Zváracej technike podľahla už nejedna dielňa. Vyplynulo to z rôznych konštrukčných, opravných a stavebných prác. Podľa charakteru činnosti a materiálu bolo treba zvoliť najvhodnejší typ zváračky. Ako si poradiť pri výbere, aby nedochádzalo k zbytočnému opotrebovaniu, zaťažovaniu alebo k plytvaniu energiami?
Zváračka síce nie je oblečenie, ktoré má padnúť ako uliate, no rozhodne nepodceňujeme ani túto stránku. Moderná zváracia technika podlieha nárokom na ergonómiu, na optimálne tvarovanie, veľkosť a hmotnosť. Vychádzame z toho, že zváračka predstavuje komplex ovládacích prvkov a kabeláže, ktoré by mohli prekážať pri práci.
Uprednostňujeme jednoduché, intuitívne ovládanie na dobre viditeľnej a veľkej ploche. Kabeláž sústreďujeme za sebou, aby nám nebránila v pohybe, resp. pri premiestňovaní (profesionálne zváračky so stolíkom a kolieskami). Bežné dielenské zváračky majú hmotnosť od 70 – 90 kg. Sú prispôsobené na prácu s ochrannými prvkami (rukavice, prilba), ktoré by ovládanie zváračiek zbytočne sťažovali.
Zváraním spájame rozličné materiály, ktoré inak reagujú na teplotu okolia a rôzne sa prejavujú pri atmosférickej oxidácii. Zvárací materiál ovplyvňuje celkový výber konkrétnej techniky, a tým aj parametrov zváračky. Mylne máme zaužívané sledovať maximálne hodnoty – maximálny zvárací prúd podraďujeme výkonovej využiteľnosti. Ešte v novšom ponímaní sa orientujeme na zváranie v elektrickom oblúku s konštantnou kvalitou zvárania. Dosahujú to Fronius technológie s dlhodobou realizáciou nových metód na regulovanie energií pre zváraciu techniku.
Rozhodujúce pokroky možno badať pri jasne stanovených parametroch, ktoré určujú zváračky podľa využitia. Tak si pri dielenských vyberáme modely s výkonom a príkonom do 5 000 W a s maximálnym zváracím prúdom do 160 A.