Menu
Na začiatku 20. storočia pôsobil Ján Komora v Hnúšti ako rímskokatolícky kňaz, mimo to vykonával aj funkciu asesora (v cirkevnom súde prísediaci sudca pozn. red.). Ján Komora mal v meste povesť uzavretého človeka a príliš spoločnosť nevyhľadával.
Dňa 10. decembra 1911 mal na návšteve svojich známych a v podvečerných hodinách ich odprevádzal na miestnu vlakovú stanicu. Počkal s nimi, pokiaľ prišiel vlak, nastúpili a potom sa pomalým krokom vracal späť na faru. Možno vtedy, nevdojak, siahol do vrecka a vytiahol odtiaľ zlaté hodinky, aby sa na pozrel koľko je hodín. Dnes sa už nezistí, či to bol naozaj zlomový okamih, ale Jána Komoru nečujne sprevádzali ďalšie osoby, aby zistili, že kde býva.
Ján Komora urobil chybu, keď prišiel do svojho bytu a nezamkol dvere. Bol dôverčivý a napokon priamo cez cestu mali úradovňu žandári, preto nemal obavy. Nezavrel si ani okno, ktoré viedlo do záhrady a aj keď bol december, tak asi rád spal v čerstvom ovzduší.
Článok pokračuje pod reklamou
Chvíľu sa ešte tmolil po byte a potom si ľahol do postele a zaspal. Niekedy v nočných hodinách vtrhli do miestnosti traja vrahovia. Prvý ho ležiaceho chytil za nohy a ďalší dvaja ho začali škrtiť. Pravdepodobne bol Ján Komora silným chlapom, lebo útočníkom odolával.
Pri črepových kachliach mal pripravené naštiepané polená. Dvaja z vrahov ich použili a tvár kňazovi premenili na neidentifikovateľnú podobu. Ján Komora svojim zraneniam podľahol. Údery boli tak silné, že triesky odfrkujúce z polien sa nachádzali po celej posteli. Vrahovia rýchlo prezreli celý byt, vyhádzali von šuflíky a odnášali si zlaté hodinky, vkladnú knižku na 1 200 korún a bližšie neurčenú hotovosť či iné predmety.
Na druhý deň skoro ráno chcela kňaza zobudiť jeho gazdiná Katarína Schuman. Dvere boli zamknuté a keďže jej bolo nezvyčajné, že ešte nevstáva, tak sa vyštverala k oknu a nahliadla do vnútra. Uvidela príšerný pohľad a okamžite utekala cez cestu na žandársku stanicu.
Tí v tej chvíli dávali telefonicky správu na veliteľstvo do Rimavskej Soboty. Odtiaľ hneď vyrazil na cestu oddiel kriminalistov a na miesto činu sa sťahovali aj žandári z Hnúšte a Tisovca. Prípad na mieste riadil vyšetrujúci sudca Dr. Mikuláš Musotter a k dispozícii mal prokurátorov Dr. Štefana Mészaroša a Dr. Ľudovíta Penygeya.
Spolu s nimi prišli z Rimavskej Soboty aj lekári a súdni znalci Dr. Aladár Kármán a Dr. Štefan Zehery. Vyšetrujúci sudca na mieste činu zistil, že nik zo žandárov v noci nezaznamenal nič zvláštne, aj keď je ich oddelenie v tesnej blízkosti fary. Na okennej rímse otvoreného okna neboli nájdené žiadne daktyloskopické odtlačky. Stopy neboli zistené žiadne a v celom byte sa našlo len desať halierov. Podozrenie padlo na gazdinú Katarínu Schuman a komorníčku z fary Máriu Doboš. Obe svoju vinu popierali, sudca ich dal okamžite zaistiť.
Súdni lekári medzitým vykonali pitvu a zistili, že príčinou smrti bolo uškrtenie, ale výrazne tomu dopomohli aj údery polenami. Nos Jána Komoru pod údermi prelomil čelovú kosť a nachádzal sa vo vnútri hlavy.
Ďalšie vyšetrovanie preukazovalo, že vraždu mohli spáchať zmienené dve ženy. Zadržaný bol aj brat Kataríny Schuman, o ktorej sa predpokladalo, že je strojcom celého trestného činu. Dva dni boli v podstate nepretržite podrobovaní výsluchom, svoju vinu nepriznali a vyšetrujúcemu sudcovi sa nepodarilo získať voči nim žiaden dôkaz. Bol nútený prepustiť ich na slobodu.
Medzitým žandári preverovali, či sa v Hnúšti a okolí nepotulovali nejaké kočovné tlupy, ale ani táto stopa sa nepotvrdila. Dňa 14. decembra 1911 bol za veľkej účasti obyvateľstva na miestnom cintoríne pochovaný kňaz Ján Komora. Poslednú rozlúčku s ním vykonal prepošt Endre Semann z Rimavskej Soboty. Správou fary bol dočasne poverený Ede Kamm, kňaz z Tisovca.
Vyšetrovanie vôbec nepokročilo a uviazlo v slepej uličke. Už sa zdalo, že páchatelia svojmu trestu uniknú. Ako blesk z jasného neba však prišla do Rimavskej Soboty správa, že v dedine Chișineu-Criș pri meste Arad (Rumunsko) bol zadržaný dňa 7. mája 1912, istý 24-ročný Punka Horvát. Bol podozrivý, že v okolí vykonal viacero lúpežných prepadnutí. Počas výsluchu sa priznal aj k účasti na vražde Jána Komoru v Hnúšti. Podľa jeho slov, ho on držal za nohy a menoval dvoch, ktorí ho ubili polenami, ako aj ďalších dvoch, čo stáli zatiaľ vonku na stráži.
Skutok popísal presne tak, ako sa stal. Dvaja žandári z Hnúšte si ho išli prevziať z Aradu. Bola vykonaná rekonštrukcia celej udalosti a zistilo sa, že päťčlenná tlupa pricestovala vlakom do Jesenského, kde na stanici popíjali v krčme víno. Neskôr sa presunuli vlakom do Rimavskej Soboty a odtiaľ išli pešo do Hnúšte. Policajná mašinéria rozbehla pátranie po štyroch jeho spoločníkoch a tak napokon spravodlivosti páchatelia vraždy neunikli.
Zdroje :
Világ zo dňa 12. 12. 1911
Friss Ujság zo dňa 13. 12. 1911
Az Ujság zo dňa 14. 12. 1911
Az Ujság zo dňa 15. 12. 1911
Budapesti Hírlap zo dňa 26. 5. 1912
Autor:
Vladimír Gondáš
