Menu
Keď sa v Kokave nad Rimavicou a okolí spomenú mihókovské rožky či chlieb, viacerým sa vybaví typická vôňa a chuť pečiva. Pekáreň rodiny Mihókovcov bola desaťročia spojená s kvalitnými výrobkami.
Chýry rýchlo presiahli hranice obce, regiónu a dokonca aj krajiny.
„Otec Tibor bol vyučený pekár. Aj jeho predkovia boli z toho fachu. Pekári či mlynári. Predtým piekol v Rimavskej Sobote, Hnúšti a tuším aj v Divíne. Až po vojne sa dostal do Kokavy nad Rimavicou,“ rozpovedal Tibor Mihók mladší, ktorého otec sa preslávil výrobou chutného pečiva.
Mihókovské výrobky sa v Kokave a okolí stali pojmom. Od skorého rána sa okolo pekárne šírila typická vôňa, ktorá lákala veľké skupiny ľudí.
„Na tú chuť si stále pamätám. Zbožňoval som všetky otcove výrobky. Také chutné a kvalitné pečivo už dnes ani zďaleka nenájdete. Recept na pečivo bol otcov, no nebol ničím výnimočný. Piekli sme v starej peci, ktorá rožkom, chlebu i posúchom dodala typickú chuť a vôňu,“ vysvetlil.
Pozvánka z Dánska
Chýry o lahôdkach z kokavskej pekárne sa rýchlo dostali za hranice dediny. Čerstvý ranný chlebík bol v regióne univerzálnym platidlom i darom. Veľa nechýbalo a mihókovský chlieb sa mohol predávať aj za hranicami Slovenska.
„Hnúšťu raz navštívil dánsky diplomat, ktorý k nám chodil na pečivo. Niekoľko kusov vzal aj do svojej domoviny, kde ho ochutnala dánska kráľovná. Naše výrobky im zachutili a tak nám ponúkli, aby sme išli piecť k nim. Otec sa však rozhodol ostať v Kokave,“ prezradil Tibor Mihók.
Ten si po smrti otca obul jeho topánky a staral sa o rodinný poklad. „Začiatkom 90. rokov som prevzal otcove remeslo. Už bol chorý a nevládal pracovať. Hoci nie som vyučený pekár, v pekárni som vyrastal odmalička. Všetko som sa tam naučil. Otcovi som pomáhal prakticky stále, výnimkou boli len časy na vojne.“
Oheň v mihókovskej pekárni vydržal horieť ešte necelých 20 rokov. „V roku 2010 mi umrela mama a pekárni sa už tak nedarilo. Bolo s ňou veľa starostí a málo peňazí. Pekární bolo ako maku a už sa im nedalo konkurovať,“ vysvetlil Tibor Mihók, ktorý po zavretí pekárne odišiel z Kokavy do Zvolena.
V radoch pred pekárňou stáli aj papaláši
Na chuť, vôňu a slávu mihókovských výrobkov si spomína aj starosta Kokavy nad Rimavicou Ján Chromek i vedúca Miestneho kultúrneho strediska v Kokave nad Rimavicou Janka Krotáková.
„Vyrastal som neďaleko pekárne a mám na ňu mnoho spomienok z detstva aj dospievania. Ako malí sme chodili ráno čakať na čerstvé pečivo. Vôňa bola božská, taká sa už asi nikdy nezopakuje. Spomínam si, ako na chlieb a rožky chodili aj miestni papaláši na drahých autách. Mihókovské pečivo bolo také dobré, že ho papaláši používali ako dar pri rôznych vybavovačkách,“ povedal Chromek.
„Kokavská pekáreň a tamojšie výrobky boli preslávené po širokom okolí. Mnohí chodili do Kokavy iba kvôli nim a nevadilo im stáť v rade od piatej rána. V tých časoch som pracovala v Hnúšti a môj brat mi ráno k autobusu nosil teplé pečivo, ktoré som ja zase nosila kolegom a kolegyniam do mesta. K mihókovskému pečivu nebolo treba nič, len trochu masla. Také bolo výborné,“ zaspomínala si Krotáková.
