Menu
Už takmer rok zastáva post štátneho tajomníka ministerstva vnútra bývalý primátor Hnúšte Michal Bagačka.
Pri tejto príležitosti sme mu položili niekoľko otázok, ktoré smerovali na jeho profesný život i hodnotenie aktivít terajšieho vedenia mesta.
Váš post na rezorte vnútra je, pochopiteľne, spojený s pôsobením v Bratislave. Stíhate popri práci v hlavnom meste a Vašich povinnostiach vnímať aj dianie v Hnúšti?
Priznám sa, že pre časovú zaneprázdnenosť nesledujem pravidelne a dôkladnejšie dianie v meste, ale stretávam sa s občanmi, niektorí píšu alebo zavolajú, niečo si prečítam.
Mohol by som povedať na základe týchto informácií a reálneho diania povedať, že som dosť rozčarovaný z aktivít mesta. V podstate sa tento rok pri väčších projektoch „žilo“ z aktivít, ktoré pripravovalo a začalo riešiť predchádzajúce vedenie (kompostéry, parkovisko za komunálom, aktivity v priemyselnej zóne a podobne).
Dúfam, že sa dotiahne aj projekt zberného dvora, ktorý by bol pre ľudí veľmi potrebný. Súčasné vedenie sa v podstate (tak, ako aj samo deklaruje) sústredilo na maličkosti alebo aktivity, ktoré sa dajú dobre mediálne „predať“ a odkomunikovať.
Samozrejme , menšie aktivity, opravy, vylepšenia sú pre chod mesta dôležité a potrebné. Robili sa aj za môjho pôsobenia a určite ich nebolo menej, akurát my sme sa pri každom namaľovanom obrubníku, vykopanej jame, rozdávanej charite, ktorú donesú iní, nefotili, čo mi mnohí vytýkali. Na druhej strane som privítal viac košov v meste či dve alebo tri nové autobusové zastávky.
Pravdupovediac, zamrzeli ma aj niektoré zavádzania a polopravdy napríklad pri téme nášho gymnázia, či športového ihriska na Klokočke. Téma a aktivity okolo Tureckého mosta, cez ktorý neprešiel jeden Turek, je chvályhodná a sám som na most prispel, no nemôže byť nosnou, keď chceme viac kvality pre našich občanov.
Keď si pozriete Hnúšťanský hlas, zdá sa vám, že u nás to už lepšie nemôže byť. Viete, papier veľa znesie, na to už mnohí prišli, iní prichádzajú.
A musím ešte spomenúť to, čo mňa, ale aj mnohých z našich občanov, ktorí ma oslovili, pobúrilo. Bola to stať z novoročného príhovoru pána primátora – „cítim, že po dvoch desaťročiach úpadku sa naše mesto začína stavať na nohy“.
Vybudovanie čističky vôd pre mesto je úpadok? Postavenie novej športovej haly s rekonštrukciou kúpaliska je úpadok? Vytvorenie priemyselného parku a s ním aj do tisíc pracovných miest je úpadok? Nový povrch na hlavných našich komunikáciách, chodníky, parkoviská je tiež úpadok?
Zmena rázu námestia s cestou, zeleňou, osvetlením, toaletami a áno, aj s našimi krásnymi lavičkami, je úpadok? Zrekonštruované dve materské školy, jedna základná škola a druhá čiastočne je tiež úpadok? Knižnica, vonkajšie fitness, tri ihriská s umelou trávou, jedno asfaltové. Aj to je „otrasný“ úpadok nášho mesta? A mohol by som pokračovať ďalej.
Toto je úpadok mesta? Nie je to urážka mňa ako osoby, pobúrilo ma toto konštatovanie v súvislosti s tým množstvom ľudí, našich občanov, ktorí sa podieľali na posúvaní mesta vpred, robili preň, borili sa s mnohými problémami, tešili sa z vydarených vecí a tu, kde sa zobral, tu sa zobral príde niekto, kto ešte nič nedokázal a dehonestuje jednou vetou prácu stovák Hnúšťanov.
Je mi ľúto, že aj terajší pracovníci vo vedení sa neohradili, asi vedia prečo. Škoda. Čakal by som ospravedlnenie týmto ľuďom, pretože takéto zhodnotenie si nezaslúžili.
