Menu
Ku koncu 19. storočia žila v Rimavskej Sobote krásna svetlovlasá slečna, ktorá sa volala Mária Tanda. Veru nejeden návštevník mesta sa pootočil, keď ju minul na ulici. Ona na tieto pohľady nereagovala, jej srdce bolo zadané a patrilo miestnemu uhladenému mladíkovi menom Andor Teleki.
Pár rokov žili už v spoločnej domácnosti, aj keď v očiach spoločnosti nešlo o poriadny vzťah, pretože neboli spolu zosobášení. Mladý pár nedbal na nejaké reči, mali sa veľmi radi a obaja dúfali, že keď sa ich materiálna situácia zlepší, tak potom aj úradne spečatia svoj zväzok.
Článok pokračuje pod reklamou
Mária Tanda svojmu partnerovi nevenovala len lásku a srdce, ale odovzdala tiež skromné veno a mesačné platy, ktoré poberala. Čas pomaly plynul a aj po pár rokoch súžitia ich srdcia bili v jednom rytme. Boli dokonalým párom. Do tohto súkolesia sa však dostalo zrnko piesku, ozubené kolieska najskôr len zaškrípali a potom zastali, harmónia zo vzťahu sa vytratila.
A ako sa to celé stalo?
Niekedy na prelome rokov 1889 – 1890 sa v Rimavskej Sobote zjavila akási cudzinka. Nie, nebola zo zahraničia, len jednoducho nebola miestna. Andor Teleki pri pohľade na ňu zabudol, že doma na neho čaká jeho verná partnerka a čím ďalej, tak tým viac sa začal uchádzať o priazeň cudzinky. Ich vzťah začínal byť viac ako dôverný a Andor Teleki si vybral, komu bude patriť jeho srdce.
Mária Tanda rýchlo zistila, že sa jej svet začína rúcať pod nohami. Pokúsila sa najskôr prosbami obmäkčiť Andora Telekiho. Nepomohlo to a nepomohol ani jej plač. Jej milý sa k nej začal správať chladne a postupne ten chlad pritvrdzoval. Prakticky sa ich vzťah ocitol na úplnom konci, odkiaľ už žiadna spoločná cesta neviedla.
Mária Tanda plačúc rozjímala doma. Nahliadla do svojej budúcnosti a videla sa chudobná, lebo o veno prišla a peniažky, ktoré zarobila, so svojím milým minuli pri stavbe krajšej budúcnosti. Okrem toho sa nad ňou sťahovala chiméra hanby, netvorili manželský pár a vedela, že ľudia jej to teraz spočítajú. Hlava ju už bolela od zúfalého premýšľania, čo by ona teraz mala, alebo mohla urobiť. Zúfalstvo vrcholilo a v jej dušil skrslo riešenie.
14. 5. 1890 si zavolala domov na stretnutie svojho druha. Andor Teleki prišiel a posadil sa na pohovku, aby si počúvol, čo mu chce jeho bývala partnerka povedať. Mária sa blížila k nemu pomalými krokmi a nahla sa nad neho. Snáď to mohlo vyzerať, že ho chce pobozkať, ale v jej ruke sa náhle zjavil revolver.
Zaznel výstrel a do spánku Andora sa zavŕtal projektil. Nestihol si ani uvedomiť, čo sa to vlastne stalo. Keď sa zo sedu zvalil na pohovku, jeho oči už vyhasínali. Mária sa pozrela na svoje dielo a priložila si hlaveň revolveru k srdcu, následne stisla spúšť. Na dva výstrely reagovali okamžite susedia a veľmi rýchlo sa objavili žandári. Už prvotný pohľad na dve zakrvavené telá neveštil nič dobré a túto domnienku potvrdil privolaný lekár, ktorý ich telá mohol poslať už len na pitvu.
Prípad zatriasol obyvateľmi mesta. 16. 5. 1890 sa konal pohreb v Rimavskej Sobote za veľkej účasti smútočných hostí. Boli pochovávaní naraz a niektoré priania Márie Tanda, ktoré zanechala v rozlúčkovom liste, boli splnené.
Priala si, aby ju na poslednej ceste sprevádzala cigánska muzika, keďže v minulosti ešte ako mladá slečna patrila na tanečných zábavách k ozdobám podujatí. Jej krása bola úchvatná, tejto žiadosti bolo vyhovené.
Primáš Ernest Danko sa dostavil s celou svojou kapelou a rakvu s hudobným sprievodom sprevádzal až na miesto posledného odpočinku. Cítili to tak, že by si bola bývala zaslúžila lepšiu budúcnosť. Splnilo sa jej aj ďalšie prianie, že jej milý nebude patriť nikomu inému a tie pekné skladby, čo sa teraz hrajú, budú počuť všetci, okrem nej a jej milého.
Nesplnilo sa jej ale posledné prianie. Chcela, aby boli pochovaní spoločne v jednom hrobe. Aby so svojím milým odpočívali v hrobe pokojne a nerušene, lebo príliš veľkú cenu za to zaplatili. Pravdepodobne rodinný príslušníci rozhodli inak a napriek nevôli ľudí, nešťastný pár rozdelili. Odpočívajú v miestnom cintoríne, každý z nich osve v inom hrobe.
Presne o rok neskôr rimavskosobotský advokát Alexander Bernolák celý príbeh spracoval do mileneckej drámy, ktorú nazval Mária Tanda. Bola knižne vydaná.
Zdroje:
Gömör – Kishont zo dňa 22. 8. 1890
Fővárosi Lapok zo dňa 14 .5. 1891
Autor:
Vladimír Gondáš
