Menu
V kováčskej dielni Igora Radiča, umeleckého kováča z Klenovca, je na poličke vystavený železný Jánošík a v zásuvkách leží niekoľko valašiek.
Aj tie súvisia s legendárnym zbojníkom, ktorý sa v Klenovci často zdržiaval. Práve na výrobky s ním spojené myslí často miestny 52-ročný umelecký kováč, keď rozžeravené železo mení na umelecké diela. Radič prežil veľkú časť svojho života vo vyhni, ktorú si sám vybudoval aj zariadil. Je pokračovateľom tradície šikovných rómskych majstrov železa a patrí k najväčším umeleckým osobnostiam v širokom regióne.
Igor Radič a jeho syn Igor v ich kováčskej dielni v Klenovci.
Železo začal kuť ešte ako mládenec. „K tejto práci som sa dostal už za školských čias. Po vyučení som vystriedal niekoľko zamestnávateľov, no vždy som pracoval s kovom. V roku 1995 som sa rozhodol založiť si živnosť a odvtedy pracujem sám pre seba,“ spomína Radič. Na kováčsku dielňu prestaval časť starého domu po svokrovcoch. Jej zariadenie si väčšinou vyrobil sám. Odvtedy sú mu dennými spoločníkmi kladivá, nákova, železo a oheň. „Držím sa starého štýlu práce, železo si prinesiem ako odpad zo zberných surovín a potom ho mením na výrobok,“ vysvetľuje.
Majster kováč pracuje každý deň od rána do večera. O robotu má postarané neustále. „Robím aj na zákazky, aj pre radosť. Vyrábam nielen ozdobné predmety, ale aj kované brány, kozubové súpravy či ploty. Často sa zabávam aj výrobou vrtákov na fujary či podkovičiek pre šťastie,“ poznamenáva. Mnoho výrobkov predá, no ešte viac ako získané eurá ho teší úprimné poďakovanie a spokojnosť ľudí s jeho prácou. Vyrobil už niekoľkých Jánošíkov a veľa valašiek. Poriská im dorobil majster rezbár, s ktorým spolupracuje.
Radič sa riadi príslovím remeslo má zlaté dno. Dbá, aby si ho osvojili aj jeho traja synovia – 29-ročný Igor, 26-ročný Maroš a 17-ročný Martin. Sú už tovarišmi v rodinnej vyhni, ten najmladší ešte strieda prácu so školou. Všetci chcú pokračovať v rodinnej tradícii. „Otec ma k práci vo vyhni vôbec nemusel ťahať, vzťah k nej som si našiel sám. Samozrejme, že chcem kráčať v jeho šľapajach,“ dušuje sa najstarší Igor. Jeho otec však nezatvára dvere ani pred inými záujemcami o remeslo a rád ich kedykoľvek priučí.
Rodina z Klenovca nereprezentuje len seba, ale aj obec a región. V Klenovci sa každoročne koná festival Klenovská rontouka s remeselníckymi dvormi. Kováčsky dvor býva vždy u Radičovcov vo vyhni a turisti do nej prichádzajú v hojnom počte. Okrem podkovičiek pre šťastie si od nich odnášajú aj poznanie, že aj medzi Rómami je veľa ľudí, ktorí sú mimoriadne šikovní a rešpektovaní a môžu byť vzorom pre každého.