Na druhej strane (keďže mesto je po tom úpadku takmer bez dlhov) som bol nemilo prekvapený, že sa zvyšujú dane. Počas môjho pôsobenia sme vždy najprv hľadali ako získať iné zdroje a až potom zaťažovali ľudí zvyšovaním daní a poplatkov. Taká otázka v dotazníku spokojnosti asi nie je, však.
Tých poznámok by mohlo byť ešte oveľa viac, ale možno ešte jedna. S pompéznosťou sa vyhlásilo, že bude dom dôchodcov. Áno asi bude , ale postaví ho súkromník, ktorý si bude sám diktovať, koľko budú ľudia platiť a som si istý, že to nebude malá suma. Aj my sme mali ambíciu postaviť dom seniorov, ale ako mesto, aby sme mohli mať pod kontrolou platby za pobyt a aby sme mohli v prípade potreby týmto ľuďom pomôcť.
Priznám sa, nemal som v úmysle sa rozpisovať, ale veta o úpadku bola na mňa príliš silná a drzá.
Ako hodnotíte doterajšiu prácu mestského zastupiteľstva?
Čo sa týka poslaneckého zboru, ja by som ho rozdelil na také tri skupiny. Sú poslanci, ktorí sa pripravujú, vedia o čom je reč a aj to povedia nahlas.
Druhú skupinu tvoria tí, čo si možno myslia svoje, ale nepovedia, aby neboli terčom ohovárania a okydávania na sociálnych sieťach.
Tretia skupina sú tí, ktorí možno o témach veľa nevedia, ale zahlasujú, lebo im to bolo tak povedané.
Dovolím si tvrdiť , že debaty v predchádzajúcich obdobiach boli konštruktívnejšie. Ale je len po prvom roku volebného obdobia a všetko sa dá zlepšovať. Skúsenosti sú dôležitá devíza pri riadení a nielen mesta, takže vedenie sa ešte má čo učiť.
Ako sa Vám zvykalo na nové pôsobisko v Bratislave a ako Váš život ovplyvnila táto profesná zmena?
Priznám sa, ze ponuka zastávať funkciu štátneho tajomníka na vnútre ma prekvapila, na druhej strane potešila a doteraz mám pred nou rešpekt. Dúfam, že som za toto moje ročné pôsobenie nesklamal a snažil som sa čo najrýchlejšie etablovať a pomáhať riešiť množstvo problémov, ktoré taký kolos ako naše ministerstvo má.
Boli a sú to úlohy v oblasti verejnej správy, školstva policajného či hasičského zboru, zastupovanie pani ministerky na rôznych domácich ale aj zahraničných podujatiach. Takže prežil som zaujímavý, niekedy hektický, rýchly rok, poznal som mnoho nových ľudí, novú náplň práce. Môžem teraz s odstupom času povedať, že som rád, že som sa rozhodol prijať túto výzvu.
V nadchádzajúcich parlamentných voľbách kandidujete za stranu Smer. Aké sú Vaše plány v prípade zvolenia, čo by ste chceli pre Hnúšťu a región urobiť?
Kandidoval som a ďalej kandidujem za Smer-SD v nasledujúcich voľbách. Tých volieb som ozaj absolvoval vo svojom živote dosť. Je ozaj pravda, že zatiaľ sme mladá demokracia, pretože aj voľby nie sú ešte o programe a hodnotách, ale o tom, kto koho vie lepšie okydať, opísať, dehonestovať. Je mi z toho smutno, ale verím, ze postupne si budeme viac všímať obsah programu a nie osoby.
Celé svoje pôsobenie v rôznych funkciách som sa v rámci mojich možností snažil robiť tak, aby bolo ľuďom lepšie. V tom chcem aj naďalej pokračovať, a to či v našom peknom meste, regióne alebo v našej krajine. Za tie roky mám už veľa skúseností, aby som vedel pomáhať a pracovať ďalej, byť prospešný svojmu okoliu a ľuďom , ktorí to potrebujú, lebo tak som bol vychovaný. Vždy sa snažím robiť tak, aby moji rodičia, ktorí sa na mňa z nebíčka dívajú, sa za mňa nehanbili.
