Marek Osuch: "K Hnúšti mám ten najpozitívnejší vzťah"

Gitarista z Hnúšte Marek Osuch sa dokázal presadiť s kapelou Mass Riot. Prečítajte si rozhovor s talentovaným hudobníkom z kapely exsuperstaristu Roba Šimka.

Prvú gitaru som chytil do ruky ako trinásťročný.

Kedy si prvýkrát chytil do ruky gitaru?

Mal som 13 rokov. S chalanmi z Hnúšte sme sa jedného dňa rozhodli založiť kapelu Strangers. Samozrejme bez rodičovskej podpory to nešlo, a tak som sa vďaka nim dopracoval k mojej prvej milej Jolane (smiech).

Mnohí Hnúšťania si Ťa pamätajú ako chlapca, sedávajúceho s partiou rockerov s gitarami niekde na schodoch. Ako si spomínaš na toto obdobie?

Bolo to skvelé obdobie môjho života, na ktoré nikdy nezabudnem. Na zážitkoch z tých starých dobrých časov sa budem určite smiať a spomínať do konca života. Jedným slovom PERFEKTNÉ, ďakujem zaň všetkým zúčastneným!

Podarilo sa hudobne presadiť aj iným chalanom z tejto partie?

Išiel som, skúsil som a podarilo sa.

Pokiaľ viem tak nie, aj keď o Smržovi a Marcelovi Šarkanovi, vlastne, neviem nič. Možno sa z nich stali nejaké hviezdy v zahraničí (smiech). S ostatnými chalanmi som v kontakte a viem, že niektorí sa „rekreačne“ hudbe venujú stále, z čoho sa veľmi teším.

Si gitaristom v skupine MassRiot a hrávaš po boku superstáristu Roba Šimka. Ako ste sa vy dvaja spoznali?

Cez spoločnú kamarátku Barborku. Od nej som sa dozvedel, že MassRiot vyhlásil konkurz na gitaristu, išiel som, skúsil som a podarilo sa.

 Váš prvý album sa volal „Kocky sú hodené.“ Ako to vidíš s odstupom času, aké padli čísla?

Pre mňa osobne len tie najvyššie...

Skupina Mass Riot vydala druhý album „Na ceste...“. Čo sa ti na ňom páči najviac a čo by si na ňom naopak zmenil?

Gitarové sóla sú moja parketa.

Nový album sme sa snažili vytvoriť pre širšie spektrum poslucháčov, aby si tam každý našiel to svoje. Myslím, že sa nám to skutočne podarilo dosiahnuť, teším sa zo všetkých pozitívnych ohlasov čo sme dostali od fanúšikov. Tiež tam mám svoje obľúbené songy ako Nemožné, Nevyhráš alebo Reality show. Samozrejme, vždy je čo zlepšovať, ale momentálne som spokojný s naším dielom tak ako je. Ešte by som dodal, že mi je trochu ľúto, že v dnešnej „modernej“ dobe už gitarové sóla v skladbách nie sú až také „moderné“, pretože práve to je moja parketa. Na koncertoch si to však vždy bohato vynahradím (smiech).

K aktuálnemu albumu ste nedávno točili aj klip. Ku ktorej piesni?

Točili sme klip k skladbe Nemožné a pred pár týždňami aj Kým je noc. Ten bude dokončený v auguste. Už sa naň všetci veľmi tešíme.

 Často sa hudobným skupinám stáva, že sa objavia nezhody, ktoré končia rozpadom. Máte aj vy nejaké, aspoň drobné, nezhody? Ak áno, kvôli čomu sa zvyknete pochytiť?

To je jasné, nemôžu mať štyria ľudia vždy rovnaký názor na jednu vec. Ale väčšinou sú to len také blbosti pri skladaní songov, a tak. Jednu vec však máme ujasnenú a chceme rovnako všetci – makať na sebe, na kapele a dostať sa čo najďalej ako to len bude možné. Verím, že aj vďaka tomuto spoločnému cieľu sa aktuálna zostava nikdy nezmení.

Dá sa z hudby vyžiť, alebo máš aj normálne zamestnanie?

Vie z nej vyžiť len zopár vyvolených. V tejto brandži je to skutočne veľmi ťažké a vedel by som o tom rozprávať celé hodiny. Ale na Slovensku je to jednoducho tak... Bohužiaľ musím chodiť do práce, ktorú mám ale mimochodom rád a tiež mi prináša potešenie. Som optimista a tejto kapele verím nadovšetko, preto som si istý, že raz sa to podarí a budem sa môcť venovať len hudbe. Keď človek veľmi chce a robí pre to všetko, tak sa to raz predsa musí podariť!

 Čo je podľa teba na živote hudobníka najlepšie a čo by si pokojne vynechal?

Mám veľmi rád ten pocit ako asi každý hudobník, keď stojí na pódiu.....a momentálne by som nevynechal absolútne nič. Veľa cestujeme po Slovensku, nedávno sme boli v Prahe, teraz zase ideme hrať do Bulharska, čo je úplne super!

 Hudobníci vedú často bohémsky život a po rokoch sa zničohonič začnú zaujímať o otázky zmyslu života. Čo je zmyslom života pre teba?

Ja som sa ešte do štádia bohémskeho života nedostal, asi ma to ešte len čaká. Zmysel môjho života najlepšie vystihuje naše kapelné krédo: HUDBA – RODINA – MASSRIOT!

Krédo kapely: HUDBA – RODINA – MASSRIOT!

Samozrejme rodina a priatelia, ktorí ma podporujú ako sa len dá. Aj keď občas ma treba aj krotiť a zavolať z marsu domov J a za toto všetko som im nesmierne vďačný, bez nich by to proste nešlo.

 Aký máš vzťah k Hnúšti a jej okoliu? Ako často sa sem vraciaš?

V Hnúšti mám rodinu. Vraciam sa ako často sa len dá a ako to povinnosti dovolia. V Hnúšti ma vychovali, prežil som tam naozaj skvelé detstvo a viaže ma tam asi miliarda spomienok, na ktoré sa fakt nezabúda. V Hnúšti mám stále kopec priateľov. K Hnúšti mám ten najpozitívnejší vzťah aký len môžem mať.

 S kapelou ste už v Hnúšti vystupovali. Aké to bolo hrať „doma“?

Opäť musím ďakovať. A to všetkým, ktorí na náš koncert prišli. Viem, že niektorí tam prišli len a len kvôli mne, aby ma videli hrať, aby ma podporili a držali mi palce a za to im patrí jedno veľké ĎAKUJEM. Toto leto hráme aj na Ródeu v blízkom Muráni, takže dúfam, že ich tam opäť všetkých uvidím a zopakujem si ten skvelý pocit.

 Čo by si odkázal svojim fanúšikom a čitateľom Echoviny.sk?

Želám im hlavne veľa zdravia, pretože to je najdôležitejšie zo všetkého. Želám im veľa dobrej hudby, napr. aj Massrioťáckej. A do tretice želám úplne skvelé leto 2013, užite si ho na plno!