Menu
Mestečkom s výsadami krupinského typu bola v stredoveku obec Rimavská Baňa v okrese Rimavská Sobota. Tieto práva jej boli udelené v roku 1268 a v nasledujúcom období sa stala v rámci vtedajšieho Rimavského španstva druhou najvýznamnejšou obcou, hneď po Rimavskej Sobote.
„Mohla sa stať banským mestom, no vo svojom nádejnom vývoji ustrnula predovšetkým pre skorý úpadok baníctva. Banské podnikanie si v jej chotári, ako o tom svedčia aj banícke nástroje na obecnom pečatidle z roku 1544, zachovalo určité tradície až do polovice 16. storočia. Jeho význam bol však už v 15. storočí relatívne malý,“ uvádza historik Leon Sokolovský v knihe Stručné dejiny Malohontu do roku 1803. Nové pokusy o otváranie banských diel na území obce boli podľa jeho slov ešte aj v 18. storočí. V súčasnosti však už v jej katastri žiadna banská činnosť neprebieha.
V okolí Rimavskej Bane sa ťažil najcennejší kov – zlato, pričom historické doklady o existencii zlatých baní sa podľa Sokolovského zachovali z druhej polovice 13. storočia. Okrem nich sa však v obecnom chotári nachádzala i baňa, v ktorej sa ťažila železná ruda. „Spracúvala sa v neďalekom Hámri, ktorý je dnes súčasťou susedného Rimavského Brezova. Táto baňa sa zachovala, ale jej vchod zatarasili korene vývratov starých stromov,“ priblížila starostka obce Elena Polóniová.
Najcennejšou pamiatkou bohatej histórie Rimavskej Bane je opevnený evanjelický kostol, ktorý je dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Medzi ďalšie historické budovy patria objekty bývalej fary, ľudovej školy a obecná radnica, pochádzajúca z roku 1927.
„Je to kultúrny stánok našej obce. Už v roku 1928 tam ochotníci zahrali prvé dve divadelné predstavenia. Ochotnícke divadlo v Rimavskej Bani fungovalo celé desaťročia, bohužiaľ, v súčasnosti už nie je aktívne,“ ozrejmila starostka a doplnila, že radnicu stále využívajú na obecné akcie, napríklad na pravidelné stretnutia seniorov. Na jej priečelí je umiestnená pamätná tabuľa významnému rodákovi Jurajovi Palkovičovi, ktorý bol spisovateľom, básnikom, dramatikom a profesorom na evanjelickom lýceu v Bratislave.
Na rozdiel od hmotných pamiatok sú písomné pramene v obci skromnejšie. „Kroniky z dávnejších období sa u nás bohužiaľ nezachovali. Máme iba jedinú, ktorá pokrýva obdobie od roku 1929 do roku 1947. Vytvoril ju starosta Ján Liptay a spomína v nej napríklad, že dedina mala v tom čase 453 obyvateľov,“ načrtla Polóniová.
Významnou udalosťou na území Rimavskej Bane bolo Slovenské národné povstanie, ktoré pripomína pamätník z roku 1947, situovaný v jej centre. „Zaujímavé je, že na jeho výstavbu prispeli i obce z blízkeho aj vzdialeného okolia, o čom svedčí zachovaná vkladná knižka. Celkovo sa na jeho výstavbu vyzbieralo vyše 43.000 korún, čo v tom období nebola malá čiastka,“ podotkla starostka.
Zaujímavosťou je, že pamätník pôvodne stál na inom mieste, pri futbalovom ihrisku. Neskôr však došlo k jeho presťahovaniu. „Pri pamätníku plánujeme inštalovať pamätnú tabuľu bojov z októbra 1944, kedy na neďalekom vrchu Hrb slovenskí vojaci tri dni zadržiavali Nemcov, postupujúcich od Rimavskej Soboty,“ zakončila starostka.
