Menu
Veľmi zaujímavý súdny spor sa udial začiatkom mesiaca jún 1898 v Budapešti, kde bol súdený obyvateľ Rimavskej Soboty, Ján Deák. Týmto súdom získal povesť najviac politizujúceho sedliaka v Gemersko – malohontskej župe.
Živil sa ako furman a na svojich cestách, keď zastal na oddych, tak v hostincoch rád rozoberal aktuálnu politickú situáciu. Raz cestoval vlakom z Rimavskej Soboty do Jesenského a vo vozni viedol monológ: "Ja som rodina Františkovi Deákovi (minister spravodlivosti v Uhorsku, pozn. red.), žijem obyčajným sedliackym životom, ale kráľa vyplatím aj z malého vrecka na veste." Tým vlakom súčasne cestoval aj obecný sudca z Jesenského a toho tieto slová nenechali ľahostajným.
Článok pokračuje pod reklamou
Urobil však chybu, pretože keď Ján Deák zistil, že má poslucháča, tak pritvrdil. Na hlavu kráľa sa znieslo množstvo nepublikovateľných slov a celú debatu ukončil slovami, že je pansláv a za chvíľu sem prídu Rusi a to bude kucapaca. Nuž, pán sudca neváhal ani chvíľku. Ján Deák bol v Jesenskom zadržaný a skončil za mrežami.
Keďže išlo o závažnú urážku kráľovského majestátu, tak to mal pod palcom kráľovský súd v Budapešti, ktorému predsedal Ernő Tóth. Ako prirodzená logika kázala váženému senátu, pribratý bol aj súdny znalec na posúdenie duševného stavu obžalovaného.
Univerzitný profesor, doktor Moravčík, si svoju prácu urobil poctivo a Ján Deák takto získal vynikajúceho obhajcu, pretože posudok uvádzal, že pred pár rokmi obžalovaný vozil vo vrchoch tehly a s povozom zišiel z cesty, pričom sa prevrátil do rokliny.
Mal padať do hĺbky 200 metrov, utrpel závažné poranenia lebky, pomliaždeniny, bol v ohrození života a až po dlhej rekonvalescencii sa z úrazu vystrábil. Konštatoval tiež, že došlo k porušeniu mozgu a toto sa prejavuje len vtedy, keď obžalovaný vypije pár pohárikov alkoholu a potom nedokáže kontrolovať svoje myšlienkové pochody.
Na záverečnom pojednávaní dňa 5. júna 1898 profesor Dr. Moravčík uviedol, že obžalovaného nie je možné považovať za príčetného. Predseda senátu dal následne otázku Deákovi, že či vie, prečo stojí pred súdom. Odpoveď znela, že nevie.
Predseda senátu teda povedal: "Ste tu preto, lebo ste urážal Jeho výsosť kráľa." Ján Deák sudcovi riekol: "Na takéto niečo sa ja nepamätám, ale pokiaľ som urážal kráľa, tak som mal na mysli Jozefa Kráľa (Király), môjho suseda z Rimavskej Soboty. Viete pán sudca, na neho sa veľmi hnevám, požičal som mu peniaze a už roky mi ich nevracia späť."
Súdna sieň v Budapešti sa rozosmiala, vrátane sudcov, svedkov a prísediacich. Prokurátor Gruber po tejto odpovedi okamžite stiahol obžalobu a predseda senátu riekol Deákovi: "Počuli ste, môžete ísť, ste slobodný."
Ján Deák sa ani nepoďakoval súdu, ale s lišiackym úsmevom pristúpil v súdnej sieni k portrétu panovníka a zhlboka sa pred ním uklonil.
Zdroje:
Magyar Ujság zo dňa 5. 6. 1898
Budapesti Hírlap zo dňa 5. 6. 1898
Autor:
Vladimír Gondáš
