Menu
Hľadal ruiny dávneho hradu, zostúpil i do Tisovskej jaskyne.
Výlet z roku 1844
Výhľad z Hradovej
Slovenský prozaik a publicista Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský kvetnato opísal svoj výlet na vrch Hradová nad Tisovcom. Hľadal ruiny dávneho hradu, objavil i vstup do Tisovskej jaskyne.
Slávny spisovateľ sa v auguste 1844 nejaký čas zdržoval u brata Ignáca Zechentera, ktorý v Tisovci úradoval ako kontrolór. "Bolo to v auguste r. 1844, keď som sa túlal, súc na návšteve u brata, pod Hradovou, porastenou krásnou bučinou. Rozprávky o starých hradbách na hrebeni Hradovej vyvábili ma na jej vrcholec. Hradová je vysoký, podlhovastý, hrebeňu podobný vrch; lemovaná je z dvoch strán strmými bielymi vápennými zápoľami, práve tak ako jej husitský sused Muráň. Prístup je voľný od západu, od juhu a severu nemožný, od východu nesnadný," písal o Hradovej Laskomerský.
jaskyňa pod Hradovou
Pri zostupe z vrcholu objavil v kroví jaskyňu, do ktorej neskôr aj zostúpil. "Potom sme sa jeden na druhého poobzerali a mlčky stúpali do nového sveta. Divný cit je to ísť po prvý raz do neznámej diery. Je to vec šteklivá. Kým osekanec zasahoval, šla jaskyňa kolmo, potom kosom strmo skalami, zemou, koreňmi posypaná. Po dakoľko krokoch začínala sa jaskyňa vodorovná v severozápadnom smere. Hlinastý spodok posiaty bol trusom netopierov, sôv a iných dravých vtákov, líšok a možno i vlkov," spomína Zechenter - Laskomerský.
Celé dielo s názvom Tisovská jaskyňa si môžete prečítať kliknutím sem.
A na Tisovský hrad, pre jeho nádherný výhľad do Rimavskej doliny sme sa vybrali aj my z redakcie Echoviny.sk. Strategická poloha miesta ho predurčili na to, aby sa už od mladšej doby bronzovej stal útočiskom pre ľud kyjatickej kultúry. Ľud tejto kultúry osídlil územie juhu stredného Slovenska v období rokov 1100–700 pred n. l. Zaoberal sa poľnohospodárstvom, mal rozvinutú metalurgiu bronzu, dokázal vyrábať už aj železo. Na svoju ochranu budoval mohutné sídliská a hradiská na neprístupných miestach.
zvyšky opevnenia
Takto vznikla aj praveká osada na hrebeni Hradovej, na mieste, kde sa vytvorila plochá lúčka so zdrojom pitnej vody. Z bezpečného bývania na Hradovej tak prví obyvatelia mali pod kontrolou celé údolie s bohatými pastvami, roľami a boli aj chránený mohutnými bralami a lesmi, ktoré pod zemou ukrývali nerastné bohatstvo.
Uvedené osídlenie dokazujú početné nálezy keramiky, prasleny a tkáčske závažia, šidielka, krúžky, šatové spony a železný nožík. Objavené bolo aj množstvo osličiek a brúsikov, či kamenných trecích podložiek, ktoré spolu s drvičmi kruhového tvaru tvorili súčasť zariadení na mletie obilia. Pri objavených ohniskách sa našlo množstvo kostí a zubov z ulovených zvierat. Väčšina nálezov pochádza z archeologického výskumu z rokov 1997 – 2001, ktorý realizovalo mesto Tisovec, Archeologické múzeum SNM Bratislava a Nadácia pre záchranu kultúrneho dedičstva. Veľké množstvo týchto artefaktov minulosti je možné vidieť v Mestskom múzeu v Tisovci.
Okrúhla skala
Okrúhla skala
Západným smerom od Starého hradu, keď prejdeme a prešplháme ostré bralo hrebeňa Hradovej sa nám zhora naskytne pohľad na vysoko vyčnievajúce bralo Okrúhlej skaly. Táto prirodzená skalná pevnosť má kolmé skalné steny vysoké niekoľko desiatok metrom. Voľakedy bol na skalu výstup možný pomocou rebríka, dnes sa nahor dostane len zdatný lezec a výstup po mokrej skale predstavuje veľké riziko. Aj v stredoveku pravdepodobne výstup umožňovala drevená stavba.
O múdrej Vande
Husitský hajtman, podveliteľ jeho jasnosti hornouhorského kapitána Jana Jiskru z Brandýsa mal krásnu a múdru dcéru Vandu. Keď nepriatelia obliehali hrad a nemohli ho dobyť, chceli jeho obrancov nechať vyhladovať v obkľúčení. Vanda však nakázala z posledných zvyškom múky upiecť veľké chleby, ktoré potom obyvatelia hradu hádzali do nepriateľského tábora. Keď títo videli, že posádka hradu má potravín na rozhadzovanie, zanechali obliehanie a odtiahli.
Iná povesť hovorí, že nepriatelia predsa len dobyli hrad a ich vodca sa chcel zmocniť aj krásnej Vandy. Táto však z hradu ušla a počas prenasledovania a naháňačky. Vanda rozhádzala dukáty, na ktoré sa vojaci vrhli a tak Vanda unikla do bezpečia. Podľa inej verzie však Vanda zmiatla nepriateľov tým, že koňom svojho sprievodu pribila podkovy naopak a tak si jej útek z hradu obliehatelia vysvetlili na základe stôp tým, že na hrad došla posila a tak sa vzdali úmyslu dobyť hrad a zajať krásnu, no prefíkanú Vandu.
