolo vďaka niekoľkým osvieteným predstaviteľom vtedajších železníc a dobrovoľníkom zachránených niekoľko zástupcov najväčšej ikony železníc – parného rušňa. Vďaka nadšencom môžeme jeden obdivovať aj v našom regióne.
„Parný rušeň 556.036, prezývaný Štoker, je jeden z tých šťastnejších, ktorý sa podarilo zachrániť pred plameňmi autogénu. Po skončení prevádzky parných rušňov sa stal súčasťou zbierok podnikového múzea železníc na Slovensku, dnešného Železničného múzea Slovenskej republiky. Vďaka šikovnosti dobrovoľníkov z občianskeho združenia Spolok Výhrevne Vrútky je rušeň stále funkčný a dokáže ťahať vlaky rovnako ako pred 40 rokmi“, uviedol jeho riaditeľ Michal Tunega.
Ako dodal, v zbierke múzea sa nachádza niečo vyše 270 historických železničných vozidiel. Z toho parných rušňov je 35, z nich niekoľko je „živých“, tzn. prevádzkyschopných, niektoré sú obnovené len vzhľadovo, čiže sú vo vystavovateľnom stave, ďalšie sa podrobujú náročným opravám do prevádzkyschopného stavu a zvyšné čakajú, kým na nich príde rad a tiež budú opravené.
Rušeň zachránený z Rumunska
Práve vo Vrútkach bol zrekonštruovaný aj parný ozubnicový rušeň, dovezený z Rumunska, ktorý využívajú nadšenci z občianskeho združenia (OZ) Zubačka v Tisovci na vyhliadkové jazdy do sedla Zbojská. OZ vzniklo roku 2004 s cieľom ochrany kultúrnych hodnôt ozubnicovej železnice Tisovec – Pohronská Polhora a priľahlého regiónu. V súčasnosti zabezpečuje jazdy turistických parných vlakov na ozubnicovej železnici a prevádzku železničného múza v železničnej stanici Tisovec.
Tisovská zubačka je jedným z dvoch zachovaných ozubnicových systémov v rámci celej Európy. Druhá podobná trať sa nachádza v Českej republike na pomedzí Jizerských hôr a Krkonôš. „Je vybavená rovnakým systémom dvojitej Abtovej ozubnice. Na jej záchranu a rozvoj sme založili obdobné združenie, ktoré funguje už viac ako dvadsať rokov a prevádzkuje historické nostalgické vlaky,“ uviedol Petr Špetlák zo zapísaného spolku Zubačka z Tanvaldu.
História parných rušňov sa na našom území začala v r. 1848
Prvý parný vlak prešiel územím Slovenska 20. augusta 1848. Železničná trať vychádzala z Marcheggu na krajinskej hranici medzi Rakúskom a Uhorskom. Bol na nej celý rad náročných stavebných diel, napríklad Lamačský prielom, Červený most, tunel pri Bratislave či veľký most cez Moravu.
Parnému rušňu – fenoménu 19. storočia a prvej polovice 20. storočia na železnici, začala v 50-tych rokoch postupne rásť konkurencia v podobe kvalitných elektrických lokomotív. Prevádzka parných rušňov a slávnostne rozlúčenie sa s nimi na Slovensku sa uskutočnilo na bývalej Východnej dráhe dňa 17. októbra 1980.
Zaujímavosťou je, že slávnostný vlak 17. októbra 1980 musel byť operatívne odklonený cez Galantu, nakoľko v ten deň skoro ráno došlo na stanici v Pezinku k vážnej nehode nákladného vlaku s nákladnými vozňami, ktoré ušli od iného vlaku a plánovaná trať Bratislava – Pezinok – Trnava – Leopoldov bola neprejazdná.
